Stránky

štvrtok 4. septembra 2014

Rozhovor so „švábológom“

Peťo Vršanský (*1975) je odborník na praveké šváby s bohatou publikačnou činnosťou a ešte bohatšími skúsenosťami z terénu všetkého druhu. Som veľmi rád, že sa mi podarilo uchmatnúť čo-to z jeho času a spraviť s ním krátky rozhovor pre tento blog. Pre médiá ich poskytol už desiatky, preto verím, že aspoň v niečom je toto interview nové.


MH: Čomu sa venuješ v profesionálnom živote?
PV: Snažím sa pochopiť organizáciu energie a využiť to pri ochrane životného prostredia. Minimálne raz to totiž viedlo ku vzniku života. Platený som za výskum, popularizáciu a výchovu mládeže na akademickej pôde.

MH: Čo robievaš vo voľnom čase?
PV: Všeličo. Avšak naozaj rád mám divočinu, pohyb a rodinu.
 
Foto: Dušan Chorvát (zdroj)

MH: Skús sa pochváliť. Vymenuj tvoje tri podľa teba najvýznamnejšie príspevky vo vede.
PV: Širokú publicitu dosiahli články o svetielkovaní organizmov. Svetielkujúci šváb sa dokonca dostal medzi desať "naj" organizmov za rok 2012 (pozri tu). National Geographic komentoval článok oupratovaní po dinosauroch a nedávno sa výskum o vyhynutom švábikovi, ktorého príbuzenstvo žije aj u nás, dostal do Time, Scientific American či New Scientist.

 
MH: Je teda jasné, že tvojou vášňou sú šváby. To asi nemôže povedať každý. Čím sú také zaujímavé?
PV: Šváby sú iba jedným zo 43 radov hmyzu a so svojou pomerne nízkou diverzitou (okolo 10 000 druhov) nemajú v zoologickom systéme významnejšie postavenie. Zaujímavé sú však ekologicky, keďže na ich funkciu rozkladačov nadväzujú ich potomkovia, termity. Spolu s nimi prvý krát dosiahli usporiadanie v hmyzích „štátoch“. Spolu zaberajú v mnohých lesoch až 15% biomasy.

MH: Mohol by si v stručnosti charakterizovať evolúciu švábov? Čo je pre ňu charakteristické?
PV: Stovky (nielen 100) krát sa v ich 320 miliónov rokov trvajúcej histórii objavujú v nezávislých líniách na prvý pohľad tie isté formy, zatiaľ čo unikátne formy niekoľkokrát prekonali všetko, čo na Zemi poznáme. Najmä spomínaný prechod ku spoločenskému viacgeneračnému usporiadaniu s kastami.

MH: Aká skupina organizmov (okrem švábov) je tvoja obľúbená?
PV: Asi to bude klišé, ale vynakladám veľa námahy, aby som si obľúbil celok, vrátane ľudí. Inak som sa desať rokov venoval ussurijským tigrom a bajkalským tuleňom. A samozrejme mám veľmi  rád stromy.

MH: Máš možnosť poradiť niekomu prečítať si nejakú dobrú knihu, pozrieť si nejaký dokument alebo film, či ísť na nejaké podujatie. Malo by to byť niečo, čo podľa teba bezpodmienečne stojí za to. Čo by to bolo?
PV: Prales v noci na neznámom mieste osamote a bez svetla. Napríklad aj na Slovensku.

MH: Súhlasíš s tým, že v súčasnosti prebieha šieste veľké hromadné vymieranie?
PV: Ak bude tento chaos pokračovať ešte 100 rokov, tak určite.

MH: Navštevuješ múzeá? Máš nejaké obľúbené? Poraď, kam sa ísť pozrieť.
PV: Žiaľ, múzeám nerozumiem. Iba práci v nich. Nedávno som sa vrátil z prírodovedného múzea v Stuttgarte – fantastická výstava, obrovský park a jedna z najkrajších Zoo. Odporúčam.

MH: Čo je podľa teba najvýstižnejšia definícia života?
PV: Nemyslím si, že život má nejakú definíciu. Považujem život za prirodzený dôsledok organizácie hmoty, aj keď veľmi vzácny a úžasný. V podstate život v našom okolí, v tej forme, ktorú poznáme je neuveriteľne jemný a vyladený systém neskutočne pomalého prenosu energie. Tá definícia by sa skôr týkala toho, ako ho vnímame a tým nemyslím len zmysly človeka, aj keď to vnímanie tiež nie je ničím zvláštnym. Ľudia majú sklon vnímať život ako niečo, čo samo seba zmysluplne vytvára, rastie a pritom sám seba stále viac vníma, čo nevyhnutne neznamená sebauvedomovanie.


Výber z odbornej publikačnej činnosti
Vršanský, P., Ren, D., Shih, C. 2010: Nakridletia ord.n. – enigmatic insect parasites support sociality and endothermy of pterosaurs. Amba projekty 8(1): 1–16.
Vršanský, P. 2000: Decreasing variability-from the Carboniferous to the Present! (Validated on independent lineages of Blattaria). Paleontological Journal  34 (Suppl. 3): 374–379.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára