Čo nám oči hovoria o stravovacích návykoch "vodných škorpiónov"?

Jaekelopterus rhenaniae (Zdroj: link)

Vyhynuté kyjonožce patrili medzi klepietkavce, ktoré obývali takmer všetky typy vodných prostredí. Niektoré z nich mali ohromné klepetá, za čo si vyslúžili označenie „vodné škorpióny“. V populárnych seriáloch sa stretnete najmä s rekordérmi. Napríklad Pterygotus s dĺžkou tri metre je najväčším známym článkonožcom všetkých čias. Veľkosť však nie vždy poukazuje na dravca. Oči "vodných škorpiónov" nám toho v tomto ohľade môžu veľa prezradiť...

  

Acutiramus macrophthalmus (Zdroj: link)

Významnou podskupinou eurypteridov boli kozmopolitné pterygotidy, ktoré našu planétu obývali počas silúru a devónu (pred 443–358 miliónmi rokov). Charakterizujú ich tri veľké veci: 1) veľké telesné rozmery, 2) obrovské dopredu smerujúce chelicery a 3) veľké oči. Bežne boli interpretované ako aktívne predátory s výborným zrakom. Štúdie posledných rokov ukázali, že je to celé trochu zložitejšie. Napríklad podľa práce Andersona a kolegov (2014) mali zástupcovia rozmerovo väčších eurypteridov rodu Acutiramus výrazne slabší zrak ako ich menší príbuzní rodu Eurypterus. Autorský kolektív pod vedením McCoyovej (2015) zase vyhodnotil ostrosť zraku a stavbu chelicer viacerých druhov pterygotidných eurypteridov. Záverom je, že sa jednotlivé druhy pterygotidov spôsobom života medzi sebou značne líšili.

Fosília rodu Acutiramus so zachovanými očami. (Zdroj: link)

Ostrosť zraku závisí od počtu šošoviek a od veľkosti medziomatidiálneho uhla (t.j. uhla medzi optickými osami navzájom susedných šošoviek). Morfológia chelicer pterygotidov pravdepodobne odrážala potravné nároky, pričom chelicery (klepietka) vybavené veľkými klepetami (pozor! klepietko nie je klepeto!) naznačujú aktívneho predátora. Chelicery poznáme u 14 druhov eurypteridov, u šiestich z nich možno analyzovať aj zrak. Vyššie spomenutý odborný tím preštudoval viaceré z týchto druhov.

Obrázok upravený podľa McCoy et al. (2015).

Obrie rody Jaekelopterus a Pterygotus s dĺžkou tela až 2,5 m mali veľký počet šošoviek a malý medziomatidiálny uhol (obrázok vpravo). Porovnateľné množstvo šošoviek mali o polovicu menšie Erretopterus a Slimonia, ich medziomatidiálny uhol však bol o niečo väčší. Ostrosť zraku u obrov rodu Acutiramus sa menila s rastom - väčšie jedince mali slabší zrak. Výsledky podporili už dávnejšie formulovanú hypotézu, že pterygotidy neboli uniformne obrovské aktívne predátory, ktoré neskôr vyhynuli dôsledkom konkurencie zo strany raných stavovcov. Namiesto toho boli bazálne eurypteridy (Erettopterus) generalistami a neskoršie formy sa špecializovali na aktívny lov (Jaekelopterus, Pterygotus), aj na lov zo zálohy v slabšom svetle či zdochlinárstvo (Acutiramus).

Pterygotus anglicus (Zdroj: link)

Literatúra

Anderson, R.P., McCoy, V.E., McNamara, M.E.& Briggs, D.E.G. 2014: What big eyes you have: the ecological role of giant pterygotid eurypterids. Biology Letters 10: 20140412.

McCoy, V.E., Lamsdell, J.C., Poschmann, M.,Anderson, R.P. & Briggs, D.E.G. 2015: All the better to see you with: eyes and claws reveal the evolution of divergent ecological roles in giant pterygotid. Biology Letters 11: 20150564.

Súvisiace príspevky

Klepietko nie je klepeto!

Megarachne – najväčší pavúk, ktorý nikdy nebol

Potravné návyky „vodných škorpiónov“

Slimonia acuminata (Zdroj: link)