Vďaka filmu Jurský park (1993) sa pred takmer dvomi
desaťročiami zmenil pohľad verejnosti na dinosaury. Film vo veľkom čerpal
z odkazu kníh Roberta T. Bakkera The
Dinosaur Heresies (1986) a Gregoryho Paula Predatory Dinosaurs of the
World (1988). Odvtedy však pretieklo veľa vody a nové objavy nás
prinútili revidovať zastarané predstavy. To, ako presne vyzerali dinosaury,
nebudeme zrejme vedieť nikdy, dá sa však tvrdiť, že dnes sme pravde bližšie ako
kedykoľvek predtým. Veda má totiž tú úžasnú vlastnosť, že poznatky kumuluje.
A čo nám dnešná veda hovorí o raptoroch z Jurského parku?
Holywoodsky
trhák Jurský park (1993) svojimi
počítačovými dinosaurami zmenil nielen svetovú kinematografiu ale aj percepciu
dinosaurov u laickej verejnosti. Ukázal rýchle, svižné a miestami aj
inteligentné tvory tam, kde predtým boli ťažkopádne a tupé monštrá.
Viacero vecí film síce prehnal a niečo si primyslel, ale to sa od
holywoodskej produkcie dalo čakať. Nedávno sme mali možnosť zhliadnuť už štvrtý
film s tematikou parku dinosaurov s názvom Jurský svet (2015), ktorý v mnohom odkazuje na pôvodný Spielbergov
počin. Rovnako však predstavuje dinosaury, ako ich veda rekonštruovala
v 90tych rokoch minulého storočia a príliš sa netrápi s dnešným
pohľadom na tieto úžasné tvory. O tejto diskrepancii som podrobne písal na
stránkach Denníka N (link), preto sa k tomu vracať nebudem. V danom
príspevku však ostalo čo-to nedopovedané ohľadom slávnych raptorov. Práve im sa
venuje tento krátky text.
Operenie u velociraptora a jeho príbuzných predpokladal už Bakker (1986). Dnes o tom máme vedeckú istotu, najnovší film zo série o parku dinosaurov to však nezohľadňuje. |
Povedzme
si to rovno. Jurský park (1993), Stratený svet: Jurský park (1997), Jurský park 3 (2001) aj Jurský svet (2015) nám na plátne ukázali
tvora označovaného ako Velociraptor,
ktorý však velociraptorom nie je... Vo filmoch účinkuje asi päť-metrový
zabijak, Velociraptor však nebol dlhší
ako dva metre. Navyše mali proporčne dlhšiu a užšiu lebku ako filmové
potvory. Táto nezrovnalosť má svoje pozadie.
Autor
literárnej predlohy Michael Crichton použil vo svojom románe druh Velociraptor antirrhopus, ktorý ale
dnešná paleontológia jednoznačne radí do rodu Deinonychus. Toto zviera dlhé asi tri a pol metra bolo pre
Spielberga príliš malé. Paleontológovia však Spielbergovi potvrdili, že sa dá
predpokladať evolúcia obrieho dromeosaura (t.j. dinosaura so zabijáckym pazúrom
na zadných končatinách, kam Velociraptor
aj Deinonychus patria). Spielberg
teda použil anatómiu deinonycha a výsledné
zviera dvakrát zväčšil. Iróniou osudu v tom istom roku, ako išiel Jurský park do kín, bol v Utahu
objavený „Spielbergov raptor“.
Pomenovali
ho Utahraptor (Kirkland et al. 1993),
pričom išlo o zviera dlhé 6 m a teda takmer presne zodpovedalo
Spielbergovým požiadavkám. Vo filme však ostalo meno Velociraptor a dodnes si široká verejnosť predstavuje velociraptora
podľa filmu, ktorý pred vyše dvadsiatimi rokmi spôsobil úplnú senzáciu. V tom
čase som bol osemročným chalanom úplne posadnutým dinosaurami, pričom
som mal problémy stráviť neskôr prečítaný fakt, že by mi Velociraptor v skutočnosti siahal
asi po pás. Na základe Jurského parku
predsa každý vedel, že velociraptory
vyzerajú ináč! Vplyv Hollywoodu na povedomie verejnosti o niečom,
k čomu sa inak vyjadrujú iba odborníci (v nezrozumiteľnej vedeckej
hatmatilke) je teda veľký. A teraz prišiel do kín Jurský svet a každý „bežný smrteľník“ si povie: ak dinoše
zobrazuje film práve takto, tak také asi naozaj boli, či nie? Veru nie.
Rekonštrukcia druhu Utahraptor ostrommaysorum - Spielbergovho raptora. (zdroj: link) |
Ako
by vyzerali raptory, ak by nám ich Jurský
svet ukázal tak, ako si ich dnešná veda na základe presvedčivých dôkazov
predstavuje? Nuž asi takto... Tvorcovia filmu si súčasných názorov na vzhľad
raptorov boli vedomí, argumentovali však, že operené a pestro sfarbené
raptory by nevzbudzovali hrôzu... Nuž, ako sa to vezme. Som presvedčený, že napríklad
viedenský Deinonychus (obrzok nižšie) by
po svojom zázračnom ožití vyľakal hocikoho. Len si predstavte tohto opereného
démona v lesnom podraste...
Je zaujímavé, že operených deinonychov zobrazil už Bakker vo svojej
slávnej knihe z polovice osemdesiatych rokov, aj keď pádne dôkazy o operení dromeosauridov veda získala oveľa neskôr. Na operené raptory
účinkujúce v akčnom filme si však asi ešte budeme musieť počkať.
Rekonštrukcia deinonycha v životnej veľkosti vo viedenskom Naturhistorisches Museum. Foto: Alice Schumacher |
Použitá literatúra
Bakker,
T.H. 1986: The Dinosaur Heresies. New Theories
Unlocking the Mystery of the Dinosaurs and Their Extinction. William Morrow
& Company, Inc., New York. 482 s.
Kirkland,
J.I., Gaston, R. & Burge, D. 1993: A large dromaeosaur
(Theropoda) from the Lower Cretaceous of Utah. Hunteria 2(10): 1–16.
Osborn,
H.F. 1924: Three new Theropoda, Protoceratops Zone,
Central Mongolia. American Museum Novitates 144: 1–12.
Ostrom,
J.H. 1969: Osteology of Deinonychus antirrhopus, an Unusual Theropod from the Lower
Cretaceous of Montana. Bulletin of the Peabody Museum of Natural History 30:
1–165.
Paul,
G.S. 1988: Predatory Dinosaurs of the World.
A Complete Illustrated Guide. Simon and Schuster, New York. 464 s.
Súvisiace odkazy
http://www.smithsonianmag.com/science-nature/you-say-velociraptor-i-say-deinonychus-33789870/?no-ist
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára