Vtáka poznáš po perí. Naozaj?

Pri browsovaní (je naozaj iba náhoda, že český výraz "brouzdat" a anglikanizmus "browsovať" sú foneticky tak podobné?) internetom som naďabil na toto milé video o evolúcii peria:
 

Video hovorí samo za seba (verím, že pre tých, ktorí nerozumejú anglicky, má grafická stránka rovnakú výpovednú hodnotu), napriek tomu si neodpustím komentár: Zoologický slovník uvádza: „Perie je špecifickým útvarom vtákov, ktorý nemajú žiadne iné stavovce.“ Táto definícia je nepresná v jednom významnom aspekte a tým je čas. Pretože v skutočnosti je perie špecifickým útvarom vtákov, ktorý nemajú žiadne iné dnes žijúce stavovce. A to je podstatný rozdiel. Pri uvažovaní o akýchkoľvek evolučných fenoménoch, akým perie nepochybne je, je treba časový aspekt vždy brať do úvahy. V tomto zmysle je vyššie uvedené video veľmi peknou ukážkou toho, ako elegantne sa dajú zbúrať predstavy založené na arbitrárnom pojme, ktorý sa v mysli udomácnil natoľko, že sa vníma takpovediac axiomaticky. Menej filozoficky povedané: pojem vták a jeho niekdajšia laická definícia ako „akýkoľvek operený živočích“ natoľko zovšedneli, že pri pohľade na rekonštrukcie operených dinosaurov máme pocit, že niečo nie je v poriadku. Ono je to ale celé naopak. Vtáka sme si zadefinovali na základe skupiny organizmov s istými vonkajšími vlastnosťami - slovenská wikipédia uvádza: „Vtáky sú trieda dvojnohých teplokrvných stavovcov, ktoré sú pokryté perím, predné končatiny majú premenené na krídla, rozmnožujú sa vajcami, pričom dnešné druhy sú vybavené bezzubým zobákom.“ Pri definovaní tejto skupiny sme však (z pochopiteľných historických dôvodov) nebrali ohľad na evolučný pôvod celej skupiny a v podstate sme iba arbitrárne rozdelili dnes žijúce tvorstvo. Takže delenie stavovcov na ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce podľa tradičných kritérií (bez ohľadu na čas) po bližšom preskúmaní evolúcie jednotlivých skupín vyústilo k zisteniu, že ide viac-menej o akési evolučné stupne a nie prirodzené skupiny organizmov. V zoologickej praxi samozrejme stále má zmysel tieto organizmy rozlišovať na základe tradičných kritérií (pokryv tela, regulovanie telesnej teploty, spôsob rozmnožovania), v paleontologických a evolučne biologických štúdiách už ide o zmätenie pojmov. V tomto ohľade nám k pochopeniu veci výrazne pomohla fylogenetika so svojimi metódami, o tom ale niekedy nabudúce.

Poučenie na záver: Tvrdenie „Vtáka poznáš po perí“ je mierne povedané, zavádzajúce. Pevne verím, že druhá časť okrídleného výroku „a človeka po reči“ ostane ešte po nejaký čas v platnosti. Aj keď pri súčasnom napredovaní v robotike si nie som celkom istý...

Kde sa dozvedieť viac?

 - Problematiku vzťahov medzi tými "klasickými" dinosaurami (veľké pazúry, zubiská, dlhé chvosty, zbesilosť zračiaca sa v očiach) a tými dnešnými (štebotajúce vtáčence na okennom parapete, príp. pečené kurča na tanieri) odporúčam sledovať napríklad na pan-aves.blogspot.sk a Českom paleontologickom fóre.

 - Aj napriek miernej kritike považujem Zoologický slovník vzniknuvší na mojej Alma Mater za vydarený počin a jeho využívanie vrelo odporúčam. 
 - Zhrnutie matematických metód vo fylogenetike je možné nájsť napríklad tu.

O fylogenetike už bola reč tu a tu, o dinosauroch zase tu.