Už ste sa niekedy stretli s mravčiarom? Ak ste zatiaľ nemali možnosť cestovať za veľkú mláku do jeho domoviny a zoologická záhrada, ktorú ste toto leto navštívili ako na potvoru žiadne mravčiare vo svojich výbehoch a klietkach nemala, dobre si prezrite nasledujúci obrázok.
Mravčiar veľký (Myrmecophaga tridactyla) v celej svojej kráse.... Zdroj: Wikimedia Commons. |
Toto
je mravčiar veľký (Myrmecophaga tridactyla), vskutku čudesný tvor. Do jeho príbuzenstva patria
ďalšie skvosty prírody – leňochy a pásavce (spolu označované ako málozubce, latinsky Xenarthra). Pre Európana sú tieto cicavce
skutočnou exotikou.
Mravčiar
sa živí hmyzom, predovšetkým mravcami a termitmi. Má veľké pazúry, ktorými
rozbúra hniezdo nešťastných hmyzákov a takisto dlhý jazyk, ktorým
nešťastníkov lapá (a papá). Jazyk mravčiara je div sám o sebe kmitajúci
v ústach dnu a von rýchlosťou trikrát za sekundu. Bez takéhoto
nástroja by bol mravčiar stratený – nemá totiž žiadne zuby a jeho
trubicovité čeľuste toho veľa neumožňujú.
Mravčiar veľký a jeho jazyk. Zdroj: Wikimedia Commons. |
Denne
vyplieni mravčiar veľký až 200 hniezd. Teraz na chvíľku prestaňte čítať
a skúste sa zamyslieť nad touto cifrou.
Už ste sa zamysleli? Ak nie, poďme
rátať spolu. Jeden deň má 24 hodín, čo je 1440 minút. Ak by mravčiar vôbec nespal,
musel by zhruba každú siedmu minútu načať nové mravenisko alebo termitisko, aby
tých 200 hniezd stihol vyplieniť. Mravce aj termity sa bránia – hryzú
a bodajú – a mravčiar sa obyčajne už po minúte berie preč.
A keďže aj mravčiar musí spať (počas spánku sa prikrýva svojím huňatým chvostom) a medzi jednotlivými hniezdami musí prejsť nejakú
vzdialenosť, vychádza nám, že sa v hmyzích hniezdach hrabe takmer
nepretržite.
Mravčiar je dlhý asi dva metre, pričom hlava dosahuje dĺžku asi 30 cm. Ukrýva sa v nej dlhočizný jazyk.... |
Samice
mravčiare nesú svoje mláďatá na chbrte. Pásy na srsti mláďaťa sa pritom
viacmenej kryjú s tými na chrbte matky. Mláďa je tak skryté pred zrakmi
predátorov.
Mravčiara
sme si teda predstavili, poďme konečne na nejaké plastové patvory.
Prvý
kúsok je na prvý pohľad celkom pekne vytvarovaný model. Ale len na prvý pohľad.
Všimnite si čeľuste skutočného mravčiara a porovnajte ich s týmto
plastovým zázrakom. Veru, zviera s takouto gambou by sa mohlo živiť
hocičím, pričom dlhý tenučný jazyk by ste v jeho papuli nečakali.
Po morfologickej stránke by sme druhý kúsok medzi patvory radiť ani nemuseli. Úzke čeľuste s vystrčeným
jazykom zodpovedajú skutočnosti a takisto telesné proporcie sedia. Navyše
čierny pás tiahnuci sa od krku po chrbát je tam, kde má byť. Farby použité na
tomto výtvore sú však ozajstným hriechom, aj keď niekto by mohol namietať, že
môže ísť o umelecké dielo využívajúce gýč ako formu vyjadrenia. Veru, Jeff Koons by sa za tento kúsok nemusel hanbiť.
Jef Koons by sa nemusel hanbiť.... |
Tretia postavička. Sfarbenie je bez komentára, tvar jednotlivých končatín takisto... Verdikt je jasný: strašný výlisok...
Na
záver si dáme ešte jeden skvost, ktorý ignoruje podstatu mravčiara hneď
v niekoľkých bodoch. Áno, čeľuste sa zdajú byť v pohode. Ale nie sú.
Mravčiare ich totiž majú proporčne dlhšie a máličko zahnuté. V tomto prípade by teda plastové zvieratko mohlo ako-tak predstavovať mláďa. Sfarbenie sa snaží
napodobiť nejaké tie pásy, výsledok je však úplne zmätený a nezodpovedá
realite ani zďaleka. A napokon si všimnite predné končatiny. Mravčiar
kráča po hánkach a v tomto ohľade sa pár vyššie vyobrazených patvorov
triafa do čierneho. Nie tak tento fešák, ktorého končatiny sa dajú bližšie
opísať iba s ťažkosťami.
Zaujal vás mravčiar veľký? Mrknite na tieto stránky: tu a tu. Žiaľ, v slovenčine toho na webe o našom hlavnom hrdinovi veľa nenájdete.
Predchádzajúce
časti seriálu o plastových patvoroch:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára