Stránky

štvrtok 11. apríla 2013

Strašné zvery s klami nadol

Deinotherium giganteum - rekonštrukcia podľa kostry vystavenej v moskovskom múzeu (zdroj: Wikimedia Commons; autor: Dmitrij Bogdanov, dmitrchel@mail.ru)
Deinotérium (lat. Deinotherium = strašné zviera) je po mamutovi asi najznámejší vyhynutý zástupca chobotnatcov (Proboscidea), i keď za slávou svojho osrsteného kolegu výdatne zaostáva. Kly zahnuté nadol však z deinotérií robia vskutku prapodivné zvieratá. Pohľad na slona je hlboko vrytý do našej mysle, veď sa s ním stretávame už od útleho detstva v podobe plyšových hračiek, plastových figúriek či porcelánových sošiek (údajne prinášajú šťastie). Konfigurácia „dlhý chobot - veľké uši - pár klov vyhnutých dohora“ tak tvoria akýsi nedeliteľný celok. Pri pohľade na najnovšie rekonštrukcie deinotérií sa odrazu zháčime: dobre známa konfigurácia je porušená a pozeráme sa na „krátky chobot - krátke uši - kly zahnuté nadol“. Dívame (a divíme) sa na tvora, ktorý napriek svojej zjavnej familiárnosti – telo slona sa na rekonštrukciách nezaprie – pôsobí akosi cudzo.


Prodeinotherium bavaricum z Františkových Lázní, prírodovedné múzeum vo Viedni. Viac o tomto náleze tu.
(foto: M. Hyžný)

Čeľaď Deinotheriidae (označované u nás ako deinotériá alebo dinotériá) predstavuje konzervatívnu evolučnú líniu archaických chobotnatcov, išlo o teda o vzdialených príbuzných dnešných slonov. Na scéne sa objavili asi pred 28 miliónmi rokov a vyhynuli asi pred jedným miliónom rokov, išlo teda o súčasníkov našich afrických predchodcov. Deinotériá svojho času obývali Afriku, Európu (s výnimkou Škandinávie) a južnú a juhovýchodnú Áziu; na územie Ameriky sa nikdy nedostali.
Európske druhy deinotérií (farebná skica k rekonštrukcii publikovanej tu).

Prvé nachádzané fosílne zvyšky deinotérií predstavovali izolované zuby, ktoré dávni učenci prisudzovali tapírom, hrochom, slonom, sirénam alebo ich prechodným formám. Až kompletnejšie nálezy z územia Čiech v 19. storočí priniesli dôkazy o príbuznosti so slonmi, takže deinotériá dnes považujeme za zástupcov chobotnatcov. Rekonštrukcie vonkajšieho vzhľadu deinotérií majú nemenej zaujímavú históriu. Po tom, ako bola odhalená ich pravá totožnosť, zobrazovali sa deinotériá ako slony s klami smerujúcimi nadol. Treba však podotknúť, že tvar lebky slonov a deinotérií sa výrazne líši vo viacerých dôležitých aspektoch (lebka deinotérií je okrem iného výrazne sploštená oproti tej slonej). Využitím najnovších poznatkov porovnávacej anatómie a morfológie napokon vznikli obrazy tvorov, ktoré sa slonom príliš nepodobajú – oproti slonom majú nepomerne kratší chobot a menšie uši.

Deinotérium v podaní Heinricha Hardera zobrazuje de facto slona s dolnými klami.
Vľavo: Deinotherium giganteum, lebka a zubný rad. Vpravo: jedna z pracovných skíc hlavy deinotéria.

Nikto však doteraz nevie, ako naozaj deinotérium vyzeralo, pretože to, čo je pre slony také typické – uši a chobot – sa vo fosílnom zázname zachováva iba zriedka. Nebyť zmrznutých zdochlín mamutov, jedinými hodnovernými dokladmi o vonkajšom vzhľade mamuta by boli jaskynné maľby pravekého človeka. V tomto ohľade by skalná maľba takého deinotéria vskutku pomohla. Deinotériá síce ešte pred jedným miliónom rokov žili v Afrike, najstaršie skalné maľby však nie sú staršie ako 50 000 rokov, takže šanca nájsť nejaké praveké umenie zobrazujúce deinotérium je mizivá.

Deinotérium naháňajúce (strach) australopitekov zo seriálu BBC.

Načo vlastne slúžili deinotériám ich nadol zahnuté kly? Počas celej evolúcie deinotérií boli tvar a pomerná veľkosť klov prakticky rovnaké u všetkých zástupcov skupiny, takže kly zjavne plnili nejakú špecifickú funkciu – podľa miery obrúsenia môžeme usudzovať, že ich používali už mladé jedince – ale akú, to je otvorená otázka. Zjavne sa hodia iba na veľmi obmedzený počet zmysluplných úkonov (bližšie o tejto téme tu). Treba však priznať, že príroda je plná organických štruktúr, ktorých funkcia je zahalená tajomstvom, pričom vo väčšine prípadov ide o dôsledok príliš úzkostlivej aplikácie tézy, že všetko, čo v prírode vznikne, musí byť nutne aj funkčné. Nemôžem si pomôcť, ale v tomto zmysle mi kly deinotérií najviac pripomínajú ozdoby na balustráde alebo pero za klobúkom...

Štúdia hlavy deinotéria (podľa Markova et al. 2001).

Odporúčaná literatúra
Fejfar, O., Major, P. 2005: Zaniklá sláva savců. Academia, Praha. s. 280. http://www.academia.cas.cz/zanikla-slava-savcu.html

Viac o deinotériách (v angličtine)

Plastové deinotérium od Bullyland

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára