Kniha: Bádenské desaťnožce Maďarska

Po asi troch rokoch usilovnej práce nedávno uzrela svetlo sveta kniha o bádenských desaťnožcoch Maďarska. Pripravil som ju spolu s Alfrédom Dulaiom z Maďarského prírodovedného múzea v Budapešti. Treba poznamenať, že sa v názve síce spomína iba náš južný sused, zberatelia fosílií na Slovensku ju však môžu aj tak využiť, nakoľko sa v bádenských usadeninách Slovenska vyskytuje iba málo druhov desaťnožcov, ktoré by sa zároveň nevyskytovali v tých maďarských.

 

 

Kronika života 3: silúr (pred 444 – 419 miliónmi rokov)

Po kambrickej explózii nastala ordovická radiácia. Na konci ordoviku pred 445 miliónmi rokov došlo k veľkému hromadnému vymieraniu. V nasledujúcom období, silúre, sa ekosystémy nielenže spamätali, ale rozvinuli sa do dovtedy nevídanej podoby. Teplé tropické moria obývala bohatá fauna bezstavovcov a pobrežné oblasti začali kolonizovať prvé malé cievnaté rastliny nasledované pioniermi z radov živočíchov.

Kronika života 2: ordovik (pred 485 – 444 miliónmi rokov)

 

O kambrickej explózii ste už určite počuli. Na tomto blogu sa toto slovné spojenie skloňovalo už viac krát. Hovorí vám však niečo termín „ordovická radiácia“? Zatiaľ čo počas kambrickej explózie sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy so zložitými ekologickými vzťahmi, v nasledujúcom období ordoviku došlo k najvýraznejšiemu vzostupu morského života v histórii našej planéty. A to sa označuje vyššie spomenutým výrazom.

<-- Ordovickým moriam kraľovali hlavonožce. Niektoré z nich boli poriadne veľké. Na obrázku sa jeden z nich zmocňuje trilobita rodu Asaphus. Na morskom dne žili prisadnutým spôsobom života početné koraly, ľaliovky s tenkou stopkou a ramenonožce pripomínajúce lastúrniky.

Kronika života 1: kambrium (pred 541 - 485 miliónmi rokov)

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju dnešnú podobu však nadobúdal počas dlhých miliónov rokov. V tomto seriáli sa pokúsim stručne vyrozprávať príbeh života na našej planéte. Zameriam sa na mnohobunkové tvory a preto začíname až obdobím kambria. V tomto období sa odohrala „evolučná revolúcia“, keď sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy v pravom zmysle slova.

Naša Zem sa sformovala z mračna plynu a prachu asi pred 4,6 miliardy rokov. Predpokladá sa, že život na nej vznikol asi o miliardu rokov neskôr. Počas nasledujúcich nepredstaviteľne dlhých troch miliárd rokov mal život s výnimkou záhadných gaboniontov iba mikroskopickú podobu. Fosílie mnohobunkových tvorov viditeľných voľným okom poznáme až z obdoba pred asi 600 miliónmi rokov. O niekoľko desiatok miliónov rokov sa počas kambria objavili prakticky všetky hlavné skupiny organizmov.

 

Kambrické čudo: Hallucigenia

Jednou z najslávnejších kambrických fosílií je nepochybne Hallucigenia, podivuhodné zvieratko dlhé iba niekoľko centimetrov. Samotný jej názov napovedá, aké patálie pôsobila vedcom, ktorí si dlho nevedeli rady s jej systematickým zatriedením...

Kambrické čudá a ich vplyv na klasifikáciu živočíchov

Začiatky takmer všetkých hlavných skupín živočíchov je možné vysledovať až do obdobia kambria pred asi 540 miliónmi rokov, keď počas takzvanej kambrickej explózie v priebehu pomerne krátkeho času došlo k úžasnému rozrôzneniu života. Z primitívnych foriem sa rýchlo vyvinuli prakticky všetky dnes známe živočíšne kmene. K tejto interpretácii však neviedla priama cesta. Práve naopak...

Výbuch života v kambriu

Autor: Ray Troll

Kambrická explózia sa odohrala zhruba pred pol miliardou rokov. Niekedy sa považuje za najvýznamnejšiu evolučnú udalosť hneď po vzniku života. Nešlo však o udalosť v pravom zmysle slova, nakoľko trvala desiatky miliónov rokov. Z dlhodobého hľadiska však vskutku išlo o výbuch. V priebehu pomerne krátkeho času došlo k úžasnému rozrôzneniu života a z primitívnych foriem sa rýchlo vyvinuli prakticky všetky známe živočíšne kmene. Čo to znamená?

Nosorožec z Hajnáčky

Nosorožce na európskom kontinente sa dnes vyskytujú iba v zoologických záhradách, v dávnej geologickej minulosti tu však boli vskutku doma. Mali sme ich aj na Slovensku. V priebehu posledných pätnástich miliónov rokov žilo iba na našom území viac druhov nosorožcov, ako ich existuje dnes na celom svete.

O husľových kraboch ešte raz... a naposledy

Husľovým krabom som sa venoval v niekoľkých popularizačných článkoch a reč o nich bola aj na tomto blogu. Na tohtoročnej akcii Minerály Bratislava (prebiehajúcej spolu s Bibliotékou v bratislavskej Inchebe) som vystúpil so sumarizačnou prednáškou na túto tému. V príspevku nižšie nájdete jednotlivé slajdy mojej prezentácie. Ide tak o pomyselnú bodku za husľovými krabmi. Nabudúce už radšej o niečom inom...

Parazitické rovnakonôžky: život pod pancierom

Parazit je organizmus, ktorý v niektorej fáze svojho životného cyklu využíva iné organizmy ako zdroje potravy, ale aj ako stále alebo dočasné životné prostredie, a tým im priamo alebo nepriamo škodí. Parazitov sú státisíce, pravdepodobne však milióny druhov. Prakticky každý živý tvor totiž na sebe alebo v sebe hostí najmenej jedného parazita. Či sa nám to páči alebo nie, parazitické druhy na našej planéte prevládajú. A nájdeme ich aj medzi rovnakonôžkami.

O najstaršom slovenskom pavúkovcovi

Pavúkovce sú dominantné nelietavé terestrické článkonožce. Táto navýsosť odborne znejúca veta znamená približne toto: „Odhliadnuc od lietavého hmyzu patrí takmer všetka chlpatá lezúca háveď medzi pavúky a ich príbuzných.“ Posledné slovo treba zdôrazniť, lebo nie všetko, čo ako pavúk vyzerá, ním aj je. V dávnej minulosti po zemi pobehovali osemnohé potvory takmer nachlp podobné pavúkom. Boli to trigonotarbidy.

Ako sa zvlieka žižiavka?

O zvliekaní ste už určite počuli: ak chce rak narásť, musí zhodiť starý pancier. Nový pancier je o niečo väčší a po vytvrdnutí svojho majiteľa opäť na nejaký čas „uväzní“ v pevnom zovretí. Zvliekajú sa nielen raky a iné kôrovce, ale všetky článkonožce. Jedna skupina kôrovcov sa však zvlieka netradične: na dva razy. 

O polmetrovej zvínavke z oceánskeho dna

Bathynomus kensleyi (Foto: Peter K. L. Ng)

Zoznámte sa s ozrutou menom Bathynomus. Tieto až polmetrové rovnakonôžky sú najväčšie spomedzi svojich súkmeňovcov. Obývajú hĺbky, kde je málo svetla, vysoký tlak a chladná voda. Ide o nenásytných jedákov, i keď sami občas skončia na tanieri: v reštaurácii si na nich pochutnávajú ľudskí labužníci...

Ako sme ukuchtili nový druh homára...

