Antikvariát: Tropická chrobač od Mareša

Už sú to viac ako tri dekády, čo Jaroslav Mareš v spolupráci s Vlastimilom Lapáčkom napísali pútavú knižku o tropických chrobákoch. Na pultoch kníhkupectiev ju už nenájdete, v antikvariátoch sa však čas od času objavuje. Vrelo odporúčam.

Nejkrásnější brouci tropů možno nepatrí medzi to najlepšie, čo na tému tropických chrobákov v slovenčine a češtine vyšlo, ale na svoju dobu (rok vyd. 1980) ide o neobyčajne príťažlivú publikáciu. Marešov nezameniteľný štýl núti k zavretiu knihy až po jej prečítaní. Spolu s Vlastimilom Lapáčkom dali dohromady zaujímavý koktejl, pozostávajúci z opisov vybraných skupín tropických chrobákov, kvalitných farebných fotografií a príbehov z džungle počas chytania týchto živých šperkov. Možno práve tá tretia prímes robí knihu takou zaujímavou. Lov vysokej je v našich končinách predsa len bežnejšou záležitosťou než lov tropickej chrobače.

Knižka je rozdelená na tri časti, ktoré sa postupne venujú chrobákom Afriky, juhovýchodnej Ázie a Južnej Ameriky. Úvod predstavuje výpočet superlatívov a nenechá nikoho na pochybách, že práve chrobáky (Coleoptera) sú tou naj skupinou organizmov, aká kedy žila. Jednotlivé kapitoly sú vlastne rozprávania v prvej osobe, akési príbehy z džungle, keď sa pán Mareš vydával do hlbín pralesa, aby nazbieral tie najväčšie, najkrajšie a najdravšie chrobáky danej oblasti. Práve tento aspekt knihy je mimoriadne zaujímavý, pretože spolu s dodatkom o zberateľoch dovoľuje nahliadnuť do duše zberateľa-chrobačkára. Miestami však čitateľa možno zamrazí, keď si predstaví, ako autor so svojimi kolegami hádžu do smrtičiek kardinálne kusy chrobákov, ktorých larválny vývin neraz trvá veľa rokov. V jednom odseku sa autor rozplýva nad opojným pocitom lovca z úžasnej koristi, pričom hneď v ďalšom sa snaží čitateľa presvedčiť, že najkrajšie sú chrobáky predsa len vo voľnej prírode. Po pravde, nie vždy som mu uveril.

Jaroslav Mareš sa však vypracoval na skutočného odborníka a dokonca opísal viacero druhov rodu Manticora. Ide o veľkého dravého chrobáka príbuzného našim svižníkom, pričom ten najväčší druh opísal Mareš už roku 1976. V knihe spomína príhodu, podľa ktorej túto dravú opachu pomenoval Manticora imperator.

Manticora imperator - to je tá príšera vľavo hore.

Nejkrásnější brouci tropů sa čítajú jedným dychom. Informácie o jednotlivých druhoch chrobákov síce nie sú vyčerpávajúce a kniha ani neobsahuje zoznam použitej literatúry, zámerom autorov však iste nebol vedecký elaborát, skôr akási pozvánka do sveta tropických chrobákov, kam ale už musí každý po svojich. Škoda len, že z toho množstva spomenutých druhov, je vyobrazená asi iba polovica, takže čitateľ nemá celkom jasnú predstavu, o akých krásavcov v daných prípadoch ide. Avšak tie fotografie, ktoré viaceré druhy dokladujú, naozaj stoja za to a v roku vydania knihy boli iste nemalým dôvodom mať knižku vo vlastnej knihovničke. Samozrejme, že v dobe internetu už cena reprodukovaných farebných obrázkov nie je taká valná a viacero informácií v knihe už stratilo aktuálnosť. Ozajstného milovníka kníh a prírody však tento antikvárny kúsok iste poteší aj dnes.

Nejkrásnější brouci tropů

Jaroslav Mareš & Vlastimil Lapáček

Academia, Praha 1980

108 strán













Na záver
Keď už sme pri tých chrobákoch, skúste si kliknúť napríklad tu (dychberúce fotografie Alexandra Wilda) a tu (blog o chrobákoch z našich končín).