Foto: Alex Wild |
S mravcami toho zdieľame veľa a nie je to iba
životné prostredie. Dá sa povedať, že mravce žijú v spoločenskom zriadení
podobne ako ľudia, pričom deľba práce im je doslova vrodená. Zvyknú sa pokladať
za mimoriadne vynaliezavé a usilovné, nie sú im však cudzie ani temnejšie
stránky života v spoločnosti, akými sú vojny a otroctvo.
O otrokárskych amazonkách už na blogu reč bola, pozrime sa teraz na
mravčie vojny.
Veľa druhov
mravcov vedie vojny tak s kolóniami rovnakého druhu ako aj
s kolóniami iných druhov. A pre niektoré je vedenie vojny takpovediac
každodenná rutina. Bert Hölldobler a Edward O. Wilson vo svojej slávnej
knihe Journey to the Ants (česky: Cesta k mravencům, Academia Praha,1997) dokonca napísali: „Cieľ
„zahraničnej politiky“ mravcov sa dá zhrnúť nasledovne: neustála agresia,
územné výboje a genocída susedných kolónií pri každej príležitosti. Ak by
mali mravce atómové zbrane, pravdepodobne by ukončili existenciu sveta
v priebehu jediného týždňa“. Vojna, samozrejme, nie je jediná výrazná
činnosť, ktorej sa mravce venujú, pre druh Tetramorium caespitum sú však vyššie uvedené vety vcelku výstižné. Mravce tohto druhu
vedú medzi sebou zdanlivo nekončiace vojnové konflikty a občas tie
najväčšie straty na oboch stranách spôsobíme neúmyselne my, ľudia, keď im
pošliapeme bojisko. Tieto mravce totiž často bojujú na okrajoch chodníkov
priamo v mestách.
Počas prechádzky
mestom či lesným parkom ste možno narazili na hmýriaci sa chumeľ drobných
mravcov. Po bližšom obhliadnutí ste si možno všimli, že tá víriaca masa
pozostáva z dvojíc mravcov zakliesnených do seba hryzadlami. Boli ste
svedkom bitky medzi dvoma nepriateľskými hniezdami mravcov, pričom obe strany
boli od seba na nerozoznanie – išlo o ten istý druh. V tomto sa na
nás druh Tetramorium caespitum neobyčajne
podobá. My takisto vedieme vojny medzi sebou a pre obyvateľov inej planéty
by rozdiely medzi znepriatelenými stranami (farba uniformy, typ vojenskej
techniky) vyzerali asi dosť triviálne. Nedá mi nespomenúť jednu zo scén môjho
obľúbeného seriálu Babylon 5, kde sa medzi sebou pravidelné raz za čas sekajú
Draziovia (jedna z mimozemských rás). Stranu si vyberú prostým
vyžrebovaním jednej z farieb a potom sa medzi sebou tlčú na život
a na smrť. Po presne určenom čase zložia zbrane a život ide ďalej
akoby sa nechumelilo. Poďme ale naspäť k mravčekom.
Boj neutícha.... Foto: Matúš Hyžný |
Vyššie uvedený
druh mravca je u nás niekedy známy pod názvom mravec mačinový. Ide
o pomerne malého mravčeka hnedočierneho sfarbenia, pričom jeho robotnice
dosahujú dĺžku 2,5 – 3,5 mm. S mravcom mačinovým sa možno stretnúť
takpovediac na každom kroku. U nás ide o jeden z najbežnejších druhov,
s ktorým dokonca zdieľame mestské prostredie. Tento mravček si niekedy
navršuje malé kupolovité mraveniská okolo rastlinných bylín, častejšie však
žije v zemných mraveniskách pod kameňmi, na okrajoch lesných cestičiek ale
aj mestských chodníkov. Preto sa niekedy označuje aj ako „chodníkový mravec“.
Mravec mačinový je drobný mravček. Zďaleka ale nepatrí k tým najmenším (pozri tu). Foto: Matúš Hyžný |
Mravec mačinový zblízka. Foto: Alex Wild |
Dôvody mravčích
vojen sa často podobajú na tie ľudské, najmä vtedy, ak ide o rozšírenie
ovládaného územia. Mravce sa od ľudí v tomto ohľade líšia snáď iba
jediným: do bojových línií sú nasadzované mravčie bojovníčky a nie
bojovníci, ako je to najčastejšie u ľudí. Príčina je celkom prozaická,
keďže každá mravčia kolónia pozostáva prakticky výlučne z robotníc
neschopných rozmnožovania. Vládne im kráľovná-matka (niekedy ich býva viac) pričom
samčeky sa v kolónii liahnu iba pred rojením.
Keď získa jedna strana prevahu, už nejde o boj jeden na jedného... Foto: Alex Wild |
Porcovanie zaživa... Foto: Alex Wild |
A ešte jeden pohľad zblízka na mravčí masaker. Foto: Alex Wild |
Pri vojnovom
strete sa robotnice znesvárených kolónií mačinového mravca do seba zakliesnia
hryzadlami, navzájom sa preťahujú a hrdúsia. Väčšia kolónia s väčším
počtom bojaschopných robotníc zvyčajne menšiu kolóniu zaženie na menšie územie
alebo ju úplne zničí. Po bitke býva bojisko posiate naporciovanými telami
mravčích vojačiek.
Po boji... Foto: Matúš Hyžný |
Bitky mačinových
mravcov možno pozorovať najmä počas jari a skorého leta. Po zimnej
letargii sa oddýchnuté oddiely vydávajú na prieskum okolia svojho hniezda. Ak
nájdu cudziu kolóniu, netrvá dlho a dochádza k agresívnemu stretu.
Obyčajne má bojisko rozmery asi ako otvorená ľudská dlaň. Mal som však
možnosť sledovať aj bitku úctyhodných rozmerov – širšia strana bojovej arény
presahovala tridsať centimetrov. Do bojovej vravy sa vtedy zapojili tisíce
robotníc. Zo zvedavosti som dané miesto navštívil asi o dve hodiny neskôr.
Po znepriatelených kolóniách však nebolo ani vidu ani slychu. Možno sa napokon
pomerili a zaliezli do svojich domovov...
Sestre pomôž, susedku zabi. Asi tak znie ústredný program v týchto drobných hlavičkách. Foto: Matúš Hyžný |
Ani veľké dážďovky nič nezmôžu proti dobre zohratému tímu. Foto: Matúš Hyžný |
Mravcom sa venujú aj tieto príspevky:
Mravce, mravce, mravce
Mravce na Červenom Kameni - fotoreportáž
Mravčie otrokárske amazonky
Mravčie superlatívy
Mravce, mravce, mravce
Mravce na Červenom Kameni - fotoreportáž
Mravčie otrokárske amazonky
Mravčie superlatívy
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára