Desaťnožce
(Decapoda) sú evolučne jednou z najúspešnejších skupín mnohobunkových
organizmov. Tvoria mimoriadne diverzifikovanú skupinu článkonožcov (Arthropoda),
ktorej zástupcovia obývajú plytké oblasti kontinentálnych šelfov ale aj dná hlbokých
morí a oceánov. Nájdeme ich aj v riekach a jazerách, viaceré sa
prispôsobili životu na suchej zemi a niektoré dokonca obývajú jaskynné systémy
či zliezajú stromy.
Kvôli svojmu
obrovskému hospodárskemu významu bolo desaťnožcom venovaných viac
odborných prác, než ktorejkoľvek inej skupine kôrovcov (Crustacea), pričom v deväťdesiatych rokoch minulého storočia nastal skutočný „boom“
v štúdiu fosílnych desaťnožcov
a trvá dodnes. Niekedy sa dnešná doba právom označuje ako zlatý vek
dinosaurích objavov. Z pohľadu paleontológie článkonožcov by sa dalo to
isté povedať o desaťnožcoch. Žijeme v období vzrušujúcich objavov,
ktoré nám pomáhajú pochopiť evolučnú úspešnosť desaťnožcov a krabov
zvlášť.
Minulý týždeň
publikoval tím manželov Haugových z mníchovskej LMU v spolupráci
s Prírodovedným múzeum v Los Angeles fantastický objav najstaršej
krabej larvy. Jej fosília pochádza zo slávnych solnhofenských vápencov, ktoré
okrem iného poskytli aj všetky exempláre archeopteryxa. Kraby (Brachyura) sú
druhovo najpočetnejšou skupinou desaťnožcov a ich evolučné korene siahajú
do skorej jury (pred 185 mil. r.). K diverzifikácii krabov však došlo až neskôr
v priebehu kriedovej periódy, pričom ich rozvoj prebieha dodnes. Ich
evolučná úspešnosť môže byť priamo závislá od larválneho vývinu, ktorý zahŕňa
dve špecializované formy: zoeu a megalopu (Gurney 1942; Pohle et al. 1999; Martin et al. 2014).
A práve najstaršiu zachovanú megalopu podrobne opisuje vyššie spomenutá štúdia.
Moderné dokumentačné technológie umožňujú na centimetrovej fosílii rozoznať
množstvo úžasných detailov vrátane jednotlivých tŕňov nepresahujúcich dĺžku
desatiny milimetra.
Solnhofenská megalopa. Vľavo: rekonštrukcia; vpravo: fosília s vyznačenými nožičkami. Foto: Haug/LMU/Nature Communications. |
Zhruba 150
miliónov rokov stará krabia larva vykazuje množstvo moderných znakov, ktoré sú
na nerozoznanie od zástupcov dnešných skupín s neporovnateľne mladším
fosílnym záznamom. Je teda zrejmé, že kraby už na začiatku svojej „evolučnej
kariéry“ disponovali pomerne modernými larvami. Z toho okrem iného
vyplýva, že dnešné skupiny primitívnych krabov majú larvy, ktoré sú výrazne
odvodenejšie, než sa predpokladalo.
Doteraz boli
opísané iba dve fosílne larvy krabov. Jedna predstavuje zoeu starú asi 110
miliónov rokov z Brazílie (Luque 2015), tou druhou a podstatne staršou
je megalopa zo solnhofenských vápencov Nemecka (Haug et al. 2015).
Použitá literatúra
Gurney, R. 1942: Larvae
of decapod Crustacea. London: Ray Society. 306 s.
Haug, J.T., Martin, J.W. & Haug, C. 2015: A 150-million-year-old crab larva and its
implications for the early rise of brachyuran crabs. Nature Communications 6:
6417.
Luque, J. 2015: A puzzling
frog crab (Crustacea: Decapoda: Brachyura) from the Early Cretaceous Santana
Group of Brazil: frog first or crab first? Journal of Systematic Palaeontology
13, 153–166.
Martin, J.W, Olesen, J.& Høeg, J.T. (eds.) 2014: Atlas of Crustacean Larvae. Johns Hopkins
University Press. 384 s.
Pohle, G., Mantelatto, F.L.M., Negreiros-Fransozo, M.L. & Fransozo, A. 1999: Larval Decapoda (Brachyura). In:
Boltovskoy, D. (ed.) South Atlantic Zooplankton. Vol. 2. Leiden, The
Netherlands: Backhuys Publishers. 1281–1351.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára