Bahnožrútske kraby s obrovskými klepetami

V plážovom piesku zanechávam stopy sandálov. Je poludnie. Slnko mi visí nad hlavou, bez klobúka by bolo zle. Do hodiny by mal nastať najnižší stav odlivu. Na brehu jasne vidieť obnažený tmavší pás ešte vlhkého bahna, ktorý sa počas odlivu pomaly rozširuje. Pri bližšom pohľade si možno v bahne všimnúť stovky okrúhlych otvorov vzdialených jeden od druhého sotva 15 cm. Ide o vchody do nôr husľových krabov.

Nora husľového kraba Uca tangeri. Všimnite si väčšie kusy vynesené z nory von za účelom jej rozšírenia.

Takto začína môj článok v tohtoročnom júnovom čísle časopisu Quark, ktorý v krátkosti informoval o blízkom stretnutí s husľovými krabmi. Už dávnejšie som naň na blogu upozorňoval, ale možno ste sa k nemu nedostali. A tí, čo sa dostali, si zaslúžia niečo navyše. Nižšie teda uvádzam upravený a rozšírený text o husľových kraboch obohatený množstvom fotografií.

Pláž na kose Nueva Umbría.

Počas leta 2010 som sa dostal na atlantické pobrežie Španielska. Ide o jedno z mála miest, kde môžete v Európe stretnúť husľové kraby. Tých totiž vedci do súčasnosti opísali takmer sto druhov, ale na starom kontinente žije iba jeden jediný – Uca tangeri. Areál jeho výskytu siaha od južného Portugalska a Španielska až po Angolu v Afrike, pričom tvorí pobrežný pás dlhý viac ako 9 500 kilometrov. V Európe tento druh obýva iba atlantické pobrežie a v Stredozemnom mori sa nevyskytuje. Treba dodať, že to tak nebolo vždy. Ešte pred 15 miliónmi rokov obývali husľové kraby aj Stredomorie, to však bolo ešte predtým, ako Stredozemné more asi pred 6 miliónmi rokov prakticky vyschlo. Stojí za zmienku, že sa dodnes z Atlantiku napĺňa. Ale to už odbiehame od hlavnej témy tohto príspevku, a síce husľových krabov.

A - rozšírenie druhu Uca tangeri; B - atlantického pobrežie južného Španielska; C - situačná mapka piesošnej kosy Nueva Umbría

Kraby druhu Uca tangeri som pozoroval pri ústí rieky Piedras na kose Nueva Umbría. V dôsledku prevládajúceho morského a veterného prúdenia tu došlo k vytvoreniu dlhej, úzkej piesočnej kosy, ktorá sleduje pobrežie v paralelnom smere v celkovej dĺžke niekoľko kilometrov. Na vnútornej strane kosy, chránenej pred vlnami Atlantiku, sa počas každého odlivu odohráva nevídané divadlo. Odliv odkryje niekoľko metrov široký pás mäkkého bahna, v ktorom majú kraby svoje nory. Pláž poskytuje domov tisícom krabov.

Pri sledovaní krabov treba tíško sedieť na bobku a dobre sa dívať okolo seba... Divadlo na seba nenechá dlho čakať. BOJOVÁ ÚLOHA: spočítajte všetky kraby, ktoré ste schopní rozoznať na tejto fotografii. Riešenie je na konci tohto príspevku....

Ohromné klepetá

Kraby rodu Uca obývajú pobrežné oblasti trópov a subtrópov. Žijú na pobreží pri ústiach riek ako aj na rovinách za ich ústím v krytých zálivoch. Je ľahké ich rozpoznať, pretože jedno z klepiet samčekom narastá do extrémnych rozmerov, takže je dlhšie než šírka celého kraba a môže predstavovať aj viac ako tretinu celkovej hmotnosti tela. Ide o dôsledok tzv. alometrického rastu. Dochádza k nemu, keď jedna časť tela rastie rýchlejšie ako jeho zvyšok. Vo väčšine prípadov sa s týmto fenoménom stretneme v súvislosti s pohlavnou dvojtvárnosťou. Pozitívny alometrický rast sa vyskytuje predovšetkým u samčekov, takže keď pohlavne pospejú, jedno z klepiet im začne rásť rýchlejšie, výsledkom čoho je orgán vskutku nadmernej veľkosti. U samičiek môže následkom pohlavnej zrelosti dochádzať k negatívnemu alometrickému rastu, takže nejaká časť tela rastie pomalšie ako ostatné. Ale to už zabiehame do prílišných podrobností.

Samček Uca tangeri vchádzajúci do nory.

