Ako prezimovať na kmeni stromu

Keď som sa na jeseň roku 2003 ocitol v Bratislave ako poslucháč prvého ročníka bakalárskeho štúdia geológie, všimol som si, že kmene líp pred mojim vysokoškolským internátom pokrýva zvláštny hmyz. Zjavne išlo o nejaké bzdochy a boli ich tisíce... Až neskôr som sa dozvedel, že rok 2003 bol zrejme prvým rokom výskytu tohto hmyzu v Bratislave, hoci z územia Slovenska je známy už z roku 1995. A počnúc rokom 2017 sa táto bzdocha dostala aj do Trnavy.

Ploštička lipová (Oxycarenus lavaterae) je asi polcentimetrová bzdocha. Pochádza zo západného Stredomoria, kde sa vyskytuje od Maroka po Tunisko a od Portugalska po chorvátsku Dalmáciu. Ešte donedávna bol jej najsevernejší výskyt švajčiarsky kantón Ticino. Po roku 1980 sa ploštička lipová začala šíriť na sever a východ. V Rakúsku jej výskyt zaznamenali v roku 2001, u nás sa objavila v roku 2003 a do Českej republiky zavítala hneď nasledujúci rok. V roku 2014 dosiahli ploštičky Porýnie.

Na juhu má ploštička 3 až 4 generácie ročne, pričom sa kŕmi na rôznych slezovitých rastlinách (Malvaceae). V podmienkach strednej Európy sa tento druh vyvíja na lipe malolistej, naopak, lipe veľkolistej sa vyhýba. V lete cicia na listoch a výhonkoch vysoko v korunách stromov. Od augusta do mája sa objavuje hromadne na kmeňoch stromov, kde dospelé jedince prezimujú. Masové agregácie vytvára najmä na kmeňoch a konároch líp, občas aj na topoľoch, platanoch a pagaštanoch. Hoci v niektorých krajinách je tento hmyz klasifikovaný ako invazívny škodca, ani u nás ani u našich západných susedov škodlivo nepôsobí.

Počas prechádzok s deťmi sa pri ploštičkách často zastavujem. Ešte keď bolo ako tak teplo, drobné bzdošky po kmeňoch aj liezli a pomer medzi nymfami a imágami (dospelými jedincami) bol zhruba rovnaký. Môj dvojročný syn do nich rád fúkal – nadšený potom so smiechom pozoroval, ako sa stovky drobných telíčok snažia po kmeni ujsť pred ním spôsobenou víchricou. Teraz v zime už nymfy na kmeňoch takmer nevidieť, prakticky všetky jedince dokončili vývin a teraz zimujú. Fúkaním ich už k výraznej aktivite neprinútite. So synom si budeme musieť počkať na jar, keď sa ploštičky opäť rozhýbu...

Nymfy ploštičiek nemajú ešte dorastené krídla, ktoré v dospelosti prekrývajú celé bruško bzdochy.

Ploštičky zvládajú aj mrazy...

Jedno z trnavských lipových stromoradí. Od jesene sa na lipy usadili ploštičky.