Mravce na Červenom Kameni - fotoreportáž

Počas nedávnej návštevy Červeného Kameňa (10. mája) som neobdivoval staviteľský um našich predkov, ale šesťnohých kamarátov z ríše hmyzu. Na niekoľkohodinovej prechádzke zámockým parkom a priľahlým lesom (náučný chodník Okolohradná potulka) sa mi pred objektív dostalo viacero druhov mravcov, krásne ilustrujúcich pestrosť životných stratégií týchto obdivuhodných tvorov.

Košaté lipy a pagaštany v zámockom parku tu poskytujú ideálne podmienky pre viaceré mravčeky obývajúce dutiny v stromoch. Na jednom z nich som naďabil na sympatickú kombináciu dvoch úplne odlišných druhov mravcov. Cestička, či skôr diaľnica, mravčeka rodu Lasius (na druhové určenie si v tomto prípade netrúfam) bola viditeľná už z diaľky. Hneď ma zaujala nepravidelnosť v pohybe jednej šesťnohej kamarátky. Po bližšej ohliadke vysvitlo, že jej mŕtva kolegyňa (či skôr nepriateľka z cudzieho hniezda?) sťažuje lezenie po strome. Hryzadlami zacvaknutá do jednej zo zadných končatín bola pomerne veľkou záťažou, naša protagonistka však napredovala neohrozene ďalej do koruny stromu. Marcel Safír vo svojej knihe Hmyz je docela jiný zdokumentoval, že v takomto prípade mravce dokážu nešťastníčke pomôcť a „mŕtvy náklad“ z nej postupne hryzadlami poodhrýzať.

Robotnica druhu Lasius sp. (najskôr Lasius niger) s nechceným "mŕtvym nákladom".

Robotnica rodu Camponotus so zakvačenou a následne uhynutou súperkou (biela šípka). Kolegyne z domovského hniezda postupne poodhrýzali "mŕtvy náklad", až ostala iba hlava (v krúžku). Foto: Marcel Safír.

Trošku ďalej od mravčej cestičky sa po obnaženom dreve pomaly šinuli zástupkyne druhu Dolichoderus quadripunctatus. Na rozdiel od zástupkýň rodu Lasius netvorili žiadny šík, skôr osamote alebo v malom počte blúdili hore-dole.

Dolichoderus quadripunctatus. Všiminite si štyri biele škvrny na brušku - tohto mravca si na Slovensku nepomýlite so žiadnym iným.

Potešila ma aj prítomnosť jedného z našich myrmekomorfných pavúkov, pravdepodobne druhu Myrmarachne formicaria. K téme myrmekomorfných organizmov sa populárne vyjadril na svojom blogu Michal Wiezik.

Myrmekomorfný pavúk (pravdepodobne) druhu Myrmarachne formicaria. Pri lezení imituje trhané pohyby mravcov, pričom predným párom nôh napodobňuje mravčie tykadlá.

Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté: Myrmarachne (pavúk) a Lasius (mravec)

Obďaleč na jednom z múrov pri hradnej priekope som naďabil na kráľovnú mravca drevokaza druhu Camponotus ligniperdus. Pod chvíľou zastala, takže mi dovolila spraviť si zopár záberov. Hniezdo tohto veľkého mravca som našiel aj ďalej v lese neďaleko zámku. Jedna robotnica mi dokonca vyliezla na ruku. Doteraz som mal v tejto veci s mravcami takmer samé negatívne skúsenosti – kým lienka vylezie na prst každému, mravec, ten je tvrdohlavejší.

Camponotus ligniperdus: samička s odhodenými krídlami a robotnica (vľavo dole).

Pri prechádzke lesom som na jednom machom obrastenom kmeni zbadal zvláštny pohyb. Vravím si: "márnosť, tak takéhoto mravca som ešte nevidel". Bol vcelku rýchly, takže nie všetky zábery vyšli. Po zväčšení mi došlo, že to, čo som považoval za nejaký mne neznámy exotický druh, je v skutočnosti bežná Myrmica. To, čo si na tele niesla, to už také bežné nebolo - celú armádu roztočov! Pokrývali ju doslova od hlavy po päty... Neskôr pri prevracaní rozvŕtaných pňov som narazil na hniezdo tohto druhu mravca. A v hniezde som našiel aj príživníkov - roztoče!

Parazitovaná robotnica rodu Myrmica. Jej telo je roztočmi doslova posiate.

Hniezdo mravcov rodu Myrmica zamorené nechcenými ale chtiac-nechtiac trpenými príživníkmi.

Práchnivý kmeň stromu ležiaci neďaleko v sebe zase skrýval mravčeky druhu Lasius flavus.

Vľavo dole: robotnica druhu Lasius flavus. Nájdete tohto mravčeka na hlavnej fotografii?

Medzi ďalšie úlovky tohto dňa patrili drobce (pravdepodobne) rodu Temnothorax. Tieto mravčeky som našiel na stromoch, ale aj v machu. Podarilo sa mi ich nalákať na kúsok šunky, kde pekne zapózovali.

Drobný mravček (pravdepodobne) rodu Temnothorax.

Temnothorax hostiaci sa na kúsku šunkovej salámy.

Kým na šunke hodovali, všimol som si povedľa veľkého vojaka drevokazného druhu Camponotus ligniperdus, ako si pomaly vykračuje smerom k mravenisku druhu Lasius emarginatus. Drevokaz je oproti mravcom rodu Lasius skutočný obor a v tomto prípade si ani nevšimol, kam "stúpil". Lasiusy začali v náhlej panike pobehovať hore-dole a rovnako Camponotus vyštartoval opačným smerom - zjavne sa zľakol! Až po kontrole fotiek v počítači som si všimol, že mu chýbali koncové články na jednej z predných končatín.

Vľavo: vojak druhu Camponotus ligniperdus s odhryznutou nožičkou (šípka); vpravo: robotnica druhu Lasius emarginatus. Oba mravce sú približne v rovnakej mierke.

Náučný chodník ma priviedol na malú výhliadku. V strede čistinky bolo ohnisko a pomedzi kamene a uhlíky pochodovala osamelá robotnica. Žeby Formica fusca? Niesla si zranenie, možno z boja... Na neďalekých kvetoch sa jej družky hostili na nektári.

Formica ?fusca. Fotografia vľavo hore znázorňuje robotnicu nesúcu si zranenie na brušku (všimnite si preliačenú kutikulu). Na zvyšných obrázkoch sa jej kolegyne hostia na kvetnom nektári.

Hlbšie v tôni lesa som našiel aj hniezdo druhu Lasius fuliginosus. Tento krásny čiernolesklý mravec sa nedá pomýliť so žiadnym z našich mravcov. Na mravčom chodníčku sa odohrávali klasické mravčie príbehy: mocovanie sa s húsenicou, nosenie drobného nákladu či vzájomné kŕmenie.

Robotnice druhu Lasius fuliginosus mocujúce sa s húsenicou (vľavo) a navzájom sa kŕmiace (vpravo) - nie, nebozkávajú sa...

Naše rozprávanie by nebolo úplné bez drobného chodníkového mravca druhu Tetramorium caespitum. Množstvo hniezd tohto drobčeka lemovali chodníky medzi hradom, parkoviskom a lesíkom. Ide o takmer všadeprítomného mravca a pozná ho aj každý obyvateľ mesta, kto občas sklopí pohľad k zemi pri rannom náhlení sa do práce alebo nedeľnej prechádzke.

Tetramorium caespitum: tento mravček je ako Jaro Filip - má vskutku hromadný výskyt a nájdete ho takmer všade...

Na tomto blogu už bola reč o mravcoch tu.