Samček s menším klepetom - zjavne oňho prišiel, pričom regenerovaná náhrada už nedosahuje pôvodnú veľkosť.

Vráťme sa k veľkým klepetám krabích samčekov. Slúžia im napríklad na zastrašovanie iných samčekov alebo na prilákanie samičiek do nory v čase párenia. Repertoár ich funkcií je však širší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Husľové kraby totiž prostredníctvom svojich klepiet komunikujú. Pohyby klepiet sa pri tom dajú pripodobniť k hre na husliach, pričom veľké klepeto predstavuje husle a menšie pripomína sláčik (odtiaľ názov „husľové kraby“). Tieto pohyby možno prirovnať aj k znakovej reči, pričom kraby používajú oznamovacie aj zastrašovacie signály. Pri pozorovaní krabov druhu Uca tangeri na španielskom pobreží som si všimol, ako sa samčeky zoskupia na jednom mieste a v zložitých pohyboch veľkým klepetom mávajú ostošesť.

Mávajúce husľové kraby. Všimnite si kraby označené šípkami na obidvoch fotografiách.

Z času na čas dochádza medzi samčekmi k súbojom. Každý súboj prebieha v určitom slede veľmi presných pohybov klepetami, ktoré sú charakteristické pre každý druh. Obvykle ide iba o akési zastrašovanie a hoci vzájomné zrážky môžu byť aj mimoriadne prudké, nikdy nedochádza k smrteľným zraneniam. Samotné súboje netrvajú dlho a do niekoľkých minút sa náhle končia. Okrem antagonistických prejavov však pozná komunikácia klepetami aj presne opačné výrazy. Tie sa uplatňujú pri dvorení. Samčeky pred samičkami vysekávajú ozajstné poklony, i keď treba povedať, že im je prakticky jedno, kto sa na nich vlastne pozerá. Na rozdiel od samičiek, ktoré vedia rozlišovať farby aj znamenia samčekov vlastného druhu, nedokážu samčekovia rozlíšiť samičku vlastného druhu od samičky druhu iného. Dokázali to experimenty, pri ktorých sa samčekovia predvádzali aj pred samičkami iných druhov.

Kraby v rukách človeka... Po obhliadke sme ich pustili na slobodu.

Bahnožrúti

Kraby rodu Uca sú aktívne najmä počas odlivu. Počas najnižšieho stavu vody sú na pláži tisícky krabov, pričom sa živia preciedzaním bahna. Filtrujú z neho organické zvyšky, jednobunkové riasy, rozsievky a iné drobné organizmy, ktoré more vyplaví. Bahno si klepetami v drobných kúštikoch podávajú k ústam. Ústny aparát v podobe niekoľkých párov špeciálne upravených nožičiek precedí z bahna výživné čiastočky a zvyšok sa postupne hromadí v tzv. bukálnej dutine. Z jej spodnej časti tento zvyšok krab napokon oddelí vo forme bahnitej guličky – peletu. Takto dokážu stovky krabov v priebehu niekoľkých hodín precediť celú pláž, takže je jej povrch pokrytý úhľadne guľatými peletmi a zbrázdený stopami po krabích končatinách.

Spôsob získavania potravy u druhu Uca tangeri. Z precedeného bahna krab uhnieti guľôčku (pelet) a klepetom (červená šípka) ju položí na zem (biela šípka).

Samičky krabov sa kŕmia oboma klepetami, ktoré majú rovnakú veľkosť. Samčeky používajú na kŕmenie iba menšie klepeto. To väčšie majú spôsobne zložené pred „tvárou“. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa samičky skôr nasýtia, keďže pracujú oboma „rukami“, rýchlosť spracovania kúštikov bahna však nie je limitovaný rýchlosťou klepiet ale nožičiek v bukálnej dutine. Tie majú samčeky aj samičky rovnaké.

Kŕmiaca sa samička Uca tangeri.

Samička ukladá guľôčku (pelet) precedeného bahna.

Bývanie v nore

Každý z krabov rodu Uca má vlastnú noru, pričom nory samčekov a samičiek sa svojou stavbou navzájom líšia. Vchod do nory býva užší, zvyšok je však dostatočne široký na to, aby sa v nej krab dokázal otočiť. Je zaujímavé, že pri bližšom pozorovaní vysvitne, že samčeky zväčša obývajú výrazne hlbšie nory v súvislom páse ďalej od brehu, zatiaľ čo samičky si vyhrabávajú plytšie nory bližšie pri vode. Nie vždy je to pravidlo, na kose Nueva Umbria je to však možné pozorovať pozdĺž stoviek metrov brehu estuária.

