Deinotériá predstavujú vyhynutú špecializovanú
líniu chobotnatcov. Boli teda vzdialenými príbuznými dnešných slonov. Tie si v ľudskej
kultúre obvykle spájame s niečím pozitívnym, deinotériá však naopak
dostali meno s viac-menej negatívnym významom. Doslovný preklad slova Deinotherium je „hrôzostrašné zviera“.
Hrôzostrašné zvery sa od slonov líšili predovšetkým odlišným tvarom lebky
a klami, ktoré im vyrastali zo spodnej čeľuste. Z dnešného pohľadu deinotériá
pôsobili vcelku netradičným dojmom. To, že žili aj na Slovensku, je aspoň pre
poučených laikov známa vec. Už menej známe je, že pozostatky toho najväčšieho
deinotéria všetkých čias pochádzajú takisto z našej krajiny.
Píše sa rok 1958 a na stavbe vodnej
elektrárne v Maduniciach na západnom Slovensku je rušno. V hrdzavých
pieskoch v 19-metrovej hĺbke sa práve našla rozmerná lebka čudného predhistorického
živočícha. Žiaľ, ešte na mieste nálezu sa značne poškodila a zachovala sa
len časť čeľustnej kosti so zubami. Vtedy ešte nik netušil, že ide o unikátnu
fosíliu, ktorá bude spomínaná v súvislosti so svetovými rekordmi.
 |
| Dĺžka zachovanej čeľuste je asi 70 cm. |
Madunický nález bol priradený druhu Deinotherium proavum, najväčšiemu
známemu druhu deinotéria. Najstaršie druhy deinotérií boli pomerne malé, ich
výška sa pohybovala okolo 2 m. Avšak počas 10 miliónov rokov trvajúceho vývoja
sa ich veľkosť viac ako zdvojnásobila a stali sa tak najväčšími
suchozemskými živočíchmi mladších treťohôr. Porovnávaním sa zistilo, že zuby
jedinca z Maduníc sú najväčšie spomedzi všetkých deinoterií, aké sa dodnes
celosvetovo našli. Na základe porovnania rozmerov zubov usudzujeme, že obor
z Maduníc mohol dosiahnuť výšku v kohútiku až 5 m, čo prekonáva nielen
najväčšie doteraz známe deinotériá z Bulharska a Rumunska ale aj
veľkosť najväčších jedincov stepných mamutov druhu Mammuthus trogontherii. Stále to však zaostáva za starotreťohornými
bezrohými nosorožcami rodu Paraceratherium,
ktoré s výškou 6 m
predstavujú najväčšie suchozemské cicavce všetkých čias.
 |
| Porovnanie veľkosti deinotéria (Deinotherium proavum) z Maduníc, mamuta stepného (Mammuthus trogontherii) a nosorožca (rod Paraceratherium). Tieto zvieratá sa reálne nikdy nemohli stretnúť. Žili v odlišných geologických obdobiach a čiastočne aj iných geografických oblastiach Eurázie. (Rekonštrukcia: Matúš Hyžný) |
Pravlasťou deinotérií bola Afrika, kde
vznikli v období starších treťohôr asi pred 50 miliónmi rokov. Po
vytvorení pevninského mosta medzi Afrikou a Euráziou sa začiatkom mladších
treťohôr (pred 17,5 mil. r.) s ďalšou skupinou chobotnatcov (mastodontmi) začali
šíriť na starý kontinent. Na rozdiel od mastodontov, ktoré okrem Austrálie
a Antarktídy osídlili prakticky všetky svetadiely, deinotériá žili len v Európe
a v južnej Ázii. Najstaršie európske deinotériá žili v tropických
lesoch, ktoré pred 17 miliónmi rokov rástli aj na južnom Slovensku. Neskôr sa postupným
ochladzovaním a vysušovaním podnebia lesný porast výrazne preriedil. Madunický
obor sa po území budúceho Slovenska prechádzal asi pred 6,5 miliónmi rokov.
Vtedy tamojšie prostredie pripomínalo dnešné východoafrické savany. V tomto
období navyše Stredozemné more prakticky vyschlo, takže podnebie bolo ešte suchšou
a stromovú vegetáciu nahradili otvorené stepné porasty.
 |
| Deinotherium proavum a predpokladaná funkcia jeho zvláštnych klov. (Rekonštrukcia: Matúš Hyžný) |
Zuby deinotérií mali nízku korunku, čo
naznačuje, že sa mohli živiť len mäkkou šťavnatou potravou, ako je lístie
stromov a ovocie. Úzka špecializácia deinotérií na stromovú vegetáciu
nakoniec spôsobila, že koncom miocénu (asi pred 6 mil. rokov) tieto majestátne tvory
v Európe úplne vymizli. Na africkom kontinente bolo podnebie stabilnejšie,
preto tam deinotériá našli útočisko až do štvrtohôr (asi pred 1 miliónom rokov)
a žili spoločne s najstaršími predchodcami ľudského rodu.
Tento príspevok bol pripravený
v spolupráci s Csabom Tóthom a v upravenej a rozšírenej verzii vyšiel v časopise Naše příroda:
Tóth, Cs. & Hyžný, M. 2014: Po stopách největší "hrozivé bestie" na světě. In: Naše příroda 4/2014: 36-38.
Predchádzajúce príspevky
o deinotériách:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára