Európske morské egreše

Zdroj: link

Možno ste počas dovolenky na morskej pláži narazili na zvláštne útvary pripomínajúce egreše, ibaže boli priesvitné. Ak sa tak stalo, išlo zrejme o rebrovky. Sú takmer úplne priehľadné a v mori nádherne svetielkujú. Haeckel im venoval jednu tabuľu vo svojom diele Kunstformen der Natur a Dawkins ich právom zaradil medzi vôbec najkrajšie živočíchy. Z tých európskych rebroviek si ukážeme aspoň niektoré.

Pleurobrachia pileus vyvrhnutá na pláži... Zdroj: Wikimedia Commons.

Rebrovky (Ctenophora) sú živočíchy s pomerne jednoduchou stavbou tela, teda ak ich porovnávame napríklad s nami alebo hmyzom. Obývajú takmer všetky moria a oceány, nájsť ich možno tak v polárnych ako aj tropických vodách, žijú pri hladine aj vo veľkých hĺbkach. Z hospodárskeho hľadiska nie sú zaujímavé, takže na rybom trhu sa s nimi nestretnete, napriek tomu ich môže našinec niekedy nájsť vyplavené na brehu. Európu obmýva Atlantický oceán a jej členité pobrežie poskytuje rôznorodosť morských prostredí. Stredomorie (Mediterán) navyše predstavuje v podstate unikát – veľké vnútrozemské more s veľmi obmedzeným spojením so svetovým oceánom. V ohľade druhovej pestrosti však ide o pomerne chudobnú oblasť – nečudo, nedávno počas tzv. mesínskej salinitnej krízy pred asi šiestimi miliónmi rokmi prakticky vyschlo, pričom po následnom „pretrhnutí gibraltárskej výpuste“ je Stredozemné more ešte stále v stave napĺňania. To však odbočujem. Vráťme sa k rebrovkám.

Pleurobrachia pileus vo vode... Zdroj: habitas.org.uk

Rebrovky na európskych plážach

Rebrovky vyvrhnuté na európskych plážach predstavujú predovšetkým príbrežné druhy žijúce v nehlbokých vodách. Počas celého roka, ale najmä v lete sa možno stretnúť s vyvrhnutými jedincami druhu Pleurobrachiapileus (česky žebernatka tykadlová). Telo vajcovitého tvaru má dlhé zhruba 2 cm a práve tento druh získal svoje vernakulárne označenie morský egreš. Je poriadne odolná a údajne vydrží aj zamrznutie a po rozmrznutí si žije veselo ďalej. Táto rebrovka je rozšírená v severnom Atlantiku vrátane Baltského a Stredozemného mora. Podobné rozšírenie má aj druh Bolinopsis infundibulum (česky žebernatka laločnatá). S predchádzajúcou rebrovkou si tento druh nemožno pomýliť. V tomto prípade ide o tvora so značne nepravidelným telom dlhým do 15 cm, ktoré sa po vyvrhnutí na pláž alebo pri snahe o chytenie ľahko rozpadáva. Obidva spomenuté druhy často žijú v tej istej oblasti, nekonkurujú si však v spôsobe obživy. Zatiaľ čo P. pileus aktívne zachytáva väčšiu korisť svojimi ramenami, B. infundibulum filtruje z vody zooplanktón.

Bolinopsis infundibulum. Foto: Alexander Semenov

Keď rebrovka žerie rebrovku

Bolinopsis infundibulum sa musí mať na pozore pred vlastnými príbuznými. Rada na ňu totiž poľuje iná rebrovka druhu Beroe cucumis (česky žebrovka vejčitá). S dĺžkou do 15 cm sa svojej obľúbenej koristi vyrovná a hltá ju vcelku. Vrhá sa na ňu s otvorenými ústami a následne cez ňu pretiahne telo ako nejakého igelitového vrecka. Má priehľadné telo s ôsmimi radmi obrvených hrebienkov, pomocou ktorých sa pohybuje tak, ako väčšina rebroviek. V noci silno svetielkuje a v jej blízkosti je vraj možné aj čítať.

Beroe cucumis. Zdroj: Wikimedia Commons

Rebrovky rodu Beroe majú vo všeobecnosti veľký apetít. Dokazuje to aj druh Beroe ovata, ktorú vlastne môžeme považovať za hrdinu v biologickom boji. Na vysvetlenie si však treba najprv povedať niečo o čiernomorskom monštre...

Mnemiopsis leidyi. Zdroj: Wikimedia Commons.

Monštrum z Čierneho mora

Keď som na začiatku príspevku spomínal, že rebrovky nemajú hospodársky význam, mal som na mysli význam v kladnom zmysle slova. Je tu totiž ešte aj ten negatívny a v tomto ohľade je rebrovka druhu Mnemiopsis leidyi (slovensky rebrovka dravá) skutočné monštrum. V 90. rokoch minulého storočia došlo ku kolapsu komerčného rybárstva v Čiernom mori. Vina padla na zavlečenú rebrovku dravú pôvodom zo západného Atlantiku. Tento tvor dokáže splodiť až 8 000 potomkov za jediný deň, pričom jeho biomasa v Čiernom mori sa odhaduje na vyše miliardu ton a spotrebuje všetok planktón, ktorým sa predtým živili miestne rybičky. „Monštrum “ sa dostalo aj do Kaspického mora, kde ohrozuje jeseterovité ryby a tým aj produkciu kaviáru. Roku 2001 bola do týchto miest vysadená naša hrdinka druhu Beroe ovata. Vďaka nej sa darí aspoň čiastočne „amerického privandrovalca“ trochu ukázniť.

Cestum veneris. Zdroj: www.animalsandearth.com

Venušin pás

A aby sme nekončili pochmúrne, spomenieme ešte druh Cestum veneris, čo v preklade znamená Venušin pás. Táto nádherná rebrovka má stuhovité bledofialové telo, ktoré môže byť dlhé až jeden meter. Rady hrebeňových bŕv sú zmenené tak, že prebiehajú v dvoch líniách pozdĺž jedného okraja pásu. Dve hlavné ramená sú krátke a množstvo malých ramien lemuje spodný okraj tela. Dať si plavecký tandem s touto kráskou musí byť veľký zážitok. Treba si ju však vo vode najprv všimnúť, pretože je úplne priehľadná. Odporúčam preto nočné kúpanie, vtedy Venušin pás nádherne svietielkuje...

Odkazy

Viac o rebrovkách v slovenčine:
http://viventibusesse.blogspot.sk/2013/04/morske-egrese-alebo-o-rebrovkach.html

Viac o monštre z Čierneho mora:
http://www.ceoe.udel.edu/blacksea/chemistry/jellyfish.html

Ešte viac o monštre z Čierneho mora:
http://www.imagequest3d.com/pages/general/news/blackseajellies/blackseajellies.htm
Šikovné krátke video o rebrovkách:
http://www.planktonchronicles.org/en/episode/14

Morský egreš v akcii:
http://www.planktonchronicles.org/en/episode/pleurobrachia