Prípad naaranžovaného roháča

"Roháč veľký alebo staršie roháč obyčajný (lat. Lucanus cervus) je druh z čeľade roháčovité. Žije najmä v dubových a zmiešaných lesoch na juhu a východe Slovenska. Trávi odumierajúce drevo a urýchľuje tak kolobeh organických látok v prírode. Je to najväčší chrobák na Slovensku, dosahuje veľkosť až 80 mm." Takto začína text o roháčovi na slovenskej wikipédii. Viac o ňom nájdete tam, resp. v každom dostupnom atlase európskeho hmyzu (vyšlo ich vcelku dosť). V tomto príspevku sa biológii tohto impozantného chrobáka venovať nebudem; toto by mala byť skôr taká kuriozitka vyplývajúca z mojej obsesie všetko preveriť a kriticky zhodnotiť (v zmysle hesla "(ne)dôveruj ale preveruj").

Vľavo: poddruh roháča veľkého žijúci v Turecku a Sýrii; vpravo: poddruh rozšírený vo väčšej časti Európy vrátane Slovenska.

Nedávno som z nostalgie vzal do ruky knižku Rekordy Zeme 2 (vyd. Slovenská Kartografia 1995). Svojho času som ju dostal na Vianoce (alebo žeby to boli narodeniny?). Najradšej som mal prvých asi 50 strán, kde sa spomína život v praveku a mihne sa tam aj zopár dinosaurov. Tentokrát som sa však zastavil pri roháčovi. Tretina knižky je venovaná rekordom Slovenska, roháč ako náš najväčší chrobák teda nemohol byť opomenutý. Dívam sa na prvý pohľad pôvabnú fotografiu chrobačieho páru a niečo mi na nej nesedí. Posúďte sami:

Nemáte pocit, že chrobáky by sa mali na liste držať nejako.... ináč? Všimnite si, že prvý pár kráčavých končatín samčeka sa vôbec nedotýka okrajov listov. Navyše všetky jeho končatiny smerujú jedným smerom a síce dozadu. To, čo drží tento exemplár na liste sú mohutné hryzadlá, o ktoré sa chrobák na fotografii opiera. Samička na tom nie je o nič lepšie. Takisto pôsobí mimoriadne strnulo. Zakrýva jednu z končatín samčeka a tykadlá jej nesmerujú dopredu tak, ako by to živý chrobák robil pri blízkom stretnutí s hocičím. Moje podozrenie v zmysle "(ne)dôveruj" bolo teda jasné: chrobáky na fotografii predstavujú zbierkové exempláre nešikovne naaranžované na vetvičke duba.

A teraz prichádza časť "preveruj". Stačilo trochu prebrowsovať internet a nahliadnuť do archívu vlastných fotografií. Nižšie sú výsledky môjho (rýchleho) pátrania.

Ako vidieť, roháč pri kráčaní svoje hryzadlá nepoužíva ani sa o ne neopiera. Predný pár končatín vždy smeruje dopredu, aby podopieral ťažkú hlavu.

Pri vyrušení máva tykadlami smerom k narušiteľovi - pri akomkoľvek strete potrebuje zviera čo najviac informácií na vyhodnotenie nastalej situácie.

Roháč je ťažký chrobák. Aby sa udržal na listoch stromov, potrebuje rozložiť svoju váhu a preto má všetky kráčavé končatiny roztiahnuté. Hryzadlami sa o listy prakticky neopiera.

(Označené foto: Jiří Bohdal www.naturfoto.cz)

 A takto nejako vyzerajú skutočne živé exempláre šplhajúce v páre po vetvičke duba. Všimnite si fotografie samičky - tykadlá smerujú dopredu.

Na záver ešte jeden pohľad na (teraz už preukázateľne) vysušený pár roháča veľkého naaranžovaný na listoch dubu (ten jediný mohol byť v čase fotografovania živý). Takže prípad je uzavretý. "Bola to predsa elementárna záležitosť, drahý Watson."