Cesta do praveku trochu inak

Nedávno sa mi do rúk dostala staršia vystrihovačka od vydavateľstva Panorama. Ide o antikvárny kúsok z roku 1990 a predstavuje celkom štyri strany, z ktorých si deti mohli vystrihnúť niekoľkých zástupcov pravekej fauny zameranej na dinosaury. Ilustrácie vyhotovil Pavel Žilák a sú pôvabne zlé. Čo tým myslím? Ich prevedenie je veľmi pekné, napokon ide o zabehnutého ilustrátora. Po anatomickej stránke však ide o mimoriadne paškvily. A preto som si dovolil (aj napriek copyrightu) reprodukovať predmetnú vystrihovačku na tomto blogu.

 

Patálie s odborným názvoslovím

Už takmer desať rokov sa vo „voľnom čase“ venujem prekladu encyklopédií o prírode a knižiek o dinosauroch. Popri vedeckej práci to býva príjemný relax, ale aj poriadne nervy, keď treba splniť šibeničné termíny. Veľmi veľa času pritom zaberie zapracovanie slovenského odborného názvoslovia do výsledných prekladov. Na prvý pohľad môže ísť o banalitu. V pozadí je toho však viac...

Prečo paleontológia?

Viackrát sa ma pýtali: Prečo práve táto veda? Čo ma k nej priviedlo? Kedy som sa rozhodol? V istom zmysle ide o pseudootázky. Život skrátka plynie a často iba zo spätného pohľadu vieme vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Tento krátky osobný príspevok je pokus o takého vysvetlenie. Je samozrejme ovplyvnený mojim dnešným uvažovaním. Pamätám si, ako som na otázku „prečo paleontológia?“ odpovedal, keď som mal desať, pätnásť, dvadsať rokov. Odpoveď sa zakaždým o niečo pozmenila. Tá dnešná je odpoveďou 33-ročného týpka. A takisto sa od „predchádzajúcich verzií“ líši.

Zdeněk Burian má svojho dinosaura

Rekonštrukcia burianosaura. Autorka: Edyta Felcyn.

V roku 2003 bol objavený prvý český dinosaurus. Išlo o nekompletnú stehennú kosť a úlomok ďalšej kosti z lomu pri obci Mezholezy na Kutnohorsku. Nález bol publikovaný o dva roky neskôr ako zvyšky bližšie neurčeného iguanodontidného dinosaura. Príbeh však neskončil. Práve naopak. Český dinosaurus sa dočkal podrobnej analýzy, ktorej výsledky boli publikované iba pred tromi dňami. Na základe jedinej stehnovej kosti tak bol opísaný nový rod aj druh dinosaura: Burianosaurus augustai. Prvý autor odbornej štúdie je mladý paleontológ Daniel Madzia, ktorý si našiel čas a odpovedal mi na niekoľko otázok týkajúcich sa českého dinosaura.

Ako sa dinosaury nedostali do hlavných správ

Nedávno ma oslovila RTVS. Dopočuli sa, že dinosaury „začali vymierať skôr, ako ich úplne vyhubil pád asteroidu na konci kriedy“. Táto správa doslova otriasla (pokrúteným) svetom médií. Odrazu ste sa všade dočítali, že aj keby ten asteroid neďaleko Yucatánu necapol, dinosaury by aj tak pekne-krásne vyhynuli. Mali to teda zrátané už oveľa skôr...

Prírodovedné múzeá Európy - 4. časť: Viedeň (Rakúsko)

Zdroj: link.

Prírodovedné múzeum vo Viedni (Naturhistorisches Museum Wien) patrí medzi európsku špičku tak vo výskume ako aj v prezentácii vystavených exponátov. Ak ste milovníkom histórie a/alebo prírody, a zablúdite do Viedne, určite si rezervujte trochu času na jeho obhliadku.

Zmätky okolo raptorov z Jurského parku

Vďaka filmu Jurský park (1993) sa pred takmer dvomi desaťročiami zmenil pohľad verejnosti na dinosaury. Film vo veľkom čerpal z odkazu kníh Roberta T. Bakkera The Dinosaur Heresies (1986) a Gregoryho Paula Predatory Dinosaurs of the World (1988). Odvtedy však pretieklo veľa vody a nové objavy nás prinútili revidovať zastarané predstavy. To, ako presne vyzerali dinosaury, nebudeme zrejme vedieť nikdy, dá sa však tvrdiť, že dnes sme pravde bližšie ako kedykoľvek predtým. Veda má totiž tú úžasnú vlastnosť, že poznatky kumuluje. A čo nám dnešná veda hovorí o raptoroch z Jurského parku?

Prírodovedné múzeá Európy - 2. časť: Londýn (Spojené kráľovstvo)

Autor: David Illif

Máloktoré európske múzeum má takú povesť ako Prírodopisné múzeum v Londýne (Natural History Museum). Bez pochýb je to jedna z najvýznamnejších prírodovedných inštitúcií na svete a tomu zodpovedajú aj vystavené exponáty v stálych expozíciách. Nájdete tu kostry dinosaurov, repliku vráskavca obrovského, aj sochu Darwina.

Dumka nad jedným stromčekom

 Pojem „strom života“ sa v myslení človeka zakorenil napevno. Strom je jedným z najrozšírenejších kultúrnych symbolov vôbec a „strom života“ môže nadobudnúť plejádu rôznych významov. My však podumeme nad stromčekom, ako analógiou a obrazovým vyjadrením vzájomných vzťahov medzi jednotlivými živými tvormi.