Stránky

nedeľa 14. septembra 2014

Prírodovedné múzeá Európy - 2. časť: Londýn (Spojené kráľovstvo)



Autor: David Illif
Máloktoré európske múzeum má takú povesť ako Prírodopisné múzeum v Londýne (Natural History Museum). Bez pochýb je to jedna z najvýznamnejších prírodovedných inštitúcií na svete a tomu zodpovedajú aj vystavené exponáty v stálych expozíciách. Nájdete tu kostry dinosaurov, repliku vráskavca obrovského, aj sochu Darwina.


Prírodopisné múzeum sa nachádza v budove, ktorá bola špeciálne navrhnutá na tento účel. Stavba trvala sedem rokov a bola dokončená v roku 1880. O rok na to bolo múzeum sprístupnené pre verejnosť. Formálne sa oddelilo od Britského múzea (British Museum) v roku 1963 a od roku 1992 znie jeho oficiálny názov Natural History Museum. Od ukončenia výstavby hlavnej budovy (Waterhouse building) sa múzeum neskôr rozrástlo o ďalšie priestory, tak výstavné ako aj určené na uskladnenie stále rastúceho fondu múzejných položiek. Dnes ich múzeum eviduje vyše 80 miliónov.

Výstavné priestory sú rozdelené do niekoľkých častí, ktoré zoznamujú návštevníka s históriou našej planéty a s bohatstvom života na nej. Najstaršia budova navrhnutá Alfredom Waterhousom (1830-1905) je umelecké dielo samo osebe. Je postavená vo vitktoriánskom štýle a pôsobí takmer sakrálnym dojmom – ide doslova o chrám vedy. Hlavnej hale dominujú traja velikáni – kostra diplodoka, rez kmeňom sekvojovca mamutieho a socha Charlesa Darwina (1809-1882). O vznik múzea v dnešnom slova zmysle sa zaslúžil sir Richard Owen (1804-1892), ktorý bol veľkým odporcom Darwinových myšlienok o evolúcii. Na čestnom mieste v hlavnej hale múzea sa však dnes nachádza práve Darwinova socha, ktorá sochu Owena nahradila pred piatimi rokmi.
 
Natural History Museum - chrám vedy. Tieto zábery pochádzajú z mojej prvej návštevy v roku 2006: na hlavnom schodisku sa ešte nachádza socha Richarda Owena. Dnes ju nahradil Charles Darwin.

Dekoratívne prvky exteriéru ako aj interiéru múzea zahŕňajú spodobnenia súčasných i vyhynutých foriem života.

Asi najväčšiu pozornosť verejnosti pútajú dinosaury. A v londýnskom Prírodopisnom múzeu ich uvidíte veľa. Ak ste vyrastali na encyklopédiách vydavateľstva Dorling Kindersley (tak ako ja), tak viaceré exponáty už dôverne poznáte. Napriek tomu vidieť naživo to, na čo ste zízali každý večer pred spaním v otvorenej knihe, je predsa len zážitok vyššej kvality.

Triceratops prorsus a iguanodonova ľavačka.

Iguanodon (vľavo) a Albertosaurus (vpravo)

Albertosaurus (vľavo) a Allosaurus (vpravo)

Tyrannosaurus rex. Vpravo je záber robotického modelu v životnej veľkosti.

Slávny jedinec druhu Coelophysis bauri. Kedysi sa predpokladalo, ze kostičky v bruchu patrili mláďaťu a že Coelophysis bol kanibalom. Dnes sa zvyšky večere považujú za úplne iné zviera.

Lebky čudákov: Pachycephalosaurus (vľavo) a Parasaurolophus (vpravo).

Baryonyx - rekonštrukcia kostry.

Okrem dinosaurov ma zaujala stena obložená fosíliami morských plazov – plesiosaurov a ichtyosaurov. Stál som pri kompletnej kostre romaleosaura a videl som skameneného ichtyosaura v čase pôrodu. Dokonca tu majú plesiosaura, ktorý nesie meno po Davidovi Attenboroughovi (nar. 1926) – priaznivcom prírodopisných filmov znie toto meno asi ako Usain Bolt športovému nadšencovi.

Rhomaleosaurus (vľavo) a Megatherium (vpravo)

Tento pôrod sa nikdy nepodaril: matka pri ňom uhynula spolu s mláďaťom.

V Natural History Museum sa nachádza aj jedna z mála replík vráskavca obrovského v životnej veľkosti. Modrú veľrybu možno vidieť ešte v American Museum of Natural History v New Yorku. Pre našinca je však Londýn predsa len o niečo bližšie. V hlavnej sále oddelenia cicavcov sa vráskavec nachádza spolu s množstvom ďalších veľkých zvierat vrátane žirafy, slona a nosorožca. V tomto ohľade si netreba s nosorožcom pomýliť vyhynutého tvora menom Arsinoitherium, ktorý známeho hrubokožca možno z diaľky pripomína, má s ním však z príbuzenského hľadiska iba málo spoločného.


Arsinoitherium - prosím, nemýliť si s nosorožcom!

Začiatky cicavcov boli drobné...

Múzeum toho ponúka ďaleko viac, než hovoria priložené fotografie. Zameral som sa iba na tie subjektívne najzaujímavejšie exponáty. Z tohto dôvodu mojej reportáži dominujú dinosaury. V jednej veci ma však klenot medzi londýnskymi múzeami sklamal: vo verejne prístupných priestoroch nájdete iba pramálo zástupcov fosílnych bezstavovcov. Z tých niekoľkých v jedinej výstavnej skrini si musíme ukázať aspoň párik krabov.


Naše vedomie sídli v mozgu. Presnejšie v mozgovej kôre. Tá je väčšia, ako sa na prvý pohľad zdá.
Rez kmeňom 1 300 ročného sekvojovca mamutieho (Sequoiadendron giganteum).
Na záver treba povedať jednu dôležitú vec. Vstup do múzea je zdarma a počas letnej sezóny sa pred jeho vchodom tiahnu dlhé rady. Na to, aby ste videli dinosaury, si treba privstať a stepovať hodnú chvíľu pred samotným otvorením múzea. Inak sa môže stať, že vás dlhé čakanie omrzí a pokazenú náladu vám nenapraví ani robotický tyranosaurus.
 
Každý dinosaurus, tak ako jeho dnešní príbuzní v podobe krokodílov a vtákov, sa vyliahol z vajíčka.

Exteriér múzea nenechá nikoho na pochybách o účele budovy.


Odkazy
Domovská stránka Natural History Museum: http://www.nhm.ac.uk/
Natural History Museum na youtube: https://www.youtube.com/user/naturalhistorymuseum
Natural History Museum na Wikipédii: eng, cz, sk
Natural History Museum z pohľadu Darrena Naisha: https://blogs.scientificamerican.com/tetrapod-zoology/the-natural-history-museum-at-south-kensington/

Súvisiace príspevky



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára