Plastové patvory: 2. časť – plutvy a čeľuste

Plastovým zvieratkám na tomto blogu už nejaký priestor venovaný bol. V prvom príspevku z plánovaného seriálu o plastových patvoroch som predstavil tri farmové patvory – kravku s tromi strukmi, kozu so štyrmi strukmi a prasiatko s podivnou kojeneckou výbavou. V tejto časti sa pozrieme na ďalšiu skvostnú trojicu, tentokrát z ríše morských stavovcov. Predstavíme si dvoch mutantov, ktorí sa tvária byť delfínom a žralokom a vorvaňa s netradičnou spodnou čeľusťou.

Delfín... alebo ryba?

Tento kúsok je naozaj efektná zábavka. V záplave elektronických hračiek produkujúcich všakovaké svetelné a zvukové kreácie sú klasické mechanické hračky na kľúčik na ústupe. Naťahovacie hračky nepotrebujú baterky a dovolím si tvrdiť, že oproti svojím konkurentom žerúcim elektrinu majú istý pôvab.

Hračka má zjavne predstavovať delfína. Aspoň predná časť tela tomu nasvedčuje. S tou zadnou, resp. s chvostom, je to už horšie. Ten je totiž typicky rybí. Nielenže má vertikálnu plutvu, ale má aj znázornené plutvové lúče. Plutvové lúče sú vlastne kosti, ktoré vystužujú plutvy rýb. Delfín patrí medzi cicavce a jeho chrbtová a chvostová plutva kosti neobsahujú. Navyše delfín (a všetky ostatné veľryby) sa pohybuje pohybom chvosta zhora-nadol, pričom samotná chvostová plutva je horizontálna. Ryby sa pohybujú celkom ináč – vlnia sa zboku na bok, čomu významne napomáha chvost s vertikálnou chvostovou plutvou.

Delfíny nemajú chrbtovú a chvostovú plutvu vystužené kosťami. Chvostová plutva je horizontálna, zviera ním pohybuje hore a dole. Pozri napr. tu.

Je jasné, že pri mechanickej hračke určenej na hranie na podlahe či doske stola sa pohyb chvostom zhora-nadol dá zrealizovať skutočne ťažko. Prikreslené plutvové lúče však robia z daného tvora skutočného mutanta...

Žralok... alebo nie?

Pri plutvových lúčoch ešte chvíľku ostaneme. Treba podotknúť, že plutvové lúče sa vyskytujú iba u kostnatých rýb. U chrupavčitých rýb (drsnokožcov), kam patria napríklad žraloky, raje a chiméry by sme ich hľadali márne.

Žraloky (vľavo) majú kostru z chrupky, kostnaté ryby (vpravo) majú kostru z kosti.

Žralok je mimoriadne elegantné zviera absolútne dokonale prispôsobené na vodný živel. Mnohé žraloky majú hydrodynamické telo s (na prvý pohľad) hladkou kožou pripomínajúce živé torpédo.

Patvor na obrázku vyzerá ako takmer dokonalý žralok iba na letmé zhliadnutie. Po bližšom preskúmaní začnú do očí biť plutvové lúče, ktoré u žraloka nemajú čo robiť. Výrobca bol vskutku dôsledný a vybavil lúčmi všetky plutvy vrátane prsných, chrbtovej a chvostovej....

Na žralokoch budete plutvové lúče hľadať márne...

... tomuto žraločiemu patvorovi však plutvové lúče nechýbajú ani na jednej plutve.

Vorvaň so zvláštnymi čeľusťami

Vorvaň patrí medzi moje najobľúbenejšie tvory. Získal si ma ešte pred prečítaním Melvillovej Bielej veľryby, ale až po prečítaní tohto literárneho skvostu ma dostal úplne. Nemajte mi teda za zlé, že som na spotvoreniny vorvaňov skutočne háklivý.

Plastový vorvaň s neobvykle širokou spodnou čeľusťou. Jeho zuby.... tie sú bez komentára.

Na obrázku je zvieratko majúce zhruba 6 centimetrov – ide teda o naozajstnú miniatúru, keďže dospelý vorvaň môže byť dlhý do 20 metrov a je najväčšou zubatou veľrybou na svete. Napriek svojmu zatriedeniu však má zuby vyrastajúce iba zo spodnej čeľuste. Ťažko povedať, z ktorej čeľuste vlastne zuby vyrastajú patvorovi na obrázku, v každom prípade však takto chrup vorvaňa nevyzerá. Pri takej drobnej hračke sa však tento lapsus dá prepáčiť. Čo je už horšie, to je šírka spodnej čeľuste, ktorá je na predmetnom patvorovi nepomerne väčšia ako tá u skutočných zvierat. Pre vorvane je totiž charakteristická veľmi úzka spodná čeľusť.

Vorvaň tuponosý (Physeter macrocephalus) má mimoriadne úzku dolnú čeľusť vyzbrojenú radmi zubov. Horná čeľusť je bezzubá.

V tretej časti seriálu o plastových patvoroch sa zameriame na mravčiare.