viventibus esse: Reportáž o neúspešnej lúpežnej výprave

štvrtok 17. júla 2014

Reportáž o neúspešnej lúpežnej výprave

Koncom júna počas prechádzky upútal moju pozornosť osamelý mravček na chodníku. Pod nohy sa dívam neustále a podľa veľkosti a spôsobu, akým sa mravec pohybuje, viem bezpečne rozoznať najbežnejšie rody mravcov žijúce u nás. Tento ma zaujal z prozaického dôvodu: bola to moja obľúbená amazonka.

Amazonkami sa familiárne označujú pomerne veľké červené mravce druhu Polyergus rufescens, ktoré sú známe svojimi lúpežnými výpravami do hniezd príbuzných mravcov rodu Formica. Korisťou sú ich kukly. Z nich vylezú robotnice slúžiace amazonkám, ktorých hryzadlá sú prispôsobené iba na boj a pevné držanie ulúpených kukiel, takže si nevedia samé pozháňať potravu ani sa kŕmiť. Potrebujú preto otročiaci druh mravcov, ktorý sa o ne stará. Lúpežné výpravy amazoniek si nevšimne snáď iba ignorant – ide totiž o ohromné šíky obsahujúce niekoľko sto bojovníčok, tvoriace súvislý prúd ženúci sa jedným smerom. Začiatok takejto výpravy však nebýva taký zjavný, aspoň pre laika nie. A tu sa konečne dostávam k tej osamelej amazonke...

Pri vchode do hniezda amazoniek. Vľavo je amazonka, vpravo otrokyňa. Všimnite si rozdielne tvarované hryzadlá s odlišnými funkciami.

Žeby hliadkovala? Alebo sa iba tak prechádza? Obvykle vídam amazonky v bojovom virvare a v okolí Trnavy to počas leta býva podvečer väčšinou medzi piatou a šiestou hodinou, najmä vtedy, keď je pekne teplučko. Tento krát však bolo do piatej ďaleko. Niekde blízko musí byť hniezdo polyergov, pomyslel som si. Ani nie pol metra od nej som vskutku našiel vchod, okolo ktorého sa hemžilo niekoľko červeno-čiernych robotníc rodu Formica spolu s neprehliadnuteľnými amazonkami. V priebehu niekoľkých minút mravce akosi znervózneli.

Nervozita pri vchode do mraveniska. Amazonky sú označené červenými šípkami.

Z vchodu začalo vybiehať stále viac robotníc a bez zjavného zámeru pobehovali sem a tam. Ihneď som si spomenul na učené texty opisujúce začiatok bojovej výpravy amazoniek! Pozvánku na predstavenie som prijal, zložil som tašku s nákupom obďaleč a čupol si k mravčekom. Netrvalo dlho a niekoľko robotníc sa vybralo jedným smerom doprostred chodníka. Nešlo o nič cielené, mravce pobehovali naprieč chodníkom cik-cak, aj keď vo všeobecnosti udržovali rovnaký smer. Po niekoľkých desiatkach centimetrov sa vracali a ich miesto zaujali ďalšie robotnice. Všetky pritom ťahali zadočky po zemi a zanechávali tak stopu pre svoje spolubojovníčky. Z pôvodne neusporiadanej masy sa postupne vytvoril široký pás mravcov, pohybujúcich sa jedným smerom. Predvoj bol širší a pozostával z niekoľkých robotníc, ktoré tvorili akoby rojnicu. Amazonky v zadnej časti šíku nasledovali stopu svojich sestier. Hliadky vpredu zjavne pátrali po hniezde budúcich otrokov. Bolo však jasné, že si vybrali smer viac-menej náhodou a jednoducho ho udržovali v „nádeji“, že nájdu to, čo chcú.

Bojový šík amazoniek na kraji chodníka...

Po asi desiatich minútach divadla sa stalo niečo, čo som nečakal. Hliadky urobili čelom vzad. Bojový šík sa postupne scvrkol a stiahol sa. Amazonky sa však nevrátili do hniezda, ale sa pri jeho vchode otočili a bez zaváhania vyrazili pozdĺž chodníka iným smerom. Skrátka, nejakým spôsobom sa „rozhodli“, že zmenia taktiku. Pozdĺž chodníka pochodovali dobrých desať metrov. Na hniezdo formík však ani tentoraz nenarazili, takže asi po pol hodine snaženia, sa amazonky otočili ako jeden muž a vrátili sa, odkiaľ vyšli. Žiadny triumfálny návrat s ukradnutými kuklami sa nekonal. Červené bojovníčky postupne mizli vo vchode do hniezda.

Amazonky sa vracajú do hniezda bez koristi.

Viackrát som pozoroval amazonky v akcii – je na ne úchvatný pohľad. Bleskový útok amazoniek na cudzie hniezdo nenechá nikoho na pochybách. Ak nájdu hniezdo otročiaceho druhu, bez kukiel sa nevracajú. V tomto prípade sa však vrátili domov so zvesenými tykadlami a prázdnymi hryzadlami...