Objavená najstaršia krabia larva

Zástupcovia takmer všetkých živočíšnych kmeňov prechádzajú štádiom larvy. Nie vždy ide o larvu v pravom zmysle slova, ale pointou je, že sa dospelý jedinec spôsobom života a potravnými návykmi od toho mladého často dramaticky líši. U krabov sa z vajíčok liahnu larvy zvané zoey, ktoré svojím vzhľadom rodičov ani zďaleka nepripomínajú. Po každom zvlečení však larve dorastajú ďalšie a ďalšie články a postupne menia svoj tvar a funkciu. Pri veľkosti nepresahujúcej jeden centimeter už ide o tvorčeka, v ktorom rodičovskú podobu ľahko spoznáte. Toto štádium sa označuje ako megalopa a nedávno bola objavená jej prvá fosília stará 150 miliónov rokov!

Desaťnožce (Decapoda) sú evolučne jednou z najúspešnejších skupín mnohobunkových organizmov. Tvoria mimoriadne diverzifikovanú skupinu článkonožcov (Arthropoda), ktorej zástupcovia obývajú plytké oblasti kontinentálnych šelfov ale aj dná hlbokých morí a oceánov. Nájdeme ich aj v riekach a jazerách, viaceré sa prispôsobili životu na suchej zemi a niektoré dokonca obývajú jaskynné systémy či zliezajú stromy.

Kvôli svojmu obrovskému hospodárskemu významu bolo desaťnožcom venovaných viac odborných prác, než ktorejkoľvek inej skupine kôrovcov (Crustacea), pričom v deväťdesiatych rokoch minulého storočia nastal skutočný „boom“ v štúdiu fosílnych desaťnožcov a trvá dodnes. Niekedy sa dnešná doba právom označuje ako zlatý vek dinosaurích objavov. Z pohľadu paleontológie článkonožcov by sa dalo to isté povedať o desaťnožcoch. Žijeme v období vzrušujúcich objavov, ktoré nám pomáhajú pochopiť evolučnú úspešnosť desaťnožcov a krabov zvlášť.

Minulý týždeň publikoval tím manželov Haugových z mníchovskej LMU v spolupráci s Prírodovedným múzeum v Los Angeles fantastický objav najstaršej krabej larvy. Jej fosília pochádza zo slávnych solnhofenských vápencov, ktoré okrem iného poskytli aj všetky exempláre archeopteryxa. Kraby (Brachyura) sú druhovo najpočetnejšou skupinou desaťnožcov a ich evolučné korene siahajú do skorej jury (pred 185 mil. r.). K diverzifikácii krabov však došlo až neskôr v priebehu kriedovej periódy, pričom ich rozvoj prebieha dodnes. Ich evolučná úspešnosť môže byť priamo závislá od larválneho vývinu, ktorý zahŕňa dve špecializované formy: zoeu a megalopu (Gurney 1942; Pohle et al. 1999; Martin et al. 2014). A práve najstaršiu zachovanú megalopu podrobne opisuje vyššie spomenutá štúdia. Moderné dokumentačné technológie umožňujú na centimetrovej fosílii rozoznať množstvo úžasných detailov vrátane jednotlivých tŕňov nepresahujúcich dĺžku desatiny milimetra.

Solnhofenská megalopa. Vľavo: rekonštrukcia; vpravo: fosília s vyznačenými nožičkami. Foto: Haug/LMU/Nature Communications.

Zhruba 150 miliónov rokov stará krabia larva vykazuje množstvo moderných znakov, ktoré sú na nerozoznanie od zástupcov dnešných skupín s neporovnateľne mladším fosílnym záznamom. Je teda zrejmé, že kraby už na začiatku svojej „evolučnej kariéry“ disponovali pomerne modernými larvami. Z toho okrem iného vyplýva, že dnešné skupiny primitívnych krabov majú larvy, ktoré sú výrazne odvodenejšie, než sa predpokladalo.

Doteraz boli opísané iba dve fosílne larvy krabov. Jedna predstavuje zoeu starú asi 110 miliónov rokov z Brazílie (Luque 2015), tou druhou a podstatne staršou je megalopa zo solnhofenských vápencov Nemecka (Haug et al. 2015).

Použitá literatúra

Gurney, R. 1942: Larvae of decapod Crustacea. London: Ray Society. 306 s.

Haug, J.T., Martin, J.W. & Haug, C. 2015: A 150-million-year-old crab larva and its implications for the early rise of brachyuran crabs. Nature Communications 6: 6417.

Luque, J. 2015: A puzzling frog crab (Crustacea: Decapoda: Brachyura) from the Early Cretaceous Santana Group of Brazil: frog first or crab first? Journal of Systematic Palaeontology 13, 153–166. 

Martin, J.W, Olesen, J.& Høeg, J.T. (eds.) 2014: Atlas of Crustacean Larvae. Johns Hopkins University Press. 384 s. 

Pohle, G., Mantelatto, F.L.M., Negreiros-Fransozo, M.L. & Fransozo, A. 1999: Larval Decapoda (Brachyura). In: Boltovskoy, D. (ed.) South Atlantic Zooplankton. Vol. 2. Leiden, The Netherlands: Backhuys Publishers. 1281–1351.