Stránky

piatok 8. januára 2016

Megarachne – najväčší pavúk, ktorý nikdy nebol



V roku 1980 bola z permo-karbónu Argentíny opísaná fosília interpretovaná ako obrovský mygalomorfný pavúk. S dĺžkou tela 34 cm a odhadovaným rozpätím končatín 50 cm tak malo ísť o najväčšieho pavúka všetkých čias. Tvor dostal príznačné meno Megarachne. Svetové múzeá si rýchlo zadovážili odliatky slávnej fosílie a zakomponovali ich do svojich expozícií. Dnes už ale vieme, že Megarachne nebol pavúk, ale neobvyklý eurypterid („vodný škorpión“)...


Model Megarachne v prírodovednom múzeu vo Viedni.
Megarachne servinei bol síce opísaný pred vyše troma dekádami (Hünicken 1980), s jeho modelmi v životnej veľkosti znázorňujúcimi impozantného pavúka sa však možno vo svetových múzeách stretnúť dodnes. A to aj napriek tomu, že jeho pravá identita bola odhalená už pred desiatimi rokmi (Selden et al. 2005). Vždy, keď zablúdim k vitríne s odliatkom jeho fosílie vo viedenskom prírodovednom múzeu, napínam uši a snažím sa zachytiť, čo si o tomto domnelom obrovskom pavúkovi hovoria návštevníci okolo mňa...


Odliatok fosílie Megarachne servinei. Zdroj: link.
Prípadov, keď dôjde k nesprávnemu určeniu systematickej príslušnosti študovanej fosílie, poznáme veľa. Ide o prirodzený následok interpretácie často nekompletných skamenelín. Treba však povedať, že drvivá väčšina interpretácií skamenených zvyškov obstála skúšku časom na výbornú. Druh Megarachne servinei bol vytýčený na základe jedinej neúplnej skameneliny, ktorej interpretácia stála na štúdiu pomocou röntgenu (Hünicken 1980). Napriek tomu už onedlho po publikovaní odborného opisu sa o príslušnosti druhu objavili pochybnosti zo strany niektorých arachnológov (Shear et al. 1989; Eskov & Zonshtein 1990). Viaceré dôležité pavúčie znaky totiž na fosílii Megarachne chýbajú, pričom sa na nej nachádzajú viaceré pre pavúky neobvyklé znaky. 


Megarachne servinei. Rekonštrukcia z práce Selden et al. (2005).
Neskoršie štúdium pôvodnej fosílie spolu s druhým jedincom nájdeným v tom istom horizonte definitívne vyvrátilo predstavu obrieho pavúka (Selden et al. 2005). To ale už bolo neskoro na to, aby tvorcovia seriálu BBC Walking with Monsters upravili scénu, v ktorej Megarachne ako obrovský pavúk útočí na svoju korisť. Tak ho aspoň premenovali podľa výrazne menšieho karbónskeho pavúka Mesothelae. Prešľap s prehnanými rozmermi ale v seriáli zostal (tých nedôsledností a občas aj vyslovených chýb ale spomenutý seriál obsahuje viac).


Megarachne ako ho vidím ja. Link.
K dešifrovaniu príslušnosti rodu Megarachne pomohla nielen druhá fosília tohto zvieraťa ale najmä fosília eurypterida rodu Woodwardopterus. Oba tvory mali zvláštny okrúhly druhý opistosomálny tergit, ktorého funkcia ostáva záhadou a ktorý bol u rodu Megarachne interpretovaný ako zadoček domnelého pavúka. Aktuálna rekonštrukcia rodu Megarachne predstavuje neobvyklého eurypterida príbuzného rodu Woodwardopterus (o eurypteridoch som písal tutu). Odhadovaná dĺžka zvieraťa bola asi 54 cm.

Literatúra
Eskov, K. & Zonshtein, S. 1990. First Mesozoic mygalomorph spiders from the Lower Cretaceous of Siberia and Mongolia, with notes on the system and evolution of the infraorder Mygalomorphae (Chelicerata: Araneae). N. Jb. Geol. Paläontol. Abh. 178, 325–368.
Hünicken, M.A. 1980. A giant fossil spider (Megarachne servinei) from Bajo de Ve´liz, Upper Carboniferous, Argentina. Bol. Acad. Nac. Ciencias, Córdoba 53, 317–341.
Selden, P.A., Corronca, J.A. & Hünicken, M.A. 2005. The true identity of the supposed giant fossil spider Megarachne. Biol. Lett. 1, 44–48.
Shear, W.A., Palmer, J.M., Coddington, J.A. & Bonamo, P.M. 1989. A Devonian spinneret: early evidence of spiders and silk use. Science 246, 479–481.

Odkazy

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára