V rámci populárno-náučných publikácií na
našom knižnom trhu patrí edícia Galileo českého vydavateľstva Academia medzi to
najlepšie. A titul Příroda a kultura
od Stanislava Komárka z tejto edície patrí zase medzi to najlepšie,
čo u nás vyšlo o vzťahu prírody a spoločnosti. Príroda
a kultúra je široká problematika a venuje sa jej množstvo kníh. Nie
vždy sa však v jednom zväzku nájde pokope toľko hutných myšlienok, navyše
s presahmi do najrôznejších vedeckých i nevedeckých oblastí.
Pre
pravidelných „odberateľov“ edície Galileo netreba Stanislava Komárka (nar.
1958) zvlášť predstavovať. Nie každému je jeho štýl po chuti. Mám dojem, že ide
o jednu z osobností, ktorých prejav si alebo zamilujete, alebo ich
zatratíte. Komárek mi preto pripomína nedávno zosnulého H.R. Gigera. Pre mňa osobne spadá tvorba
oboch pánov do prvej kategórie.
Kniha
Příroda a kultura (Academia
2008) má príznačný podnadpis Svět jevů
a svět interpretací. Čo čitateľ v tomto zväzku nájde? Na prebale
sa píše: „Kniha pojednává souvisloti
přírody a kultury v širokém kontextu – je kulturní proces protikladný
přírodnímu, či se jedná mnohem spíše o „pokračování přírody jinými prostředky?“
Druhé, rozšířené a doplněné vydání vychází primárně z koncepcí C. G.
Junga a A. Portmanna, které spatřují společný kořen kreativity lidské
i přírodní. (...) Kniha se
zabývá základními jungovskými pojmy, lidskou percepcí světa a jejím
vztahem k jazyku, problémem antropomorfismu a sociomorfního,
biomorfního a mechanomorfního modelování v naší vědecké
i mimovědecké percepci přírody, paralelami mezi evolucí artefaktů
a přírodních objektů, portmannovskou přírodní estetikou a dalšími
příbuznými tématy v řadě navzájem souvisejících esejů. (...)“ Toľko
vydavateľ. Prostredníctvom titulu Příroda
a kultura som sa vlastne s Komárkom zoznámil, i keď nejde ani
zďaleka o jeho prvú knihu. Keď som si tento zväzok kupoval, autorovo meno
mi vôbec nič nehovorilo. Zaujal ma však názov knihy a jej obsah, kde som
našiel medzi inými tieto položky: Vztah
člověka a světa jako psychologický problém, Polarita lidské percepce světa, Nauka
a její nositelé, Celek
a jeho části, Příběh
a historický proces, Evoluce
jako fenomén, Portmannův přínos
či Artefakty a jejich evoluce.
Z pohľadu prevládajúcej paradigmy v evolučnej biológii budú viaceré
prezentované náhľady dvíhať čitateľa zo stoličky, naopak, tým, ktorí
redukcionizmus vo vede chápu viac ako metódu a nie ako modlu, budú
Komárkove texty sympatické. Komárek sa vo veľkej miere venuje interpretácii vo
vede, pričom sa opiera o psychológiu človeka. Medzi vnímaním javu
a jeho opisom ako určitého fenoménu je totiž široké interpretačné pole.
Komárek často prízvukuje, ako sa menil pohľad človeka na konkrétne prírodné
fenomény v závislosti od prevládajúcich sociokultúrnych faktorov
príslušnej doby. Hneď v úvodnej eseji poznamenáva: „To, co je nám ale bezprostředně přístupné, nejsou věci vnějšího světa
samy, ale jen naše psychické skutečnosti (a to ještě pouze jejich vědomá část),
které se s nimi nějakým způsobem spojují a vážou. Od lidské psychiky
a jejího poznání je třeba tedy jakoukoli interakci člověka
a mimolidského světa odvíjet.“ Život okolo nás (a v nás) možno
interpretovať na sto spôsobov a vedecká interpretácia živého takisto nie
je iba jedna.
Komárkove
pomerne zložito konštruované vety nie každého oslovia „na prvý šup“. Často sa
v nich miešajú veci zdanlivo nemiešateľné a rovnako môže dôjsť k
posunu interpretačného rámca v jedinej vete z jedného konca spektra na
druhý. Nehovoriac o celých vyzátvorkovaných odstavcoch. Napriek tomu (alebo
práve preto?) možno jeho texty iba odporučiť. Precvičenie buniek šedej kôry
mozgovej nie je nikdy na škodu.
Odkazy
Niekoľko recenzií:
Anglická mutácia knihy s možnosťou stiahnutia v pdf formáte:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára