Kronika života 2: ordovik (pred 485 – 444 miliónmi rokov)

 

O kambrickej explózii ste už určite počuli. Na tomto blogu sa toto slovné spojenie skloňovalo už viac krát. Hovorí vám však niečo termín „ordovická radiácia“? Zatiaľ čo počas kambrickej explózie sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy so zložitými ekologickými vzťahmi, v nasledujúcom období ordoviku došlo k najvýraznejšiemu vzostupu morského života v histórii našej planéty. A to sa označuje vyššie spomenutým výrazom.

<-- Ordovickým moriam kraľovali hlavonožce. Niektoré z nich boli poriadne veľké. Na obrázku sa jeden z nich zmocňuje trilobita rodu Asaphus. Na morskom dne žili prisadnutým spôsobom života početné koraly, ľaliovky s tenkou stopkou a ramenonožce pripomínajúce lastúrniky.

Kronika života 1: kambrium (pred 541 - 485 miliónmi rokov)

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju dnešnú podobu však nadobúdal počas dlhých miliónov rokov. V tomto seriáli sa pokúsim stručne vyrozprávať príbeh života na našej planéte. Zameriam sa na mnohobunkové tvory a preto začíname až obdobím kambria. V tomto období sa odohrala „evolučná revolúcia“, keď sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy v pravom zmysle slova.

Naša Zem sa sformovala z mračna plynu a prachu asi pred 4,6 miliardy rokov. Predpokladá sa, že život na nej vznikol asi o miliardu rokov neskôr. Počas nasledujúcich nepredstaviteľne dlhých troch miliárd rokov mal život s výnimkou záhadných gaboniontov iba mikroskopickú podobu. Fosílie mnohobunkových tvorov viditeľných voľným okom poznáme až z obdoba pred asi 600 miliónmi rokov. O niekoľko desiatok miliónov rokov sa počas kambria objavili prakticky všetky hlavné skupiny organizmov.

 

O husľových kraboch ešte raz... a naposledy

Husľovým krabom som sa venoval v niekoľkých popularizačných článkoch a reč o nich bola aj na tomto blogu. Na tohtoročnej akcii Minerály Bratislava (prebiehajúcej spolu s Bibliotékou v bratislavskej Inchebe) som vystúpil so sumarizačnou prednáškou na túto tému. V príspevku nižšie nájdete jednotlivé slajdy mojej prezentácie. Ide tak o pomyselnú bodku za husľovými krabmi. Nabudúce už radšej o niečom inom...

Parazitické rovnakonôžky: život pod pancierom

Parazit je organizmus, ktorý v niektorej fáze svojho životného cyklu využíva iné organizmy ako zdroje potravy, ale aj ako stále alebo dočasné životné prostredie, a tým im priamo alebo nepriamo škodí. Parazitov sú státisíce, pravdepodobne však milióny druhov. Prakticky každý živý tvor totiž na sebe alebo v sebe hostí najmenej jedného parazita. Či sa nám to páči alebo nie, parazitické druhy na našej planéte prevládajú. A nájdeme ich aj medzi rovnakonôžkami.

O najstaršom slovenskom pavúkovcovi

Pavúkovce sú dominantné nelietavé terestrické článkonožce. Táto navýsosť odborne znejúca veta znamená približne toto: „Odhliadnuc od lietavého hmyzu patrí takmer všetka chlpatá lezúca háveď medzi pavúky a ich príbuzných.“ Posledné slovo treba zdôrazniť, lebo nie všetko, čo ako pavúk vyzerá, ním aj je. V dávnej minulosti po zemi pobehovali osemnohé potvory takmer nachlp podobné pavúkom. Boli to trigonotarbidy.

Ako sa zvlieka žižiavka?

O zvliekaní ste už určite počuli: ak chce rak narásť, musí zhodiť starý pancier. Nový pancier je o niečo väčší a po vytvrdnutí svojho majiteľa opäť na nejaký čas „uväzní“ v pevnom zovretí. Zvliekajú sa nielen raky a iné kôrovce, ale všetky článkonožce. Jedna skupina kôrovcov sa však zvlieka netradične: na dva razy. 

