Stránky

utorok 21. apríla 2015

Záhadné vetulikólie sú naše blízke príbuzné

Vetulikólia rodu Nesonektris


Počas kambrickej explózie (asi pred 540 miliónmi rokov) došlo k rozvoju veľkého množstva telových plánov (tzv. Baupläne) mnohobunkových živočíchov. Viaceré čudá („oddballs“ sensu Gould 1989) sa za niekoľko posledných dekád podarilo úspešne zaradiť do príbuzenstva dnes prekvitajúcich skupín. O skutočnej identite niektorých sa však stále vedú búrlivé diskusie. Jedným z takých orieškov bola donedávna aj skupina Vetulicolia.

Vetulikólie boli pôvodne pokladané za článkonožce, ktorých pancier (karapax) pozostávajúci pozdĺžne z dvoch častí dopĺňal článkovaný zadoček (abdomen). Končatiny sa však nikdy nenašli a neskôr boli na „pancieri“ objavené žiabrové štrbiny a v „zadočku“ endostyl. To napovedalo, že nepôjde o článkonožca, ale skôr o zástupcu kladu druhoústovcov (Deuterostomia). Nejednoznačné výsledky analýzy publikované v roku 2007 (Aldridge et al. 2007) problém ešte skomplikovali. Podľa nich boli vetulikólie príbuzné buď rypáčikovcom (Kinorhyncha) alebo plášťovcom (Tunicata). Keďže rypáčikovce sú zástupcami prvoústovcov (Protostomia) a plášťovce zase druhoústovcov, horšie interpretovateľné výsledky sa snáď ani nedali čakať. Neskoršie práce (napr. Ou et al. 2012) síce poukázali na zaradenie vetulikólií do druhej skupiny, rigorózna analýza však chýbala. Našťastie sa po mnohých rokoch od prvého opisu vetulikólií (Hou 1987) situácia postupne vyjasňuje. Minulého roku totiž vyšla práca pod vedením Diega García-Bellidu (García-Bellido et al. 2014), ktorej záver hlása blízke príbuzenstvo vetulikólií a plášťovcov. Štúdia okrem opisu novej vetulikólie z kambria Austrálie prezentuje aj výsledky fylogenetickej analýzy s jednoznačným výsledkom.


Nesonektris aldridgei (podľa García-Bellidu et al. 2014).
Vetulikólie teda tvoria klad spolu s dnešnými plášťovcami, ktoré sa považujú za najbližšie príbuzenstvo stavovcov vrátane človeka. Plášťovce zahŕňajú tri skupiny, z ktorých ascídie (Ascidiacea) a salpy (Thaliacea) majú chordu len v larválnom štádiu, pričom dospelé ascídie majú sudovité telo a žijú prisadnutým spôsobom života. Salpy žijú voľne ako súčasť planktónu spolu s treťou skupinou vršovkami (Larvacea), ktoré si zachovávajú chordu po celý život. Chorda vystužuje telo a hrá významnú úlohu pri pohybe. Pelagické plášťovce vrátanie lariev ascídií ju majú iba v zadnej časti tela, čo zodpovedá aj novo opísanému rodu Nesonektris z kambrických usadenín Austrálie (Emu Bay Shale Konservat-Lagerstätte). Ten predstavuje typickú vetulikóliu: ide o zvláštny súdočkovitý organizmus bez očí a končatín, ktorý sa pravdepodobne živil filtrovaním morskej vody.

Výsledky fylogenetickej analýzy z citovanej práce.
Analýza kolektívu García-Bellidu podporila už dlho predpokladanú monofýliu taxónu Olfactores (Tunicata + Vertebrata). Vyplýva z nej, že spoločný predok plášťovcov a stavovcov bol voľne žijúcim tvorom s hrubou kutikulou, veľkým filtračným košom v prednej časti tela a s článkovanou zadnou časťou vystuženou chordou. Slávny kopijovec zo skupiny Cephalochordata sa zdá byť už nadobro vyškrtnutý z blízkeho príbuzenstva stavovcov: šepkajú o tom už aj fosílie. Jeho miesto zaujali zástupcovia taxónu Urochordata, kam od minulého roku zaraďujeme aj kambrické vetulikólie.


Rekonštrukcia novej vetulkólie Nesonektris aldridgei (Autorka: Katrina Kenny).

Literatúra
Aldridge, R.J., Hou, X.-G., Siveter, D.J., Siveter, D.J., Gabbott, S.E. 2007: The systematic and phylogenetic relationships of vetulicolians. Palaeontology 50, 131–168.
García-Bellido, D.C., Lee, M.S.Y., Edgecombe, G.D., Jago, J.B., Gehling, J.G., Paterson, J.R. 2014: A new vetulicolian from Australia and its bearing on the chordate affinities of an enigmatic Cambrian group. BMC Evolutionary Biology 14: 214.
Gould, S.J. 1989: Wonderful Life: The Burgess Shale and the Nature of History. W.W. Norton & Co. 347 s. (Originál v tvrdej väzbe som pozháňal za 40 centov na jednej z bratislavských knižničných búrz. Pri listovaní knihou pukala väzba: od jej vydania ju nikto predo mnou ani neotvoril:))
Hou, X.-G. 1987: Early Cambrian large bivalved arthropods from Chengjiang, eastern Yunnan. Acta Palaeontologica Sinica 26, 286–298.
Ou, Q., Conway Morris, S., Han, J., Zhang, Z., Liu, J., Chen, A., Zhang, X., Shu, D. 2012: Evidence for gill slits and a pharynx in Cambrian vetulicolians: implications for the early evolution of deuterostomes. BMC Biology 10: 81.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára