Stránky

streda 15. mája 2013

Čo sa stalo s dinosaurami?

Dinosaury zahubil meteorit. Plesol kdesi do vtedajšieho Mexického zálivu, aj keď v tom čase ho tak nikto nevolal. Človek vtedy totiž ešte nebol, hoci kreacionisti vám budú tvrdiť opak. Po dinosauroch sa tak zľahla zem – koniec koncov, čo iné si tie tupé plazy zaslúžili? A teraz vážne...


Predstavte si, že existuje stroj času a vy si ním zacestujete 65 miliónov rokov do minulosti na koniec druhohornej éry, keď vyhynuli dinosaury. Následne sa vznesiete do vesmíru a sledujete, ako sa k Zemi blíži asteroid s priemerom asi desať kilometrov. Pri vstupe do atmosféry sa vplyvom trenia síce o niečo zmenší, aj napriek tomu však jeho dopad vytvorí kráter s priemerom 180 km. Miesto dopadu sa nachádza neďaleko dnešného Yukatánskeho polostrova v Mexickom zálive. Poslednému pohľadu dinosaurov, ktoré boli v tom čase nablízku, zrejme dominovala jasná žiara, ktorá rozčesáva nebesá a s hukotom padá do mora neďaleko pobrežia. Z bezpečnej vzdialenosti so zatajeným dychom sledujete ohromné cunami ako dôsledok tlakovej vlny spôsobenej dopadom asteroidu. Vlny vysoké desiatky metrov sa zahryzávajú do kontinentu a zaplavujú všetko v dosahu stoviek kilometrov. Nasledujú rozsiahle lesné požiare z extrémneho tepla. Toto sú okamžité následky nárazu kozmického telesa, ktoré by ste boli schopní priamo pozorovať.


Druhé dejstvo katastrofy však malo oveľa zničujúcejšie následky. Asteroid totiž narazil do miest, kde sa pod hladinou mora nachádzala asi trojkilometrová vrstva sadrovca a vápenca. Energia nárazu tieto horniny zmenila na prach a do vzduchu sa dostali v podobe aerosólov aj oxid siričitý a oxid uhličitý, ktoré obklopili celú Zem. Aerosóly oxidu siričitého zvyšujú albedo Zeme a odrážajú slnečné svetlo späť do vesmíru, takže povrch planéty sa ochladil. Prach blokoval slnečné lúče, čím došlo ku kolapsu fotosyntetizujúcich rastlín a rias. Zem zahalila chladná noc na celé mesiace až roky. Skleníkový efekt  však na seba nenechal dlho čakať a nasledovalo zahrievanie planéty trvajúce tisícky rokov. Po období mimoriadne mierneho a vyrovnaného podnebia na konci kriedy tak došlo k výrazným zmenám podnebia, ktoré dinosaurom zasadili smrteľný úder...

zdroj: http://www.walkingwithdinosaurs.com
Bol tento úder naozaj smrteľný pre všetky dinosaury? S koncom dinosaurov sa spája viacero mýtov, ktoré treba uviesť na pravú mieru. Často sa v populárnej tlači tvrdí, že dinosaury zmietla z povrchu zemského náhla katastrofa a že ich prakticky zastihla uprostred ich spanilej jazdy dejinami Zeme. Nie je to celkom oprávnené tvrdenie. Podľa viacerých odborníkov dinosaury zažívali vrchol rozvoja pomerne dlho pred koncom kriedy a počas posledných miliónov rokov ich vlády dochádzalo postupne k ich úbytku (napr. Archibald 2012). Na druhej strane iba nedávno sa zdvihli protestné hlasy argumentujúce (napr. Le Loeuff 2012), že počet druhov dinosaurov známych z obdobia tesne pred dopadom asteroidu bol mimoriadne vysoký a poukazuje na náhly zánik väčšiny línií kriedových dinosaurov. Odborná debata na túto tému nie je ešte zďaleka uzavretá.

Rekonštrukcie rodu Diplodocus; vľavo - Heinrich Harder (1916), vpravo - Dmitry Bogdanov (2008).
Občas je možné medzi laickou verejnosťou počuť v súvislosti s dinosaurami o stagnácii, pričom dinosaury si treba predstavovať ako ťažkopádne hromotĺcke plazy, ktoré sa len tak-tak držali nažive, takže ich vyhynutie vlastne nikoho neprekvapilo a dopad asteroidu bol vlastne ranou z milosti. Tento pohľad bol možno oprávnený v prvej polovici 20. storočia, v žiadnom prípade však nie je obhájiteľný pri súčasnom stave poznania. Dinosaury boli na scéne zhruba 150 miliónov rokov nepretržite, pričom počas tohto nepredstaviteľne dlhého obdobia sa rozrôznili do nevídaného množstva foriem. V tomto ohľade je pôvabné citovať Franza M. Wuketitsa (Základy evoluční teorie. Iris, Bratislava 1997): "Shoda však existuje zřejmě v tom, že se saury existovala na scéně evoluce skupina organismů, která byla v proměňujícím se přírodním  prostředí málo flexibilní, aby se mohla přizpůsobit a ztělesňovala ostatně v mnoha svých druzích takovou konstrukci struktury, kterou nelze s ohledem na vnější stavbu těla označit jinak než jako "disharmonickou": jaké šance na přežití a vývoj bychom také dávali takovému brachiosaurovi, jehož  mozek vážil 1/200 000 celkové váhy těla?". Toto bolo napísané o skupine (brachiosauridy), ktorej zástupcovia nielen, že kvôli malému mozgu nevyhynuli (nie že by to mal byť dôvod na vyhynutie), ale neskôr dali vzniknúť jednej z najúspešnejších vývojových vetiev bylinožravých dinosaurov vôbec (titanosaury). Aby sme to zhrnuli – dinosaury boli mimoriadne životaschopné tvory, ktoré sa dlhé milióny rokov vyvíjali a tvorili špičku všetkých suchozemských ekosystémov.

Brachiosaurus (zdroj: Wikimedia Commons)
Pri akejkoľvek debate o vyhynutí dinosaurov je takisto nutné zdôrazniť, že dinosaury ako živočíšna skupina v skutočnosti celkom nevyhynuli. Vedecké výsledky posledného desaťročia suverénne dokázali nielen to, že dnešné vtáky sú potomkami dinosaurov, ale že ide o skupinu, ktorá sa nachádza vnútri skupiny dinosaurov. Inak povedané, za čias dinosaurov by ste vtáka, ako ho dnes chápeme, od niektorých dinosaurov asi nerozoznali. Koniec koncov viaceré fosílie operených dinosaurov boli niektorými odborníkmi po svojom objavení považované za vtáky. Na konci kriedy vymreli všetky nevtáčie dinosaury, zatiaľ čo vtáčie dinosaury žijú stále medzi nami a navyše svojím počtom výrazne presahujú cicavce! Na margo toho známy paleontológ Jacques Gauthier povedal: "V súčasnosti žije asi 9 000 druhov vtákov a iba 4 000 druhov cicavcov, takže je medzi nami dvakrát tak veľa dinosaurov ako cicavcov. Počnúc obdobím pred 200 miliónmi rokov na Zemi prevládajú dinosaury, aspoň čo sa týka druhovej diverzity. Neviem teda, prečo sa našej dobe hovorí vek cicavcov, keď od mezozoika stále trvá vek dinosaurov."

Evolúcia zobrazovania dinosaura rodu Deinonychus. Toho posledného má na svedomí John Conway.
O (ne)vyhynutí dinosaurov sa popísali tony papiera a minimálne ekvivalentné množstvo textu je dostupné na webe. V tomto ohľade je dôležité vedieť oddeliť zrno od pliev. Dinosaury sú totiž marketingové terno a čím nafúknutejší objav z tejto oblasti, tým väčšia senzácia v médiách. Nižšie uvádzam to serióznejšie o vyhynutí dinosaurov (alebo o hromadných vymieraniach všeobecne), čo je na našom knižnom trhu dostupné a stojí to za prečítanie.

Odporúčaná dostupná literatúra v češtine a slovenčine
Benton, M. (editor) 2009: Sedemdesiat veľkých záhad prírody. Slovart, Bratislava. s. 304. http://www.martinus.sk/?uItem=73775 - Kniha obsahuje aj krátke zhrnutie súčasných názorov na vymieranie dinosaurov.
Buffetaut, E. 2005: Tak jako dinosauři. Hromadná vymírání druhů a život na Zemi. Nakladatelství Dokořán a Argo, Praha. s. 200. http://www.knihovnice.cz/recenze/buffetaut-e-tak-jako-dinosauri.html - vynikajúci úvod do teórie vymieraní so zameraním na hromadné vymierania.
Flegr, J. 2009: Evoluční biologie. 2., opravené a rozšířené vydání. Academia, Praha. s. 572. http://web.natur.cuni.cz/flegr/book_evbiol.php - odporúčam preštudovať kapitolu o vymieraniach.
Gould, S.J. (editor) 1998: Dejiny planety Země. Knižní Klub Columbus, Praha. s. 256. http://www.databazeknih.cz/knihy/dejiny-planety-zeme-21915 - Okrem iného obsahuje aj prehľad vtedajšieho (originál vyšiel v roku 1993) pohľadu na vymieranie dinosaurov.
Gould, S.J. 2005: Dinosauři v kupce sena. Úvahy o povaze přírodních věd. Academia, Praha. s. 680. http://knihy.abz.cz/prodej/dinosauri-v-kupce-senaRovnomenná esej (12.) pojednáva práve o vymieraní dinosaurov. Poučný je aj Doslov od prekladateľa Zbyněka Ročeka.
Mareš, J. 1993: Záhada dinosaurů. Svoboda-Libertas, Praha. s. 286. http://pan-aves.blogspot.sk/2010/01/recenze-zahada-dinosauru-jaroslav-mares.html - V niektorých ohľadoch už neaktuálny zdroj informácií, napriek tomu ho odporúčam pre pútavosť, akou je kniha napísaná.
Raup, D.M. 1995: O zániku druhů. NLN - Nakladatelství Lidové Noviny, Praha. s. 186. http://kazkamen.cz/index.php?clanek=d.-m.-raup:-o-zaniku-druhu - Trošku odbornejšia, ale dostatočne populárna knižka o vymieraniach.
Socha, V. 2011:  Úžasný svět dinosaurů. 2. aktualizované a doplněné vydání. Triton, Praha/Kroměříž. s. 336. http://www.cupress.cuni.cz/ink2_ext/index.jsp?include=podrobnosti&id=217887 - Pomerne aktuálny pohľad na dinosaury, nechýba stať o ich (ne)vymretí.

Odborné štúdie
Na tému vyhynutia dinosaurov existujú stovky odborných štúdií. Na začiatok si stačí dať do hľadáčika v Google Scholar termín „K/T boundary" alebo "dinosaur extinction"...



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára