Svetielkujúci šváb

Svetielkujúci šváb Lucihormetica luckae (Zdroj: Wikimedia Commons).

Pred časom som písal o ružových mnohonôžkach. V danom príspevku som naznačil, že sa na blogu objaví aj svetielkujúci šváb. Nech sa páči, tu je... Bioluminiscencia je známa u viacerých skupín organizmov, pričom u hmyzu sa vyvinula hneď niekoľkokrát. Pred nedávnom sa medzi notoricky známe svetlušky a svetielkujúce kováčiky zaradili aj šváby.

Prehľad svetielkujúcich organizmov v moriach, sladkej vode, pôde a na súši. Farba zodpovedá farbe emitovaného svetla. Podľa Vršanského (2013).

Viaceré organizmy produkujú svetlo. Táto vlastnosť sa odborne nazýva bioluminiscencia. Svetielkujú napríklad mnohé hlbokomorské ryby, huby, baktérie druhu Photorhabdus luminescens ale aj hmyz. Bioluminiscencia nie je rozložená medzi živočíchmi rovnomerne. Opak je pravdou. Zatiaľ čo u obyvateľov mora je pomerne rozšírená (rebrovky, ryby, hadovice, hlavonožce, štetinatoústky, mnohoštetinavce, kôrovce), v suchozemskom prostredí sa s ňou stretneme iba u hmyzu a jedného slimáka druhu Quantula striata. V roku 1999 medzi vedou opísaných svetielkujúcich krásavcov pribudli aj šváby. A nie hocijaké, ale také, ktoré svojím sfarbením a svetielkovaním napodobujú chrobáky rodu Pyrophorus. Svietiaci švábik rodu Lucihormetica teda používa svoje lampášiky ako mimikry. To znamená, že sa tvári byť niečím (alebo niekým) iným, než v skutočnosti je. Chrobáky rodu Pyrophorus sú jedovaté, takže dravce, ktoré si zvykli do jedovatých chrobáčikov radšej nešpárať, nešprtajú ani do ničoho, čo sa na nich podobá, teda ani do svetielkujúcich švábov. Pre švábiky je to samozrejme výhodné.

Chrobáčik rodu Pyrophorus versus švábik rodu Lucihormetica.

Lucihormetica verrucosa (Foto: Ondřej Machač, pôvodne zverejnené na biolib.cz).

V súčasnosti poznáme celkom 13 druhov švábov rodu Lucihormetica. Opis toho posledného pribudol zhruba pred rokom a pol a dostal meno Lucihormetica luckae. Všetko, čo o tomto zvieratku vieme, však pochádza z jediného muzeálneho exemplára, ktorého našli v máji 1939 v Ekvádore. Dané miesto medzitým stihla pochovať vrstva lávy z neďalekej sopky Tungurahua, takže s najvyššou pravdepodobnosťou je druh už vyhynutý. Všetky svetielkujúce švábiky majú iba malé areály výskytu, preto sú mimoriadne náchylné na vymretie.

Lucihormetica luckae - tohto krásavca už môžeme obdivovať iba ako obrázok (ak sa teda, samozrejme, nedostanete do Smithsonianu k holotypu). Podľa Vršanského et al. (2012).

Autori štúdie (Vršanský et al. 2012) o najnovšom prírastku do rodiny svietiacich švábov predpokladajú, že na súši svetielkujú iba evolučne pomerne nedávno vyvinuté skupiny, zatiaľ čo v mori iba tie primitívne. Hlavná téza ich príspevku teda znie, že bioluminiscencia na súši sa objavila až v kenozoiku (ľudovo povedané v treťohorách). Dôvodov, prečo by to tak mohlo byť, je určite viac. Autori napríklad argumentujú, že svetielkujúci hmyz sa objavil až v ekosystémoch s prevládajúcimi predátormi z radov vyspelých stavovcov, akými sú vtáky a cicavce, teda živočíchy schopné učenia sa. Iba také totiž "pochopia" svetelnú mimikry správne. Protiargumentom by mohli byť mezozoické (ľudovo povedané druhohorné) teropodné dinosaury a pterosaury, medzi ktorými by sme iste našli aj také, ktoré sa svojím "intelektom" pokročilým vtákom a cicavcom vyrovnali. Takisto sa predpokladá, že svetielkujúce organizmy sa rozvíjali predovšetkým ako súčasť nočného života. Podľa Lianga et al. (2012) bola väčšina suchozemských živočíchov počas druhohôr prispôsobená na život vo dne. V tomto ohľade však bude treba ďalší výskum na potvrdenie tejto hypotézy. Zdá sa, že svetielkujúce švábiky otvorili Pandorinu skrinku s množstvom otázok, na ktoré sa odpoveď hľadá iba ťažko. A keď už sme pri tej Pandore, nedá mi nespomenúť, ako je to s bioluminiscenciou na tomto odľahlom kozmickom telese.

Na Pandore svetielkuje takmer všetko živé... (Zdroj: Avatar Wiki)

Pre svetielkujúce organizmy má James Cameron slabosť. Po Priepasti (1989), kde vystupujú bioluminiscentní "podmorskí ufóni" (spomínal som ich v tomto príspevku), stvoril vo svojom najnovšom opuse Avatar (2009) svet, kde svetielkuje takmer každý živý tvor. Svetielkujúce rastliny na Pandore počas noci sú obzvlášť pôsobivé. Prečo sa na Zemi nevyvinulo niečo podobné?

Odkaz pre SW geekov: podobnosť švábika Lucihormetica luckae s Jawami z planéty Tatooine je čisto náhodná...


Pre tých, ktorí chcú vedieť viac:
Vršanský, P., Chorvát, D., Fritzsche, I., Hain, M., Ševčík, R. 2012: Light-mimicking cockroaches indicate Tertiary origin of recent terrestrial luminescence. Naturwissenschaften 99(9): 739-749.

Vršanský, P. 2013: Pod svetelnou maskou. Vesmír 2013/9 (92): 482-485.