Mravčie superlatívy

Camponotus nigriceps z Austrálie. Mravce rodu Camponotus patria medzi najväčšie mravce na svete. Foto: Alexander Wild.

Je zaujímavé sledovať, ako ľudí priťahujú superlatívy – najväčšie, najlepšie, najnovšie, prípadne najmenšie, najhoršie, najstaršie. Najväčší štadión sveta, najlepšia reklama, najnovší model auta, najmenší bicykel, najhorší film roka, najstaršie písmo... Nenadarmo vznikla Guinessova kniha rekordov.


Priznám sa: takisto som iba človek a rekordy ma vedia zaujať. Najmä ak sa jedná o rekordy týkajúce sa organizmov okolo nás, i keď mnohé z daných rekordov sú diskutabilné. Uvediem príklad: ktorý organizmus je najväčší na svete? Bude to vráskavec obrovský s dĺžkou bezmála 30 metrov a hmotnosťou 170 ton? Alebo skôr niektoré huby, ktorých mycéliá prerastajú celé lesy? A nebudú to predsa len sekvojovce či eukalypty dorastajúce do výšky takmer sto metrov a dosahujúce hmotnosť až 2 000 ton? Aby sme dostali relevantnú odpoveď, musíme otázku bližšie špecifikovať. Podobne sa istý Luke z Chicaga pred tromi rokmi na antweb.org spýtal: ktorý mravec je najväčší na svete? Odpoveď nebola v žiadnom prípade jednoznačná.

Veľa ľudí si neuvedomuje, že drvivá väčšina všetkých mravcov, ktoré si počas života všimnú, sú sterilné jedince samičieho pohlavia, pričom okrídlené samčeky a samičky často za mravce ani nepovažujú. Mravce sú totiž podobne ako iný sociálny hmyz charakteristické svojím trimorfizmom – samičkami, samčekmi a robotnicami, pričom jednotlivé „kasty“ sa od seba môžu výrazne odlišovať. Niektoré druhy dokonca majú viaceré typy robotníc, za všetky spomeňme listorezné mravce rodu Atta.

Mravec druhu Atta cephalotes. Vľavo sú rôzne veľké kasty robotníc, vpravo sú okridlené pohlavne dospelé jedince (samička a samček). Zdroj: Wikimedia Commons.

Ak sa teda vrátime k otázke „ktorý mravec je najväčší“, môžeme na ňu odpovedať viacerými spôsobmi v závislosti od toho, či budeme posudzovať rozmery samičiek, samčekov alebo robotníc.

Samička (kráľovná) je prakticky vždy ten najväčší člen mravčej kolónie a najväčšiu kráľovnú majú africké sťahovavé mravce rodu Dorylus – býva dlhšia ako 4 cm. Samčeky tohto rodu sú o niečo kratšie (okolo 3 cm). Naproti tomu sú robotnice výrazne menšie.

Samček sťahovavého mravca rodu Dorylus v tropickom lese v Ugande. Foto: Alexander Wild.

Robotnice (kasta tzv. vojakov) rodu Dorylus z Ugandy. Foto: Alexander Wild.

Hneď niekoľko druhov má robotnice s dĺžkou okolo 3 cm, takže si môžu nárokovať o zápis do knihy rekordov. Patrí tu viacero druhov juhoamerického rodu Dinoponera a Camponotus gigas z juhovýchodnej Ázie. O niečo menšie robotnice má druh Paraponera clavata zo Strednej a Južnej Ameriky.

Robotnica druhu Dinoponera australis z Argentíny. Foto: Alexander Wild.

U niektorých druhov mravcov sa občas vyskytnú „superveľké“ robotnice (angl. supermajors), väčšinou vtedy, keď ide o veľkú kolóniu, ktorá si môže dovoliť investovať energiu do takého drahého špásu. V tom prípade tieto supermajors veľkosťou môžu prekonať aj veľké robotnice iných druhov.

Príklad polymorfizmu u robotníc druhu Pheidologeton affinis z Austrálie. Obrázku dominuje "superveľká" robotnica, do ktorej hlavy by sa zmestilo niekoľko menších robotníc. Mimochodom, všetky mravce na fotografii sú z genetického hľadiska sestry. Foto: Alexander Wild.

Na Slovensku určite nestretnete mravca dlhšieho ako 1,5 cm. Robotnice druhu Camponotus herculeanus dosahujú práve túto dĺžku a ide tak o najväčšieho mravca obývajúceho naše územie, i keď vo formikáriách nadšencov sa určite vyskytujú aj väčšie jedince patriace však výlučne exotickým druhom.
Pri meraní dĺžky mravcov treba podotknúť, že končatiny ani tykadlá sa pri výslednej cifre neberú do úvahy, pričom práve tie často dosahujú značné rozmery a opticky tak môžu dĺžku mravca až zdvojnásobiť! Preto keď nabudúce uvidíte nejakého „megamravca“ (u nás to bude najskôr zástupca rodu Camponotus), všimnite si, aké dlhé je vlastne jeho telo.