O polmetrovej zvínavke z oceánskeho dna

Bathynomus kensleyi (Foto: Peter K. L. Ng)

Zoznámte sa s ozrutou menom Bathynomus. Tieto až polmetrové rovnakonôžky sú najväčšie spomedzi svojich súkmeňovcov. Obývajú hĺbky, kde je málo svetla, vysoký tlak a chladná voda. Ide o nenásytných jedákov, i keď sami občas skončia na tanieri: v reštaurácii si na nich pochutnávajú ľudskí labužníci...

Krab z pekla...

Nové druhy organizmov sú objavované a popisované prakticky každý deň. Vo väčšine prípadov ide o tvory, ktoré na prvý pohľad veľa pozornosti nevzbudia, nakoľko ide o príbuzných už známych druhov, od ktorých sa líšia iba minimálne. Občas sa však nájde niečo, čo vyrazí dych aj vedcom. Takým prípadom je nález neobvyklého kraba, ktorého nedávno vylovili z hĺbok Tichého Oceána...

Ako sme ukuchtili nový druh homára...

Objav nového druhu organizmu je zvyčajne otázkou dlhodobého výskumu. Niekedy ide o mesiace, inokedy o roky. Vidieť opis nového druhu publikovaný vo vedeckom časopise je potom už len akási čerešnička na torte. Samotná torta pozostávajúca z cesta dôslednej argumentácie, plnky podrobnej dokumentácie a polevy neutíchajúceho entuziazmu ostáva zvyčajne laikovi skrytá...

S pištoľovou krevetou na Petriho miske

Pištoľovým krevetám sa odborne venujem síce iba dva roky, ale už teraz viem, že je to začiatok dlhodobého záujmu. Keď vám tieto drobné ráčiky počarujú, nie je také ľahké prestať na ne myslieť. Za posledný mesiac som ich viac krát navštívil vo viedenskom Prírodovednom múzeu...

Ako prezimovať na kmeni stromu

Keď som sa na jeseň roku 2003 ocitol v Bratislave ako poslucháč prvého ročníka bakalárskeho štúdia geológie, všimol som si, že kmene líp pred mojim vysokoškolským internátom pokrýva zvláštny hmyz. Zjavne išlo o nejaké bzdochy a boli ich tisíce... Až neskôr som sa dozvedel, že rok 2003 bol zrejme prvým rokom výskytu tohto hmyzu v Bratislave, hoci z územia Slovenska je známy už z roku 1995. A počnúc rokom 2017 sa táto bzdocha dostala aj do Trnavy.

Kedy začali pištoľové krevety strieľať?

Pištoľové krevety sú už dlho predmetom detajlného výskumu (pozri tu). Napriek tomu sme dlho nevedeli, kedy sa funkčné pištoľové klepeto vyvinulo. Ide o dôležitú otázku, keďže ním krevety nielen lovia korisť ale aj vzájomne komunikujú. Na datovanie takýchto evolučných udalostí sú potrebné fosílie a tie, ktoré by spoľahlivo patrili pištoľovým krevetám, nám donedávna chýbali.

Ako sme skúmali pištoľové krevety

Pištoľové krevety sú ohromné tvory. Jedno z ich klepiet je vybavené mechanizmom na tvorbu kavitačných bublín (bližšie o nich tu), pomocou ktorých dokážu uloviť svoju korisť. Ale nielen to. Ich špecializované klepeto plní množstvo iných úloh vrátane vnútrodruhovej komunikácie alebo hĺbenia zložitých výhrabov. Ako a kedy sa takýto šikovný orgán vyvinul? Odpoveď na túto otázku si vyžaduje pomoc fosílií. Ale ako sa dá vo fosílnom zázname pištoľová kreveta rozoznať?

Podvodní pištoľníci

Art by John Pohlman

Desaťnožce sú rôznorodá skupina morských kôrovcov (viac o nich tu). Nájdeme medzi nimi garnáty, krevety, raky aj kraby. Líšia sa od seba nielen tvarom a veľkosťou ale aj spôsobom života. V tomto ohľade sa s pištoľovými krevetami nedá nič porovnávať. Ako jediné totiž vedia strieľať.

O mravcoch a ľuďoch

Mravce zobrazené ako de facto ľudia v mravčích kostýmoch.

Pri vnímaní okolitej prírody nás zväzujú naše vlastné antropomorfizmy. Bez nich by sme si zrejme iba málo rozumeli, je však dôležité uvedomiť si, keď s nejakým antropomorfizmom pri opise vonkajšej reality pracujeme. Keď evolučný biológ alebo poučený laik povie „sebecký gén“, je mu jasné, že ide o metaforu a že gén nikdy nebude sebecký v bežnom zmysle slova. Podobne ak použijeme označenie „mravčia kráľovná“, mali by sme vedieť, v akom vzťahu voči ľudským monarchom je status daného tvorčeka.

Evolúcia parazitizmu u morských rovnakonožiek

Mal som tú česť spolupracovať s kolegami z mníchovskej Ludwig-Maximilians Universität na pozoruhodnom materiáli. Dokonale zachované fosílie zo 168 miliónov rokov starých hornín Nemecka sa ukázali byť najstaršími známymi parazitickými zástupcami rovnakonožiek (Malacostraca: Isopoda). Mdernými zobrazovacími technikami sa nám podarilo z mŕtveho kameňa vydolovať úžasné doklady o živote týchto tvorov. Toto je ich príbeh.

Čo nám oči hovoria o stravovacích návykoch "vodných škorpiónov"?

Jaekelopterus rhenaniae (Zdroj: link)

Vyhynuté kyjonožce patrili medzi klepietkavce, ktoré obývali takmer všetky typy vodných prostredí. Niektoré z nich mali ohromné klepetá, za čo si vyslúžili označenie „vodné škorpióny“. V populárnych seriáloch sa stretnete najmä s rekordérmi. Napríklad Pterygotus s dĺžkou tri metre je najväčším známym článkonožcom všetkých čias. Veľkosť však nie vždy poukazuje na dravca. Oči "vodných škorpiónov" nám toho v tomto ohľade môžu veľa prezradiť...

Megarachne – najväčší pavúk, ktorý nikdy nebol

V roku 1980 bola z permo-karbónu Argentíny opísaná fosília interpretovaná ako obrovský mygalomorfný pavúk. S dĺžkou tela 34 cm a odhadovaným rozpätím končatín 50 cm tak malo ísť o najväčšieho pavúka všetkých čias. Tvor dostal príznačné meno Megarachne. Svetové múzeá si rýchlo zadovážili odliatky slávnej fosílie a zakomponovali ich do svojich expozícií. Dnes už ale vieme, že Megarachne nebol pavúk, ale neobvyklý eurypterid („vodný škorpión“)...

Prírodovedné múzeá Európy - 4. časť: Viedeň (Rakúsko)

Zdroj: link.

Prírodovedné múzeum vo Viedni (Naturhistorisches Museum Wien) patrí medzi európsku špičku tak vo výskume ako aj v prezentácii vystavených exponátov. Ak ste milovníkom histórie a/alebo prírody, a zablúdite do Viedne, určite si rezervujte trochu času na jeho obhliadku.

Neplánovaný experiment s lovcami pavúkov

Kutavka druhu Sceliphron curvatum Zdroj: pjt56

Kutavky rodu Sceliphron lovia pavúky. Nie však pre seba, ale pre svoj plod. Z blata vymurujú plodovú komôrku, do ktorej vložia jedného alebo viac paralyzovaných pavúkov. Z nakladeného vajíčka sa vyliahne larva, ktorá si na pavúkoch pochutí a napokon sa zakuklí. Z kukly vylezie dospelá osa, ktorá sa po spárení odvážne pustí do pavúkov. Tie poslúžia ako potrava pre ďalšiu generáciu.