Tomuto drobcovi nora síce nepatrí, ale ako prechodná skrýša poslúži rovnako dobre...

Hĺbenie nôr je pre kraby rodu Uca typické. Nejde však o jediné hrabavé kraby, naopak, poznáme ich množstvo druhov. Viaceré hrabavé druhy žijú výlučne pod vodou, takže suchozemec sa s nimi nestretne. Oveľa viac ich však žije na hranici vodného živlu a pevniny, pričom hĺbenie nôr je prirodzená ochrana pred vysychaním, ktoré z pochopiteľných dôvodov krabom neprospieva.

Nory druhu Uca tangeri majú jednoduchú architektúru. Ide o výhraby v tvare písmena J, pričom do substrátu sa zanárajú zväčša pod uhlom, ktorý však môže varírovať. Podobné nory majú aj kraby iných druhov, takže bez priameho pozorovania nie je obvykle možné noru prisúdiť konkrétnemu druhu. Pri terénnom výskume sa študujú výliatky krabích nôr, ktoré sa robia tak, že sa do nôr naleje epoxidová alebo polyesterová živica. Tá po niekoľkých hodinách vytvrdne a výliatok sa odkope. Pri rozsiahlejších krabích stavbách to môže byť vcelku fuška, výsledok však stojí za to.

Postup pri odlievaní krabej nory. Živica sa po naliatí do nory nechá na niekoľko hodín vytvrdnúť, potom sa prácne vykope výliatok nory. Tesne predtým však treba zaznamenať presnú polohu nory, aby sa dali údaje (napr. celkový tvar a sklon nory) neskôr vyhodnotiť.

Oči vždy na stopkách

Husľové kraby majú oči na dlhých stopkách, ktoré počas kŕmenia trčia dohora – kraby tak majú prehľad o svojom okolí a pri čo i len nepatrnom náznaku nebezpečenstva sa bleskurýchlo stiahnu do svojich nôr, pričom do nich vstupujú bokom – vždy tou stranou, na ktorej je malé klepeto. Ak sa však usadíte medzi krabie nory a počkáte bez pohnutia zhruba desať minút, z nôr pomaličky vycúvajú stovky krabov a ďalej sa „pasú“ na bahne. Rýchly ústup do nory je životne dôležitá stratégia, pretože na krabom mäse si rád pochutí nejeden predátor, pričom tým najväčším je samozrejme človek. Ľudia v oblastiach, kde kraby rodu Uca žijú, zbierajú veľké klepetá samčekov. Klepeto po odstránení krabom síce opäť dorastie, ale obvykle nedosahuje pôvodnú veľkosť. V Španielsku sa tieto kraby označujú ako „barriletes“ alebo „bocas“ a miestne obyvateľstvo považuje ich klepetá, ktoré boli vždy súčasťou lokálnej gastronómie, za pochúťku. V súčasnosti sa však druh Uca tangeri považuje za ohrozený a je zaradený do červenej knihy Andalúzie, takže zbieranie klepiet je zakázané.

Oči vždy na stopkách...

Žeby sa medzi sebou zhovárali?

Niekoľko užitočných odkazov

Husľové kraby patria medzi najpreštudovanejšie desaťnožce. Súvisí to jednak s relatívne ľahkým prístupom k ich životnému prostrediu (hlbokomorské desaťnožce sú v tomto ohľade takmer nepreskúmané) ako aj s istou atraktívnosťou týchto zvierat. Ich komplexné správanie totiž láka mnohých výskumníkov. Ak aj vás husľové kraby zaujali, mrknite sa na tieto odkazy:

http://www.fiddlercrab.info/ -  na tejto adrese nájdete (takmer) všetko o husľových kraboch rodu Uca.

Crane, J. (1975) Fiddler crabs of the world (Ocypodidae: genus Uca). Princeton, New Jersey: Princeton University Press. 736 pp. - táto objemná monografia je povinným úvodom pre každého, kto to s husľovými krabmi myslí naozaj vážne.

Gibert, J.M. de, Muñiz, F., Belaústegui, Z. & Hyžný, M. 2013: Fossil and modern fiddler crabs (Uca tangeri, Ocypodidae) and their burrows from SW Spain: ichnologic and biogeographic implications. Journal of Crustacean Biology 33: 537–551. - a na záver samotná práca opisujúca brlôžky študovaných krabov.

Riešenie bojovej úlohy: kraby som nespočítal, namiesto toho som ich zakrúžkoval. Odkontrolujte si svoj výsledok. Ak ste na fotografii zbadali kraba, ktorý nie je zakrúžkovaný, dajte mi vedieť. Kontakt nájdete vyššie.