Camponotus vagus - jeden z najväčších mravcov žijúcich na Slovensku. Na fotografii vľavo je autorov malíček :)

Camponotus herculeanus - najväčší druh mravca žijúci na Slovensku.

Aj keď sa vyššie uvedené rekordy môžu zdať pôsobivé, všetky blednú pri skutočných megamravcoch z eocénu (teda z odbobia asi pred 46 miliónmi rokov). Najväčším doteraz známym druhom mravca je tak vyhynutá Titanomyrma gigantea (pôvodne klasifikovaný ako rod Formicium), ktorého kráľovná dosahovala dĺžku 5,5 cm a rozpätie krídel 13 cm. Robotnice tohto druhu si zahrali úlohu aj v známom seriáli BBC Walking with Beasts.

Obor z eocénu (dĺžka tela = 5,5 cm) - najväčší mravec všetkých čias (aspoň zatiaľ).

A keď už sme pri tých superlatívoch v súvislosti s mravcami, spomeňme aj nejaký mravčí drobizg. Podobne ako u tých najväčších, aj najmenšie mravčeky môžeme nájsť hneď u niekoľkých druhov. Napríklad najmenšie robotnice rodu Carebara nie sú dlhšie ako 1 mm a drobučká Wasmannia sa na hrote ceruzky pohodlne otočí. Ďalším drobcom je rod Brachymyrmex, ktorého celá kolónia (je pomerne málo početná) sa pohodlne zmestí do najväčšej mravčej hlavy tróniacej na „krku“ robotnice druhu Camponotus gigas (pozri tu).

Wasmannia auropunctata z USA je jedným z najmenších mravcov na svete. Foto: Alexander Wild.

Camponotus sericeiventris z Brazílie je jedným z najväčších svojho rodu. Foto: Alexander Wild.

Mravce sú eusociálny hmyz a mnohých druhov sú úlohy v rámci spoločenstva dômyselne a najmä veľmi presne rozdelené. V istom zmysle teda môžeme považovať kolóniu mravcov ako jeden superorganizmus, pričom jednotlivé mravčeky sa dajú prirovnať k rôznym typom buniek v tele; koniec koncov jedna mravčia kolónia obvykle predstavuje jedinú veľkú rodinu, kde sú všetky robotnice vo vzájomnom sesterskom vzťahu. Takže na otázku, ktorý mravec je najväčší na svete, by sme možno mali odpovedať ináč. Ktorý mravec tvorí najväčšie kolónie? Nuž čo sa týka počtu jedincov, máme hneď niekoľkých kandidátov. Listorezné mravce Atta (už o nich bola reč vyššie) pri dobrých podmienkach vytvárajú ohromné kolónie obsahujúce až milión a viac robotníc a pod zemou si stavajú mimoriadne veľké hniezda. 

 Úryvok z filmu Ameisen - Die heimliche Weltmacht zobrazujúci vykopávanie hniezda mravcov rodu Atta.

Ďalej tu máme juhoamerické sťahovavé mravce rodu Eciton a africké sťahovavé mravce rodu Dorylus, ktoré, čo sa veľkosti kolónie týka, listorezné mravce hravo prekonajú - môžu obsahovať až 20 miliónov jedincov!. Hniezda si nestavajú, namiesto toho sa sťahujú za potravou a tvoria si akési byvaky z ich vlastných živých tiel. A napokon tu máme nechvalne známe faraónske mravce druhu Monomorium pharaonis. Pôvodom ide o ázijské mravce z trópov, ktoré boli zavlečené do Európy a iných častí sveta a šíria sa ľudskou infraštruktúrou. Nanešťastie sú ich kolónie polygýnne, to znamená, že majú viac kráľovien (až dvesto), a keď sa niekde, napr. v paneláku objavia, je veľmi ťažké (ak nie nemožné) sa ich zbaviť. Ich kolónie navzájom nesúperia, takže na jednom sídlisku môžu vytvoriť jednu obrovskú prepojenú "megakolóniu".

Pomaly sa ale dostávame k celkom iným aspektom mravčieho života, a na tie tu teraz nie je priestor.

Kde sa dozvedieť viac?

Ak vás zaujali najväčšie vyhynuté mravce rodu Titanomyrma, odporúčam si prečítať pôvodnú štúdiu od Archibalda et al. 2011. Všimnite si, že autori článku, ktorí zaviedli rod Titanomyrma (ženský rod), nesprávne uvádzajú druhový názov druhu ako giganteum (stredný rod). Celé binominálne pomenovanie správne znie Titanomyrma gigantea. Zaujímavý komentár k taxonómii rodu Titanomyrma nájdete aj tu .

Kratučký úvod k sťahovavým mravcom odporúčam prečítať tu. Vynikajúce dokumentárne filmy o sťahovavých mravcoch rodu Dorylus nájdete napríklad tu a tu.

Odporúčam takisto zhliadnuť celý film Ameisen - Die heimliche Weltmacht. V angličtine je dostupný na uloz.to.

Zaujímavé informácie o mravčích rekordoch nájdete napríklad v knihe Cesta k mravencům od Berta Hölldoblera a Edwarda O. Wilsona.

O mravcoch už bola reč na tomto blogu tu, tu a tu.