Objav nového druhu organizmu je zvyčajne otázkou dlhodobého výskumu. Niekedy ide o mesiace, inokedy o roky. Vidieť opis nového druhu publikovaný vo vedeckom časopise je potom už len akási čerešnička na torte. Samotná torta pozostávajúca z cesta dôslednej argumentácie, plnky podrobnej dokumentácie a polevy neutíchajúceho entuziazmu ostáva zvyčajne laikovi skrytá...

S pištoľovou krevetou na Petriho miske

Pištoľovým krevetám sa odborne venujem síce iba dva roky, ale už teraz viem, že je to začiatok dlhodobého záujmu. Keď vám tieto drobné ráčiky počarujú, nie je také ľahké prestať na ne myslieť. Za posledný mesiac som ich viac krát navštívil vo viedenskom Prírodovednom múzeu...

Kedy začali pištoľové krevety strieľať?

Pištoľové krevety sú už dlho predmetom detajlného výskumu (pozri tu). Napriek tomu sme dlho nevedeli, kedy sa funkčné pištoľové klepeto vyvinulo. Ide o dôležitú otázku, keďže ním krevety nielen lovia korisť ale aj vzájomne komunikujú. Na datovanie takýchto evolučných udalostí sú potrebné fosílie a tie, ktoré by spoľahlivo patrili pištoľovým krevetám, nám donedávna chýbali.

Ako sme skúmali pištoľové krevety

Pištoľové krevety sú ohromné tvory. Jedno z ich klepiet je vybavené mechanizmom na tvorbu kavitačných bublín (bližšie o nich tu), pomocou ktorých dokážu uloviť svoju korisť. Ale nielen to. Ich špecializované klepeto plní množstvo iných úloh vrátane vnútrodruhovej komunikácie alebo hĺbenia zložitých výhrabov. Ako a kedy sa takýto šikovný orgán vyvinul? Odpoveď na túto otázku si vyžaduje pomoc fosílií. Ale ako sa dá vo fosílnom zázname pištoľová kreveta rozoznať?

Zdeněk Burian má svojho dinosaura

Rekonštrukcia burianosaura. Autorka: Edyta Felcyn.

V roku 2003 bol objavený prvý český dinosaurus. Išlo o nekompletnú stehennú kosť a úlomok ďalšej kosti z lomu pri obci Mezholezy na Kutnohorsku. Nález bol publikovaný o dva roky neskôr ako zvyšky bližšie neurčeného iguanodontidného dinosaura. Príbeh však neskončil. Práve naopak. Český dinosaurus sa dočkal podrobnej analýzy, ktorej výsledky boli publikované iba pred tromi dňami. Na základe jedinej stehnovej kosti tak bol opísaný nový rod aj druh dinosaura: Burianosaurus augustai. Prvý autor odbornej štúdie je mladý paleontológ Daniel Madzia, ktorý si našiel čas a odpovedal mi na niekoľko otázok týkajúcich sa českého dinosaura.

Záhada devónskych falusov

Asi pred 450 miliónmi rokov dominovali krajine zvláštne útvary dosahujúce výšku niekoľko metrov. V gigerovskom vesmíre by nemuseli byť vôbec nápadné, na našej planéte však išlo v danom čase o najväčší suchozemský organizmus. Zoznámte sa s tvorom, ktorého vedci poznajú pod názvom Prototaxites a ktorého identita dosiaľ nebola uspokojivo vysvetlená.

Evolúcia parazitizmu u morských rovnakonožiek

Mal som tú česť spolupracovať s kolegami z mníchovskej Ludwig-Maximilians Universität na pozoruhodnom materiáli. Dokonale zachované fosílie zo 168 miliónov rokov starých hornín Nemecka sa ukázali byť najstaršími známymi parazitickými zástupcami rovnakonožiek (Malacostraca: Isopoda). Mdernými zobrazovacími technikami sa nám podarilo z mŕtveho kameňa vydolovať úžasné doklady o živote týchto tvorov. Toto je ich príbeh.