viventibus esse: Prírodovedné múzeá Európy

utorok 28. októbra 2014

Prírodovedné múzeá Európy - 3. časť: Kodaň (Dánsko)

Zoologické múzeum v Kodani (Zoologisk Museum) sa svojimi výstavnými priestormi nedá porovnávať s národnými múzeami európskych metropol, vystavené exponáty sú však naaranžované spôsobom, ktorý zaujme. Nedávno som mal možnosť istý čas pobudnúť v hlavnom meste Dánska. Návšteva Zoologického múzea sa samozrejme nedala vynechať.

Výstavné priestory Zoologického múzea sa nachádzajú na dvoch podlažiach. Spodné je venované minulosti. Nájdete tu nádherný model mamuta v životnej veľkosti aj lebku megalocera s ohromným rozpätím parožia. Nasledujú zmontované kostry pleistocénnych cicavcov a exponáty priamo dokumentujúce domestikáciu zvierat. Lebky mačiek a psov staré niekoľko tisíc rokov dokladujú dlhé spolužitie týchto druhov s ľudským rodom. Časť expozície bola počas mojej návštevy (september 2014) neprístupná: akurát sa tu montovala replika kostry akéhosi sauropódneho dinosaura v životnej veľkosti. Počas vašej najbližšej návštevy ju už určite uvidíte:)

Vrchné podlažie otvára ohromná galéria s pestrým obsahom. Je venovaná fenoménu evolúcie. Nápad prezentovať najrôznejšie živočíchy bez usporiadania do príslušných klasifikačných kategórií považujem za mimoriadne šťastné riešenie. Veľká väčšina návštevníkov často nemá predstavu o tom, ako vedci triedia organizmy, takže taxonomicky usporiadaná zbierka nemusí priniesť ten najväčší úžitok. Naproti tomu procesia všemožných tvarov a veľkostí na jednom mieste doslova vyrazí svojou rozmanitosťou. Kostry žiráf sa tu stretávajú s diviakom a hrochom, veľryby s dinosaurami a medveďmi. Nechýbajú ani „chýbajúce články“ v podobe modelov predka veľrýb ambuloceta a primitívneho objživelníka ichtyostegy

V strede galérie je umiestnený model pobrežia jedného z galapágskych ostrovov a replika pracovne Charlesa Darwina. Jediné, čo tu chýba, je iba vosková figurína samotného hrdinu.

V zadnej časti galérie si návštevník predsa len má možnosť utvoriť „poriadok“ v živočíšnej ríši prostredníctvom efektnej klasifikačnej schémy: zástupcovia jednotlivých skupín tu defilujú pred očami na jedinej stene podobne ako na stránkach obrázkovej encyklopédie. Celé to má snáď iba jedinú chybu: fosílnych tvorov je tu iba zopár a človek sa tak neubráni dojmu, že skameneliny sú iba akési „funny objects“ (ako to trefne vyjadril kolega z kodaňského geologického múzea). Tento nešvár kompenzujú aspoň modely dromeosaurov vrátane nádherného mikroraptora.

Z veľkej galérie sa návštevník ponorí do tunela lemovaného diorámami z jednotlivých oblastí sveta. A musím sa priznať, že niektoré z nich sa vyrovnali diorámam z múzea v talianskom Miláne, ktoré som ospevoval v jednom z predchádzajúcich príspevkov. Autor kodaňských diorám preukázal veľkú hravosť pri manipulácii so zdrojom svetla, takže viaceré z nich majú až neskutočnú hĺbku. Atmosféru dotvára zvuková kulisa, ktorá korešponduje s práve „navštíveným“ regiónom. Chvíľami návštevníka sprevádza trilkot tropického vtáctva amazonského pralesa či zvuky africkej savany.