Stránky

piatok 12. decembra 2014

Antikvariát: Keď život skamenel...



Kde len pozrieme, všade naplno kypí život. Vo vode i na suchej zemi je plno rastlín a živočíchov. A veci okolo nás? Stôl či kniha sú vyrobené z dreva stromov, sveter z vlny ovce. A jedlo? Chlieb, banán, šunka, špenát – všetko, čo radi alebo menej radi jeme, kedysi rástlo či behalo, bolo živé.
Ale nebolo to vždy tak. Kedysi sa naša Zem nelíšila od iných horúcich planét, na ktorých by všetko živé zhorelo a voda by sa premenila na paru. Zem však chladla. Pomaly, stovky miliónov rokov. Až ochladla natoľko, že všetka voda sa už nezmenila na paru. Zostala na zemskom povrchu. Vytvorila prvé mláky, jazerá a neskôr i moria a oceány, a v ich vodách sa začal prebúdzať život.

Týmito slovami začína útla knižka Emílie Činčurovej Skamenelý život, ktorú vydali Mladé letá v roku 1982, teda ešte pred mojím narodením. Dostal som sa k nej prostredníctvom knižnice v čase, keď som ešte len objavoval svet písaného slova. O mojej „prvej knihe“ som už písal. Tých „prvých“ však bolo viac a Skamenelý život bol medzi nimi: išlo o prvú knižku o skamenelinách a zhltol som ju na jeden šup.
Nedávno som Skamenelý život našiel v jednom antikvariáte, čo ma neobyčajne potešilo. Počas mojich mladých liet som si ju viackrát z knižnice požičal, no nikdy sa  natrvalo nedostala do mojej knihovničky. Až teraz.

Kniha má netradičný formát „naležato“ a na obálke je slávny berlínsky exemplár archeopteryxa. Prvých niekoľko strán zapĺňajú rekonštrukcie pravekých tvorov od Zdeňka Buriana (1905-1981). Text prístupnou formou mladého čitateľa v skratke prevedie dejinami našej planéty, pristaví sa pri geologickej minulosti Slovenska a predovšetkým referuje o skamenelinách (najmä tých slovenských): o ich vzniku, triedení a zbieraní a o množstve informácií, ktoré sa z nich môžeme dozvedieť. Navyše ponúka malý atlas skamenelín s fotografiami zástupcov všetkých dôležitých skupín. Tie obrázky na mňa vtedy pôsobili úplne magicky, priťahovali moje oči. Latinské názvy pod nimi sa mi samé vryli do pamäte a vedel som ich recitovať ako otčenáš. V ušiach mi zneli ako nejaké mantry či zaklínadlá: carangopsisdorsalis, paranguillatigrina, paradoxidesgracilis, fissurellaitalica... Magickú reč som doplnil názvami geologických období, s ktorými som sa zoznámil práve skrz Skamenelý život.


Moja prvá kniha“ ma v štyroch či piatich rokoch zaujala obrazom a ja som sa rozhodol, že chcem byť paleontológom. Neskôr ma Skamenelý život takpovediac zasvätil a už nebolo návratu... Dnes sa skláňam nad fosíliami počas mojej pracovnej doby.


Dnešný knižný trh ponúka nepreberné množstvo publikácií o vyhynutých tvoroch, najmä o dinosauroch. Pravdou však je, že na „bežnejšie skameneliny“ sa akosi zabúda. Niekoľko kníh, ktoré o skamenelinách ako takých pojednávajú, v slovenčine síce vyšlo, ale mohli by sme ich spočítať na prstoch jednej ruky. Navyše kniha pre mládež o skamenelinách z nášho územia na dnešnom trhu chýba. Skamenelý život by pokojne mohli vydať ešte raz. Samozrejme, nejaké tie aktualizácie by boli nevyhnutné, ale celkový koncept knižky je veľmi podarený.



„Myslíte, že už je všetko dokonalé?“ Že sa vývoj zastavil? Kdeže! Príroda sa mení a vyvíja stále, to len my žijeme tak krátko, že to nedokážeme postrehnúť. V skutočnosti všetko živé, čo nechce vyhynúť, musí sa jej prispôsobiť. Pravda, človeku sa to prispôsobovanie veľmi nepáči. Vždy si myslel, že on je čosi viac ako ostatné živočíchy. Urážalo ho už len pomyslenie, že je iba obyčajným článkom v reťazi živých organizmov. Rád sa staval mimo prírodu a nad ňu. Chcel jej prikazovať, pokoriť ju.
Vie človek prírode prikázať? „Dokázal“ už všeličo. Premenil husté lesy na púšť, vyhubil veľa živočíchov, znečistil vodu aj vzduch. Stále od prírody len bral. (...) Našťastie sa už trochu spamätal. Už sa pokúša chrániť svoje životné prostredie. (...) Konečne pochopil, že príroda je jeho živiteľka a musí s ňou nažívať v zhode. Nesmie jej ubližovať, ak nechce sám prísť do záhuby. Ak nechce vyhynúť ako mnoho pyšných vládcov našej planéty.“

Emília Činčurová: Skamenelý život. Mladé letá, Bratislava 1982. 128 s.

Predchádzajúce príspevky o knihách:
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára