Stránky

štvrtok 8. mája 2014

Mravce na vojnovom chodníčku



Foto: Alex Wild
S mravcami toho zdieľame veľa a nie je to iba životné prostredie. Dá sa povedať, že mravce žijú v spoločenskom zriadení podobne ako ľudia, pričom deľba práce im je doslova vrodená. Zvyknú sa pokladať za mimoriadne vynaliezavé a usilovné, nie sú im však cudzie ani temnejšie stránky života v spoločnosti, akými sú vojny a otroctvo. O otrokárskych amazonkách už na blogu reč bola, pozrime sa teraz na mravčie vojny.




Veľa druhov mravcov vedie vojny tak s kolóniami rovnakého druhu ako aj s kolóniami iných druhov. A pre niektoré je vedenie vojny takpovediac každodenná rutina. Bert Hölldobler a Edward O. Wilson vo svojej slávnej knihe Journey to the Ants (česky: Cesta k mravencům, Academia Praha,1997) dokonca napísali: „Cieľ „zahraničnej politiky“ mravcov sa dá zhrnúť nasledovne: neustála agresia, územné výboje a genocída susedných kolónií pri každej príležitosti. Ak by mali mravce atómové zbrane, pravdepodobne by ukončili existenciu sveta v priebehu jediného týždňa“. Vojna, samozrejme, nie je jediná výrazná činnosť, ktorej sa mravce venujú, pre druh Tetramorium caespitum sú však vyššie uvedené vety vcelku výstižné. Mravce tohto druhu vedú medzi sebou zdanlivo nekončiace vojnové konflikty a občas tie najväčšie straty na oboch stranách spôsobíme neúmyselne my, ľudia, keď im pošliapeme bojisko. Tieto mravce totiž často bojujú na okrajoch chodníkov priamo v mestách.
 
Uprostred bojovej vravy.... Foto: Matúš Hyžný
Boj na život a na smrť... Foto: Matúš Hyžný
Počas prechádzky mestom či lesným parkom ste možno narazili na hmýriaci sa chumeľ drobných mravcov. Po bližšom obhliadnutí ste si možno všimli, že tá víriaca masa pozostáva z dvojíc mravcov zakliesnených do seba hryzadlami. Boli ste svedkom bitky medzi dvoma nepriateľskými hniezdami mravcov, pričom obe strany boli od seba na nerozoznanie – išlo o ten istý druh. V tomto sa na nás druh Tetramorium caespitum neobyčajne podobá. My takisto vedieme vojny medzi sebou a pre obyvateľov inej planéty by rozdiely medzi znepriatelenými stranami (farba uniformy, typ vojenskej techniky) vyzerali asi dosť triviálne. Nedá mi nespomenúť jednu zo scén môjho obľúbeného seriálu Babylon 5, kde sa medzi sebou pravidelné raz za čas sekajú Draziovia (jedna z mimozemských rás). Stranu si vyberú prostým vyžrebovaním jednej z farieb a potom sa medzi sebou tlčú na život a na smrť. Po presne určenom čase zložia zbrane a život ide ďalej akoby sa nechumelilo. Poďme ale naspäť k mravčekom.
 
Bojisko pozostáva z dvojíc robotníc zakliesnených do seba hryzadlami. Foto: Matúš Hyžný

Boj neutícha.... Foto: Matúš Hyžný

Vyššie uvedený druh mravca je u nás niekedy známy pod názvom mravec mačinový. Ide o pomerne malého mravčeka hnedočierneho sfarbenia, pričom jeho robotnice dosahujú dĺžku 2,5 – 3,5 mm. S mravcom mačinovým sa možno stretnúť takpovediac na každom kroku. U nás ide o jeden z najbežnejších druhov, s ktorým dokonca zdieľame mestské prostredie. Tento mravček si niekedy navršuje malé kupolovité mraveniská okolo rastlinných bylín, častejšie však žije v zemných mraveniskách pod kameňmi, na okrajoch lesných cestičiek ale aj mestských chodníkov. Preto sa niekedy označuje aj ako „chodníkový mravec“.
 
Mravec mačinový je drobný mravček. Zďaleka ale nepatrí k tým najmenším (pozri tu). Foto: Matúš Hyžný
Mravec mačinový zblízka. Foto: Alex Wild

Dôvody mravčích vojen sa často podobajú na tie ľudské, najmä vtedy, ak ide o rozšírenie ovládaného územia. Mravce sa od ľudí v tomto ohľade líšia snáď iba jediným: do bojových línií sú nasadzované mravčie bojovníčky a nie bojovníci, ako je to najčastejšie u ľudí. Príčina je celkom prozaická, keďže každá mravčia kolónia pozostáva prakticky výlučne z robotníc neschopných rozmnožovania. Vládne im kráľovná-matka (niekedy ich býva viac) pričom samčeky sa v kolónii liahnu iba pred rojením.

Keď získa jedna strana prevahu, už nejde o boj jeden na jedného... Foto: Alex Wild

Porcovanie zaživa... Foto: Alex Wild

A ešte jeden pohľad zblízka na mravčí masaker. Foto: Alex Wild
Pri vojnovom strete sa robotnice znesvárených kolónií mačinového mravca do seba zakliesnia hryzadlami, navzájom sa preťahujú a hrdúsia. Väčšia kolónia s väčším počtom bojaschopných robotníc zvyčajne menšiu kolóniu zaženie na menšie územie alebo ju úplne zničí. Po bitke býva bojisko posiate naporciovanými telami mravčích vojačiek.

Po boji... Foto: Matúš Hyžný
Bitky mačinových mravcov možno pozorovať najmä počas jari a skorého leta. Po zimnej letargii sa oddýchnuté oddiely vydávajú na prieskum okolia svojho hniezda. Ak nájdu cudziu kolóniu, netrvá dlho a dochádza k agresívnemu stretu. Obyčajne má bojisko rozmery asi ako otvorená ľudská dlaň. Mal som však možnosť sledovať aj bitku úctyhodných rozmerov – širšia strana bojovej arény presahovala tridsať centimetrov. Do bojovej vravy sa vtedy zapojili tisíce robotníc. Zo zvedavosti som dané miesto navštívil asi o dve hodiny neskôr. Po znepriatelených kolóniách však nebolo ani vidu ani slychu. Možno sa napokon pomerili a zaliezli do svojich domovov...
 
Mravec mačinový pozná aj spoluprácu. Foto: Matúš Hyžný

Sestre pomôž, susedku zabi. Asi tak znie ústredný program v týchto drobných hlavičkách. Foto: Matúš Hyžný

Ani veľké dážďovky nič nezmôžu proti dobre zohratému tímu. Foto: Matúš Hyžný


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára