Stránky

pondelok 27. januára 2014

Dobytie súše: 1. časť – Je život na súši taký samozrejmý?

Autor: Ray Troll
Vyššie položená otázka čiastočne súvisí s faktom, že my, ľudia, sme na suchu doma. Ale je naozaj až také samozrejmé prechádzať sa po lúke a zhlboka dýchať vzduch? Suchozemské biotopy sú neobyčajne pestré, ale iba do chvíle, keď ich porovnáme s rovnako rozmanitými prostrediami pod vodou. Navyše život ako taký vznikol vo vode a každý suchozemský tvor má svojich predkov medzi morskými príbuznými.


Hladina vody pred nami skrýva úplne iný svet, ktorý obvykle zakúšame iba skrz dokumentárne filmy a videá na internete. Po pár minútach vo vode si však plnou mierou uvedomíme ten ohromný rozdiel medzi životom na súši a pod vodnou hladinou. Kedysi dávno sa musel život presunúť z vodného prostredia na súš a nebolo to jednoduché. Právom môžeme kolonizáciu súše popísať ako jej dobytie.

Doklady o živote na planéte Zem máme už z obdobia pred tri a pol miliardami rokov. Išlo o mikroskopické organizmy, ktoré žili vo vode. Keď si predstavíme Zem pred tými dávnymi vekmi, nepríde nám čudné, že na suchu vtedy nič nežilo. Na život na súši totiž potrebujeme predovšetkým atmosféru. Tá pradávna sa síce skladala prakticky z tých istých zložiek, ako je tá dnešná, pomery jednotlivých zložiek však zaručovali absolútnu nedýchateľnosť výslednej zmesi (Tu sa však dostávame s argumentáciou na tenký ľad, keďže jej nedýchateľnosť hodnotíme až z nášho retrospektívneho pohľadu...). Až život vo forme zelených rias a siníc sa neskôr pričinil o vypustenie veľkého množstva molekulárneho kyslíka do atmosféry mladej Zeme. Molekulárny kyslík sa do atmosféry dostal vďaka fotosyntéze, procesu, ktorý dokáže za prispenia slnečného žiarenia premeniť anorganické látky a oxid uhličitý na organické látky a kyslík. Organické látky si ponechá fotosyntetizujúci organizmus, teda najmä riasy a sinice. Kyslík v atmosfére je iba vedľajší produkt, ktorý sa však ohromne zíde neskorším tvorom, ktoré raz podniknú výpravu na súš.
V dávnej minulosti bola súš nehostinnou pustatinou aj kvôli kozmickému a ultrafialovému žiareniu, ktoré je pohlcované predovšetkým ozónovou vrstvou. Bez nej by život na súši nebol možný. Ozón sa skladá z atómov kyslíka a ako taký sa udržuje v rámci kyslíkovo-ozónovému cyklu, ktorý sa v minulosti naštartoval, až keď mala atmosféra dostatok molekulárneho kyslíka.

Život na súši: skromné začiatky... (Zdroj: "thedragonstales")
Atmosféru by sme mali. Na súši sa odteraz dá dýchať. Dýchanie však nie je všetko. Všetky životne dôležité procesy v bunke prebiehajú v tekutom prostredí. Organizmy na súši sa teda musia vyrovnať so stratou vody, ktorá na suchu hrozí. Čo ďalej? Pohyb. Voda je médium s výrazne vyššou hustotou ako vzduch. Na súši sa organizmy musia popasovať s gravitáciou, inak povedané, na nadľahčovanie vodou musia zabudnúť. Potrebujú pevné končatiny a dokonalejšie rovnovážne orgány ako aj špeciálne zmysly, ktoré organizmus informujú o akejkoľvek zmene polohy. Vo vzduchu sa svetlo aj zvuk šíria ináč ako vo vode, takže komunikácia organizmov na suchu je odlišná od vodných tvorov. A napokon je tu rozmnožovanie. Prenos pohlavných buniek je možný iba prostredníctvom tekutého média, teda vody. Aby sa živočíchy mohli rozmnožovať ďaleko od životodarnej kvapaliny, budú potrebovať vnútorné oplodnenie a napokon aj vajíčka so škrupinou, ktorá zárodok ochráni pred vysychaním.
Je zrejmé, že tých problémov so životom na suchu je neúrekom a to sme spomenuli iba povestný vrchol ľadovca. Nebolo by jednoduchšie ostať si pekne-krásne vo vode a nenamáhať sa s výstupom na nehostinnú súš? Táto otázka je zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Skôr, než sa na ňu pokúsime odpovedať, treba podotknúť, že hneď na začiatku sa na súš vybralo viacero skupín organizmov nezávisle na sebe. Po tom, ako vznikli prvé suchozemské ekosystémy, bola kolonizácia súše zo strany ďalších organizmov už iba otázkou času. Nový, už zďaleka nie nehostinný, životný priestor totiž lákal nových a nových pionierov.
Ako to s osídlením pevniny vlastne bolo, respektíve, ako si myslíme, že to bolo, o tom budú nasledujúce príspevky o dobytí súše.

Z vody na súš to nie je také "ízy"... (Foto: M. Hyžný)


2 komentáre: