Stretnutie s pánom Stromom

Stromy sú zvláštne bytosti. Aspoň také zvláštne ako sme my, ľudia. S našou civilizáciou ich spája pevné puto. A nemyslím tým iba na ich praktické využitie v podobe stavebného dreva, násadcov kopijí či zápaliek. Zo všetkých rastlín majú ľudia najviac v úcte práve stromy. Sú to navyše jediné živé tvory, ktorých konkrétnych jedincov chránime.

Určite ste sa už stretli s takým pánom stromom, v ktorého bezprostrednej blízkosti alebo priamo na ňom stojí napísané: chránený strom. Videli ste niečo podobné na nejakom inom tvorovi, povedzme ceduľku s textom „chránený slon“ zavesenú na krku starého slonieho samca s úctyhodnými klami? Ak takého stretnete, dajte mi vedieť.

Chránené stromy sú výnimočné kusy, ktorých hodnota sa dá charakterizovať ako biologická, ekologická, estetická či kultúrno-historická. Pre človeka-jednotlivca však asi najviac zaváži estetická funkcia. Stromy sú jednoducho nádherné a pohľad na strom v plnej sile je (aspoň pre mňa) dokonalý zážitok.

Na Slovensku máme peknú kôpku chránených stromov. K 31. decembru 2008 bolo na našom území evidovaných 466 chránených stromov a ich skupín vrátane stromoradí, čo predstavuje 1280 jednotlivých stromov (Lepišová et al. 2009).

 

Platan v kaštieľskom parku v Dolnej Krupej.

Medzi stromami sa rekordéri hodnotia zväčša v kategóriách výška, obvod kmeňa, vek, priemer koruny a hmotnosť. Čo sa výšky týka, nájdeme tu predovšetkým zástupcov ihličnanov a to sekvojovce (Sequoiadendron), sekvoje (Sequoia) a duglasky (Pseudotsuga), ktoré dorastajú do výšky 80 – 100 m. Niekoho možno prekvapí, že týchto obrov dokážu tromfnúť austrálske eukalypty (Eucalyptus), pričom ešte koncom 19. storočia tam údajne rástlo niekoľko stromov prevyšujúcich 140 m (Bláha et al. 2008)! V literatúre nájdete o konkrétnych rekordoch nejednotné údaje, avšak podľa jedného z nižšie uvedených zdrojov sa momentálne na Zemi nachádza asi 13 stromov presahujúcich výšku 110 m. Na Slovensku takéto ozrutánske stromy nenájdete, máme tu však niekoľko kúskov, ktoré majú takmer polovičnú výšku.

 

Anglický park a kaštieľ v Dolnej Krupej.

K najvyšším chráneným stromom na našom území patrí „veľká trojka“ v podaní sekvojovcov mamutích (Sequoiadendron giganteum) v Cíferi s výškou 50 m a v Dolnej Krupej s výškou 48 m a jedle bielej (Abies alba) v Hrdzavej doline pri Muráni s výškou 48 m (Lepišová et al. 2009). Ten najvyšší z troch spomenutých sa nachádza v parku, ktorý patrí hydinárni a verejnosti je neprístupný. Jedľa z Hrdzavej doliny rastie zasa v oblasti s najvyšším stupňom ochrany, takže sa k nej (legálne) takisto nedostanete. Ostáva teda sekvojovec v Dolnej Krupej, ktorý je teda najvyšším chráneným stromom na Slovensku, ktorého si môžete naozaj ohmatkať.

Samozrejme, nikto nezmeral všetky stromy na našom území, takže si nemôžeme byť istí tými naozaj najvyššími jedincami. Je napríklad známe, že v minulosti niektoré kusy jedle bielej na vybraných lokalitách presahovali výšku 55 metrov. Tá najvyššia zaznamenaná jedľa rástla v Dobročskom pralese a mala výšku 58 metrov (Minďáš et al. 2006).

 

Sekvojovec mamutí v Dolnej Krupej. Miestni ho volajú "Mrkva". Všimnite si tie postavičky ľudí hneď pri báze kmeňa.

Obec Dolná Krupá (pri Trnave) sa môže popýšiť nielen výbornou medovinou, ale aj jedným z najvyšších chránených stromov na Slovensku. V obci sa nachádza klasicistický kaštieľ z rokov 1793 až 1795 s anglickýmparkom. Všetky jeho chodníčky vás dovedú do jeho hornej časti, kde pri plote rastie sekvojovec, ktorý v roku 2008 dosahoval výšku 48 m a priemer koruny 17 m. Obvod kmeňa má 503 cm a je približne 150 rokov starý (Hanzel & Ondrejka 2008; Lepišová et al. 2009).
 

Dolnokrupiansky sekvojovec - pohľad medzi vetvy...

Ak teda niekedy zablúdite do okolia Trnavy, určite sa zastavte v dolnokrupianskom parku za miestnym kaštieľom. Jeho návšteva stojí za to.

Použitá literatúra

Bláha et al. (2008): Ze života stromů. Karmášek. 144 s.
Hanzel, P., Ondrejka, K. (2008): Prírodné krásy Slovenska – Stromy. Dajama, Bratislava. 128 s.
Lepišová, D., Hanzel, P., Ondrejka, K., Šubová, D. (2009): Chránené stromy Slovenska. Dajama, Bratislava. 128 s.

Minďáš, J., Konôpka, J., Novotný, J., Jendek, S. (2006): Lesy Slovenska. Národné lesnícke centrum. 222 s.

Marcová impresia v dolnokrupianskom kaštieľskom parku...