Za prvú realistickú rekonštrukciu
druhohorných morských plazov sa považuje akvarel od anglického geológa Henry de
La Becheho z roku 1830. Volá sa Duria
Antiquior, čo znamená „Dávnejší Dorset“ a znázorňuje predhistorické
tvory obývajúce more na terajšom pobreží južného Anglicka dávno pred príchodom
človeka. Na obraze sú potvory s ohromnými čeľusťami plnými zubov, ktoré
pripomínajú prerastené krokodíly s veľkými okrúhlymi očami. To sú
ichtyosaury, o ktorých som už písal (link). Sú tam aj tvory s dlhými
krkmi a malými hlavami. To sú plesiosaury, ktorým sa venuje tento
príspevok.
 | |
| Anningovej plesiosaurus z roku 1823. | link. |
Prvú
fosíliu plesiosaura objavila mladá zberateľka fosílií Mary Anningová
v dvadsiatych rokoch 19. storočia v Anglicku. Vedci žasli nad jeho
dlhým krkom. Odlomený krk na jeho báze niektorých priviedol k názoru, že
pôvodná fosília je falzifikát. Neskoršie nálezy však dokázali, že krk bol
skutočný.
Plesiosaury
sa objavili na samom konci triasovej periódy asi pred 200 miliónmi rokov. Išlo
o prevažne morské tvory, ale poznáme aj zástupcov z brakických
a sladkovodných prostredí. Plesiosaury boli predátory vynikajúco
prispôsobené na vodný živel. Výkonnú pohonnú jednotku tvorili štyri končatiny
premenené na pádla. Skrz vodu sa pohybovali jedinečným spôsobom. Plesiosaury boli mimoriadne úspešné a v priebehu druhohôr sa
rozrôznili do množstva foriem.
 |
| Meyerasaurus victor (hore) a Rhomaleosaurus cramptoni (dole). |
Počas skorej jury (asi
pred 165 miliónmi rokov) sa na mieste dnešnej Európy rozprestieralo more,
pričom pevninu tvorili roztrúsené súostrovia. Toto plytkomorské prostredie
poskytovalo vhodné podmienky pre rozvoj morských plazov. Plesiosaury boli
jednými z nich. Poznáme dva hlavné typy plesiosaurov s odlišným
spôsobom života. Jedny mali dlhé hadovité krky a malé hlavy, tie druhé
boli krátkokrké a mali veľké hlavy s ohromnými čeľusťami vybavenými
tesákmi. Krátkokrké plesiosaury označujeme ako pliosaury. Treba povedať, že
dané formy nepredstavovali dve oddelené skupiny s vlastným rodokmeňom,
skôr išlo o dva koncové členy pestrého spektra stavby tela plesiosaurov.
Bez ohľadu na dĺžku krku a čeľustnú výbavu mali všetky plesiosaury pomerne
krátke a široké telo, trochu pripomínajúce korytnačku, a krátky
chvost. Predné aj zadné končatiny mali zhruba rovnaký tvar. Tie najmenšie
plesiosaury nepresahovali dĺžku dvoch metrov, tie najväčšie však boli
ozajstnými obludami s pätnástimi metrami dĺžky.
 |
| Dva základné morfotypy plesiosaurov: dlhokrké plesiosaury (A) a krátkokrké plesiosaury, tzv. pliosaury (B). Rhomaleosaurus a Meyerasaurus uvedené vyššie patrili medzi pliosaury. |
Pozrime
sa teraz na nejakých konkrétnych jurských zástupcov plesiosaurov. Predstavte
si, že máte stroj času, pomocou ktorého si zacestujete do 180 miliónov rokov
vzdialenej minulosti na miesto dnešnej západnej Európy. More sa zdá byť na
nerozoznanie od toho dnešného. Hneď pri prvom ponore sa však váš dojem rýchlo
zmení. Cez okrúhle okienko malej a bezpečnej ponorky sledujete stovky
amonitov vznášajúcich sa v slnkom presvetlených vodách.
Amonity
boli hlavonožce, blízke príbuzné sépií a chobotníc, majú však vonkajšiu
schránku, ktorá je špirálovito stočená a vnútri rozdelená na komôrky. Tie
sú naplnené plynom alebo tekutinou, pričom zviera žijúce v poslednej,
takzvanej obývacej komôrke, si objem jednotlivých zložiek reguluje podľa toho,
v akej hĺbke sa chce nachádzať. Ide vlastne o dômyselný mechanizmus,
ktorý sa trochu podobá na ten u ponoriek. Vy ste teraz zavretý v tej vašej
a sledujete ako každý amonit vystrkuje svoje ramená zo schránky. Snaží sa
chytiť niečo pod zub. Namiesto toho sa sám stáva potravou. Spred okrúhleho
oblôčika ho uchmatne papuľa s ihlicovitými zubami. Plesiosaurus. Cez malé
okienko sa snažíte vidieť viac, ale dravec je už dávno preč. Zapnete podvodné
kamery a pohľadom visíte na monitore. Po chvíli máte pred sebou obraz
dokonalého lovca. Krátke telo je zakončené dlhým krkom s malou ale zubatou
tlamou. Štyri plutvy sa pohybujú ako krídla a zviera sa tak pohybuje
úžasnou rýchlosťou vpred. Občas uchmatne amonita, ale oveľa častejšie sa vnorí
do húfu malých rýb.
 |
| Plesiosaurus dolichodeirus. Autor: Dmitry Bogdanov (link). |
O chvíľu
voda okolo vašej ponorky potemnie. Niečo veľké – skutočne veľké – vám zatieni
výhľad na loviace plesiosaury. V nasledujúcom okamihu ponorkou zatrasie
prudký náraz. Na ovládacom paneli svieti červená kontrolka. Jedna
z manévrovacích vrtúľ je preč – niečo ju odtrhlo z trupu vášho
stroja. Opäť sa dívate na monitor. Útočníka už prestala zaujímať ponorka
a pustil sa do honu na plesiosaury. Kamery zachytili rýchly pohyb
a nasnímali dravca v akcii. Dívate sa na desaťmetrové živé torpédo. Hlava
je obrovská, tvorí pätinu dĺžky tvora a je vybavená ohromnými čeľusťami
s kužeľovitými zubami. K telu je pripojená krátkym a hrubým
krkom, pričom samotné telo poháňajú štyri obrovské plutvy schopné dodať
potrebný výkon. Toto je miestny zabijak číslo jedna, pliosaurus rodu Liopleurodon. Ide o príbuzného
plesiosaurov, to mu ale nebráni na ne poľovať. Stopy na fosíliách dlhokrkých plesiosaurov dokazujú, že Liopleurodon zubami prenikol až do
kostí svojej koristi. Menšie plesiosaury pravdepodobne ochromil tým, že im
odhryzol plutvy. Liopleurodon bol
jeden z najmocnejších predátorov všetkých čias. Jeho mohutné čeľuste boli
pravdepodobne schopné silnejšieho zhryzu ako
Tyrannosaurus. Ľahko by v papuli udržal stredne veľké auto
a rozhryzol ho vo dvoje. Gigantická lebka, ktorá vyzerala ako krokodília,
bola dostatočne veľká na to, aby prehltol hoci aj dospelého človeka. Liopleurodon mal výborný čuch, ktorý mu
pomáhal loviť v hlbších vodách, kde je ťažké spozorovať korisť. Dokázal ju
vystopovať podobne efektívne ako dnešné žraloky.
 |
| Autor: Darren Pepper (link) |
Pokračovanie
nabudúce...
Šikovné odkazy
Fossils explained 54 - Plesiosaurs: https://plesiosauria.com/pdf/smith_2008_plesiosaurs.pdf
Plesiosaur Peril na Tetrapod Zoology: http://blogs.scientificamerican.com/tetrapod-zoology/plesiosaur-peril-the-lifestyles-and-behaviours-of-ancient-marine-reptiles/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára