Kunstformen der Natur

Živé tvory bývajú vedeckým jazykom ohodnotené nanajvýš ako "zaujímavé". Krása medzi živočíchmi sa obvykle vysvetľuje čisto redukcionisticky, teda buď ako produkt pohlavného výberu, vonkajšieho sa prispôsobenia prostrediu (napr. mimikry) alebo ako vedľajší efekt genetických mutácií. Nemyslím to sarkasticky, iba konštatujem, že vedecká metóda má svoje hranice a isté pojmy jednoducho nepoužíva. To ale neznamená, že ako jediná má právo vyjadrovať sa k fenoménom okolo nás. V tomto ohľade sa Ernst Haeckel (1834-1919) na adresu vonkajších tvarov organizmov vyjadril vskutku šalamúnsky: farebné tabule diela Kunstformen der Natur (1904), ktoré by nepochybne obstáli v umeleckej galérii sprevádzajú krátke a na svoju dobu technicky precízne texty.

Tabuľa 24: Desmidiea - zelené riasy (Desmidiaceae)

Prvý krát som sa s tabuľami z diela Kunstformen der Natur stretol vo viedenskom prírodovednom múzeu. V jednej z miestností tvoria sklenú výplň vysokých okien práve námety z Haeckelovho diela. Výsledný dojem je priam fantastický. Na návštevníka z výšky "hľadia" zväčšené podoby tvorov, ktoré by bolo inak možné vidieť iba pod mikroskopom s veľkým zväčšením. Človek sa odrazu cíti maličký, tak príjemne maličký...

Haeckelove tabuľe ako vitráže okien Naturhistorisches Museum vo Viedni.

O kráse v prírode sa dnes na vedeckom poli hovorí málo. Prírodné vedy (tzv. tvrdá veda) sa navyše s humanitnými odbormi znášajú pramálo, ba niekedy je možné medzi predstaviteľmi oboch táborov vycítiť istú nevraživosť. Zatiaľ čo jazyk vedeckých publikácií musí byť technicky presný a jasný a neznesie takmer žiadne ozdoby, humanitné odbory majú voľnejšiu ruku. A samozrejme miešať "skutočnú vedu" s umením a estetikou, to sa už podľa niektorých skutočne nehodí. Raz darmo, dedičstvo karteziánskeho dualizmu je silné... A predsa sa občas nájde niekto, komu sa podarí zdanlivo nemožné a takpovediac spojí vedu s poéziou. Osobne mi je takéto spojenie veľmi sympatické. Som presvedčený, že v prírode možno nájsť skutočnú krásu a vtedy treba použiť tomu zodpovedajúci jazyk - teda (takmer) žiadne odborné termíny a (takmer) žiadne aplikácie teoretických modelov. Navyše je možné použiť jednotlivé tvary prírody a vytvoriť niečo, čo samo o sebe možno nazvať hoci aj vyššie spomenutým umením. Pri pohľade na farebné tabule z diela Kusntformen der Natur mám práve takýto pocit - jednotlivé organizmy sú zobrazené s vedeckou presnosťou, usporiadané sú však s jemným citom pre symetriu, nie však úplnú. Nemecký teoretický fyzik Werner Heisenberg (1901-1976) povedal, že krása je súlad častí navzájom a vo vzťahu k celku, ktorý však má v sebe istú podivnosť. Myslím, že presnejšie sa o Haeckelovych tabuliach vyjadriť nedá: sú jednoducho krásne. Posúďte sami...

Tabuľa 2: Thalamophora - dierkavce

Tabuľa 8: Discomedusae - medúzy

Tabuľa 43: Nudibranchia - nahožiabre slimáky

Tabuľa 44: Ammonitida - amonity

Tabuľa 85: Ascidiae - ascídie

Tabuľa 68: Batrachia - žaby

Tabuľa 36: Leptomedusae - medúzy

Tabuľa 54: Gamochonia - coleoidné hlavonožce

Tabuľa 72: Muscinae - machorasty

Tabuľa 86: Decapoda - desaťnožce

Tabuľa 20: Crinoidea - ľaliovky

Tabuľa 66: Arachnida - pavúkovce

Tabuľa 89: Chelonia - korytnačky

Tabuľa 67: Chiroptera - netopiere

Tabuľa 63: Basimycetes - bazídiové huby

Tabuľa 65: Florideae - červené riasy

Môj krátky námatkový výber je čisto ilustračný, Haeckolovo dielo Kunstformen der Natur totiž obsahuje plnú stovku takýchto tabulí. Vrelo odporúčam prezrieť si všetky z nich. Stojí to za to...

Kunstformen der Natur je voľne dostupné na viacerých stránkach:
http://caliban.mpiz-koeln.mpg.de/haeckel/kunstformen/Haeckel_Kunstformen.pdf  (úplná pdf verzia)
http://caliban.mpiz-koeln.mpg.de/haeckel/kunstformen/liste.html (jednotlivé tabule v JPEG v rozlíšení 300 dpi)
http://algorithmic-worlds.net/Haeckel/haeckel.php ("zoomovateľné" tabule, potrebný flash player)
http://en.wikipedia.org/wiki/Kunstformen_der_Natur (všeobecné info o diele)

Príroda a estetika
Napriek tomu, že súhru vedeckého a estetického prístupu k formám života a prírode všeobecne je dnes ťažko hľadať, predsa však pomedzie týchto odlišných prístupov nie je úplne neprebádané. Z dostupnej literatúry v češtine odporučím aspoň zopár knižiek. John Barrow v knihe Vesmír plný umění sa okrem iného zoširoka venuje biologickému a fyzikálnemu pozadiu nášho zmyslu pre estetično. Karel Stibral v publikácii Darwin a estetika rozoberá predovšetkým Darwinov vzťah ku kráse v prírode a estetické prístupy jeho predchodcov i súčasníkov. S problematikou estetiky v prírode priamo súvisí stret dvoch svetov - sveta javov (prírody) a sveta interpretácií (kultúry). Tieto dve ríše sa na prvý pohľad môžu zdať úplne protikladné. O opaku vás možno presvedčí kniha esejistického rázu Příroda a kultura od Stanislava Komárka. A na záver odporúčam zborník Mosty a propasti mezi vědou a uměním - názov hovorí sám za seba: o kráse a estetične sa v zborníku nešetrí. Obálku navyše tvorí výrez jednej z Haeckelových tabulí...

Stibral, K. 2006: Darwin a estetika. Pavel Mervart, Červený Kostelec. 172 s; pozri aj tu. recenzia knihy.
Barrow, J.D. 2000: Vesmír plný umění. Jota, Brno. 314 s; recenzie knihy tu a tu.
Komárek, S. 2008: Příroda a kultura. Svět jevů a svět interpretací. Academia, Praha. 310 s; pdf na ulozto.
Giboda, M. (ed.) 2010: Mosty a propasti mezi vědou a uměním. Občanské sdružení Dialog vědy s uměním, nakl. Tomáš Halama. 112 s.