Osem ramien s prísavkami na poštových známkach

Hlavonožce (Cephalopoda) patria medzi evolučne mimoriadne úspešné organizmy. Vytvorili veľa rôznych foriem a odkedy sa pred stovkami miliónov rokov objavili, predstavujú významnú zložku morských ekosystémov. Niektoré z nich sú neľútostné predátory, ďalšie sú častou potravou iných živočíchov. Bez nich by moria a oceány neboli tým, čím sú. Pozrime sa na ich rozmanitosť trochu netradične – cez vyobrazenia na poštových známkach.

  

Začneme jedinými prežívajúcimi hlavonožcami s vonkajšou schránkou. Sú nimi lodienky na čele s druhom Nautilus pompilius. Nenechajte sa pomýliť niektorými známkami – druhový latinský názov sa vždy píše s malým začiatočným písmenom!

Sépie sú častými obyvateľmi pobrežných vôd. Určite ste sa nimi už stretli a to ste ani nemuseli šnorchlovať. Tzv. sépiové kosti – redukované schránky sépií – ste si odniesli z dovolenky pri mori alebo kúpili v chovateľských potrebách pre vašu andulku.

Kalmary z čeľade Loliginidae sú častou potravou morských stavovcov, akými sú delfíny a iné zubaté veľryby. Výrazný podiel populácií kalmarov však skončí na tanieroch nás, ľudí.

Kalmary rodu Sepioteuthis obývajú prostredie koralových útesov. Vzhľadom trochu pripomínajú sépie, nie sú však s nimi v príbuzenstve.

Gordany rodu Todarodes z čeľade Ommastrephidae sú známe aj ako „lietajúce kalmary“. Nad vodnou hladinou dokážu preplachtiť až 30 m. 

Najväčšie bezstavovce na svete sú chytľany z čeľade Architeuthidae. Tieto tvory sa v minulosti stali predlohou legendy o krakenovi a dodnes o nich vieme iba málo. Donedávna základ vedeckého poznania o nich tvorili predovšetkým ich vyplavené zdochliny. V roku 2004 sa bájneho krakena podarilo prvýkrát odfotografovať v jeho prirodzenom prostredí a iba celkom nedávno v roku 2012 aj natočiť na video. Chytľany druhu Architeuthis dux (angl. giant squid) dorastajú do dĺžky asi 13 m, zatiaľ čo zástupcovia druhu Mesonychoteuthis hamiltoni (angl. colossal squid) môžu byť ešte o niečo dlhší.

Z obsahu žalúdka vorvaňov a ich zjazvenej pokožky vieme, že v permanentnej tme nedozerných hĺbok oceánov prebiehajú súboje medzi krakenom a leviathanom. Z týchto osudových stretnutí však dosiaľ neexistuje žiadny videozáznam a pri ich znázorňovaní sa musíme spoliehať iba na nepriame dôkazy.

Argonauty (Argonautidae) sú neobyčajné hlavonožce. Samičky si vytvárajú obal na vajíčka, ktorý tvarom pripomína vonkajšie schránky iných hlavonožcov, napr. lodienky, nejde však o pravú schránku. Kým samičky bývajú dlhé okolo 10 cm, samčeky nepresahujú dĺžku 2 cm.

Osmonohy (Octopodidae) sa z našej strany tešia veľkej pozornosti. Sú inteligentné, dokážu na istý čas vyjsť z vody kvôli potrave a vyznačujú sa neuveriteľnou pružnosťou tela. Jedinou pevnou súčasťou ich tela je zobák a práve jeho priemer určuje rozmery najmenšej škáry, cez ktorú sa dokážu prepchať.

Niektoré osmonohy môžu dorastať do ohromných rozmerov. Enteroctopus dofleini sa považuje za najväčšiu chobotnicu. Pri úplnom roztiahnutí môže rozpätie ramien dosahovať 5 m aj viac.

Obrovská chobotnica hrá úlohu záporáka aj v hrdinských príbehov našej doby. Netreba dodávať, že osmonohy na ľudí aktívne neútočia.

Chobotnica modroprstencová (Hapalochlaena lunulata) je jedným z najjedovatejších živočíchov. Pri nepozornosti sa môže potápačom stať, že ich tento obyvateľ koralových útesov pohryzie, i keď sa kontaktu s človekom obvykle vyhýba. Uhryznutie je smrteľné, protiliek zatiaľ nepoznáme.

Hlbokovodné hlavonožce sú snáď ešte rozmanitejšie ako tie z okolia koralových útesov. Nájdeme tu bizarné osmonohy z čeľade Stauroteuthidae, svietielkujúce žižy (Lycoteuthis), alebo hazušiare (Histioteuthis), ktorých ľavé oko je oproti práve výrazne väčšie a z hlavy trčí von.

Poďakovanie

Za poskytnutie obrazového materiálu ďakujem môjmu indickému kolegovi Ajitovi Vartakovi.