Autor: Ray Troll |
Živočíšnym kmeňom
označujeme skupinu organizmov, ktoré zdieľajú jednotný telový plán. Napríklad
ľudia spolu so všetkými stavovcami predstavujú variácie jedinej stavebnej
myšlienky, a to tela s vnútornou kostrou zloženou z kostí
a vystuženou chrbticou. Takže kapor, jašterica, sokol, nosorožec aj človek
predstavujú ten istý stavebný plán a klasifikujeme ich do spoločného kmeňa
chordátov. Kmeň článkonožcov naproti tomu pozostáva z tvorov, ako sú
chrobáky, pavúky, raky a ostrochvosty, teda živočíchy s vonkajšou
kostrou a kĺbovými končatinami. Do dnešnej doby rozoznávame asi 40
takýchto jedinečných živočíšnych kmeňov. A prakticky všetky z nich
majú svoj pôvod v kambrickej explózii.
Počas kambria
život na súši ešte nejestvoval, v mori sa mu však darilo už pekných pár
miliárd rokov. V predchádzajúcich stámiliónročiach však mal takmer výlučne
mikroskopickú podobu a zanedbateľnú rozmanitosť. V kambriu sa to
všetko zmenilo. Kambrickú explóziu je možné charakterizovať ako objavenie sa
komplexných živočíchov s mineralizovanými kostrami, ako sú hubky,
ramenonožce, koraly, mäkkýše, ostnatokožce a článkonožce. Ako a prečo
k tomu došlo naraz a práve v kambriu?
Na začiatku kambria
pred asi 540 miliónmi rokov došlo okrem iného k stúpaniu hladiny svetového
oceánu, výraznému otepleniu a zvýšeniu obsahu vápenatých katiónov
v morskej vode. Oceán zalial veľké časti kontinentov, čím vznikli teplé
plytké moria, ktoré poskytovali množstvo prázdneho priestoru. Plytké,
presvetlené a teplé vody rozvoju života napomohli. Objavilo sa veľké
množstvo nových malých organizmov, spoločne nazývaných planktón. Dodnes ide o
rozšírený zdroj potravy pre rôzne živočíchy a tak to bolo aj
v kambriu. Zvýšenie obsahu vápenatých katiónov v morskej vode navyše spustilo
ich rozsiahle využívanie v schránkach a vonkajších kostrách rôznych typov
živočíchov. Rôzne tvory schránky a kostry využívali nielen ako akési
odkladisko minerálov, ale aj ako ochranu pred predátormi; predátorský spôsob
života sa prvýkrát objavil práve v kambriu. Kambrickú explóziu teda
spustila kombinácia abiotických faktorov, ako boli zmeny podnebia a chemizmu
oceánov, a biotických faktorov, z ktorých treba spomenúť vyššiu rôznorodosť
planktonických druhov na báze potravového reťazca a tlak zo strany
predátorov.
Kambrické moria
prekypovali množstvom mäkkotelových živočíchov, ale ich šance na zachovanie
bývajú malé. Našťastie poznáme lokality s výnimočným zachovaním fosílií
tvorov, ktoré počas kambria žili. Väčšinou ich nachádzame v jemnučkých
bridliciach, v ktorých sa zachovali aj jemné a mäkké časti tela
a tak dokážeme viaceré kambrické živočíchy opísať do najmenších podrobností.
Najznámejšie lokality s takýmito skamenelinami sa nachádzajú
v kanadských Skalistých horách, čínskom Chengjiangu,
a v grónskom Sirius Passet. Okrem týchto oblastí však existujú
desiatky ďalších, menej známych lokalít, pričom ich zastupujú aj nálezy zo
susedného Poľska a Česka.
Fosílie
z vyššie spomenutých lokalít sú často zvyškami organizmov, ktoré sa na
prvý pohľad od tých dnešných výrazne líšili. Avšak po bližšom preskúmaní sa
zistilo, že viaceré z nich predstavujú „iba“ primitívne formy dobre známych
telových plánov, ktorých zástupcovia prežívajú dodnes. V niekoľkých
prípadoch však ide o skutočné záhady, ktoré vzdorujú interpretácii.
O tých niekedy nabudúce.
Odkazy
Viac o kambrickej
explózii sa môžete dočítať aj v januárovom čísle časopisu Quark: http://www.quark.sk/kambricka-explozia/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára