Stránky

pondelok 16. mája 2016

Čo bolo prv: rastlina alebo zviera?


Rastliny tu boli pred živočíchmi. Túto mantru je počuť z každej strany. Často sa hovorí o „neživej ríši“ minerálov a hornín, potom o rastlinnej ríši a napokon o ríši živočíchov (presne v tomto poradí). V starších učebniciach paleontológie a historickej geológie sa opakujú poučky o tom, ako súš najprv kolonizovali rastliny a až potom živočíchy. Napokon paleofytikum, mezofytikum a kenofytikum, akési pomyselné časové intervaly, počas ktorých sa darilo iným skupinám rastlín, z časového hľadiska nezodpovedajú paleozoiku, mezozoiku a kenozoiku, ale ich o niečo predchádzajú. Akoby sa chcelo povedať, že aby svet poskočil na rebríku vývoja o priečku vyššie, musí sa najprv prerobiť rastlinná ríša a až potom prichádzajú na rad živočíchy. Ide však o konštrukty (aj keď užitočné).


Z okom voľne viditeľných typov organizmov tu máme okrem rastlín a živočíchov ešte huby. A z tých voľným okom neviditeľných tvorov existujú desiatky ďalších skupín. Strom života je oveľa pestrejší, ako sa na prvý (antropocentrický) pohľad môže zdať. A podľa všetkého nemá žiadny hrubý kmeň, ktorý by neomylne viedol ku „korune tvorstva“. Ak by sme do schémy zakreslili každú samostatnú evolučnú líniu a jej vzdialenosťou od tých susedných vyjadrili (predpokladanú) mieru ich príbuznosti, dostali by sme poriadne košatý a na svojej báze poprepletaný krík. Žiadny „strom“ implikujúci vyššiu hierarchiu v poradí rozkonárovania sa nekoná...



Na súš sa zrejme dostali ako prvé huby. Až po čase došlo ku kolonizácii ďalšími typmi organizmov, pričom zo strany rastlín a živočíchov išlo o viac-menej vyrovnanú hru. Dokonca existujú odborne podložené názory, že sa to živočíchom podarilo skôr. Podrobnejšie som sa tejto téme venoval v súbore textov o dobytí súše (link).
Rozdelenie vekov rastlín a živočíchov na paleofytikum, mezofytikum a kenofytikum na jednej strane a paleozoikum, mezozoikum a kenozoikum na strane druhej je skôr záležitosťou konvencie ako reálnej „postupnosti tvorstva“. Toto rozdelenie samozrejme má svoje dôvody, tie sú však najmä praktické. Navyše definície vyššie uvedených termínov sú často kruhové. Ako príklad uvádzam defínicu pojmu paleofytikum v Glossary of Geology: „Palaeophyticum A paleobotanic division of geologic time, corresponding approximately to, and characterized by the plant life of, the Paleozoic.“

Klasifikácia organizmov v našich učebniciach zodpovedá predovšetkým faktu, že sme ľudia, t.j. veľmi komplexné živočíchy. Podľa toho máme tendenciu rozdeľovať „tvorstvo“ na nižšie a vyššie, živočíchy na stavovce a bezstavovce, atď. Je potom veľmi ľahké prísť s myšlienkou, že tie jednoduchšie veci tu boli VŽDY pred zložitejšími, pričom na fenomén druhotného zjednodušenia často ani nepomyslíme. A práve medzi mnohými živočíchmi nájdeme predstaviteľov práve takto druhotne zjednodušených tvorov. A pokiaľ ide o to, či tu boli rastliny pred živočíchmi, ide o omyl. Rozvoj rastlín, t.j. predovšetkým suchozemských organizmov, POCHOPITEĽNE nepredchádzal rozvoju mnohých prvotne vodných skupín živočíchov. Vulgárne povedané, zvieratá tu boli skôr a rastliny prišli až v ich závese. Prekvapenie?
Voči živočíchom sú rastliny predovšetkým INÉ v organizácii svojho „telového“ plánu, nie nutne PRIMITÍVNEJŠIE. Existuje celá fúra živočíchov, ktoré sa komplexnosti vybraných rastlín nemôžu rovnať. Príkladom môžu byť hubky (Porifera) alebo bezčrevovce (Acoelomorpha), ktorých životné prejavy sú výrazne jednoduchšie než prejavy napríklad orchideí lákajúcich opeľovačov na atrapy svojich kvetov alebo niektoré druhy stromov, ktoré si chovajú vlastnú armádu mravcov. To je samozrejme veľké zjednodušenie, pretože fyziológia rastlín a živočíchov sa líši predovšetkým v povahe prebiehajúcich procesov, takže priame porovnanie neprichádza do úvahy. Rastliny sú skrátka iné. Jedinečné. Asi by som im mal na blogu venovať viac priestoru...

Čo ma priviedlo k napísaniu tohto príspevku?
Na začiatku bola jedna veta z knižky Fyziologie mozku a jeho myšlení: „Ve vývoji nervové soustavy se nachází plynulá řada od jednoduchého uspořádání její struktury až po nejsložitější její funkce v závislosti ma dlouhodobém vývoji a změnách zemského prostředí, ve kterém se živý organizmus poprvé objevil. Se světem rostlin, který mu předcházel, měl stejné potřeby, aby uhájil svou existenci.“ (tá kurzíva je moja) Čítanie tejto vety ma nedvihlo zo stoličky z jediného dôvodu: pri jej čítaní som stál na vlakovom nástupisku a čakal na svoj ranný spoj. Tak som si týmto príspevkom vylial ubolenú dušu...

Citované práce
Nádvorník, P., Bernadič, M. & Drlíčková, V. (2009): Fyziologie mozku a jeho myšlení. Slovak Academic Press. Bratislava.
Neuendorf, K.E., Mehl, J.P. & Jackson, J.A. (2005): Glossary of Geology. 5th edition. American Geological Institute. Alexandria, Virginia.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára