Stránky

piatok 17. júla 2015

Zmätky okolo raptorov z Jurského parku



Vďaka filmu Jurský park (1993) sa pred takmer dvomi desaťročiami zmenil pohľad verejnosti na dinosaury. Film vo veľkom čerpal z odkazu kníh Roberta T. Bakkera The Dinosaur Heresies (1986) a Gregoryho Paula Predatory Dinosaurs of the World (1988). Odvtedy však pretieklo veľa vody a nové objavy nás prinútili revidovať zastarané predstavy. To, ako presne vyzerali dinosaury, nebudeme zrejme vedieť nikdy, dá sa však tvrdiť, že dnes sme pravde bližšie ako kedykoľvek predtým. Veda má totiž tú úžasnú vlastnosť, že poznatky kumuluje. A čo nám dnešná veda hovorí o raptoroch z Jurského parku?



Holywoodsky trhák Jurský park (1993) svojimi počítačovými dinosaurami zmenil nielen svetovú kinematografiu ale aj percepciu dinosaurov u laickej verejnosti. Ukázal rýchle, svižné a miestami aj inteligentné tvory tam, kde predtým boli ťažkopádne a tupé monštrá. Viacero vecí film síce prehnal a niečo si primyslel, ale to sa od holywoodskej produkcie dalo čakať. Nedávno sme mali možnosť zhliadnuť už štvrtý film s tematikou parku dinosaurov s názvom Jurský svet (2015), ktorý v mnohom odkazuje na pôvodný Spielbergov počin. Rovnako však predstavuje dinosaury, ako ich veda rekonštruovala v 90tych rokoch minulého storočia a príliš sa netrápi s dnešným pohľadom na tieto úžasné tvory. O tejto diskrepancii som podrobne písal na stránkach Denníka N (link), preto sa k tomu vracať nebudem. V danom príspevku však ostalo čo-to nedopovedané ohľadom slávnych raptorov. Práve im sa venuje tento krátky text.

Operenie u velociraptora a jeho príbuzných predpokladal už Bakker (1986). Dnes o tom máme vedeckú istotu, najnovší film zo série o parku dinosaurov to však nezohľadňuje.

Povedzme si to rovno. Jurský park (1993), Stratený svet: Jurský park (1997), Jurský park 3 (2001) aj Jurský svet (2015) nám na plátne ukázali tvora označovaného ako Velociraptor, ktorý však velociraptorom nie je... Vo filmoch účinkuje asi päť-metrový zabijak, Velociraptor však nebol dlhší ako dva metre. Navyše mali proporčne dlhšiu a užšiu lebku ako filmové potvory. Táto nezrovnalosť má svoje pozadie.

 
Velociraptor z Jurského parku je vlastne prerastený Deinonychus...

Autor literárnej predlohy Michael Crichton použil vo svojom románe druh Velociraptor antirrhopus, ktorý ale dnešná paleontológia jednoznačne radí do rodu Deinonychus. Toto zviera dlhé asi tri a pol metra bolo pre Spielberga príliš malé. Paleontológovia však Spielbergovi potvrdili, že sa dá predpokladať evolúcia obrieho dromeosaura (t.j. dinosaura so zabijáckym pazúrom na zadných končatinách, kam Velociraptor aj Deinonychus patria). Spielberg teda použil anatómiu deinonycha a výsledné  zviera dvakrát zväčšil. Iróniou osudu v tom istom roku, ako išiel Jurský park do kín, bol v Utahu objavený „Spielbergov raptor“.

Zdá sa, že zmätky okolo rodového mena knižných a filmových raptorov, začali pri knihe Gregoryho Paula Predatory Dinosaurs of the World (1988). Vľavo je rekonštrukcia druhu Deinonychus antirrhopus z pôvodnej práce Johna Ostroma (1969), vľavo "Deinonychus" antirrhopus gracile v podaní Gregoryho Paula (1988).

Pomenovali ho Utahraptor (Kirkland et al. 1993), pričom išlo o zviera dlhé 6 m a teda takmer presne zodpovedalo Spielbergovým požiadavkám. Vo filme však ostalo meno Velociraptor a dodnes si široká verejnosť predstavuje velociraptora podľa filmu, ktorý pred vyše dvadsiatimi rokmi spôsobil úplnú senzáciu. V tom čase som bol osemročným chalanom úplne posadnutým dinosaurami, pričom som mal problémy stráviť neskôr prečítaný fakt, že by mi Velociraptor v skutočnosti siahal asi po pás. Na základe Jurského parku predsa každý vedel, že velociraptory vyzerajú ináč! Vplyv Hollywoodu na povedomie verejnosti o niečom, k čomu sa inak vyjadrujú iba odborníci (v nezrozumiteľnej vedeckej hatmatilke) je teda veľký. A teraz prišiel do kín Jurský svet a každý „bežný smrteľník“ si povie: ak dinoše zobrazuje film práve takto, tak také asi naozaj boli, či nie? Veru nie.

Rekonštrukcia druhu Utahraptor ostrommaysorum - Spielbergovho raptora. (zdroj: link)
Ako by vyzerali raptory, ak by nám ich Jurský svet ukázal tak, ako si ich dnešná veda na základe presvedčivých dôkazov predstavuje? Nuž asi takto... Tvorcovia filmu si súčasných názorov na vzhľad raptorov boli vedomí, argumentovali však, že operené a pestro sfarbené raptory by nevzbudzovali hrôzu... Nuž, ako sa to vezme. Som presvedčený, že napríklad viedenský Deinonychus (obrzok nižšie) by po svojom zázračnom ožití vyľakal hocikoho. Len si predstavte tohto opereného démona v lesnom podraste...
Je zaujímavé, že operených deinonychov zobrazil už Bakker vo svojej slávnej knihe z polovice osemdesiatych rokov, aj keď pádne dôkazy o operení dromeosauridov veda získala oveľa neskôr. Na operené raptory účinkujúce v akčnom filme si však asi ešte budeme musieť počkať.

Rekonštrukcia deinonycha v životnej veľkosti vo viedenskom Naturhistorisches Museum. Foto: Alice Schumacher


Použitá literatúra
Bakker, T.H. 1986: The Dinosaur Heresies. New Theories Unlocking the Mystery of the Dinosaurs and Their Extinction. William Morrow & Company, Inc., New York. 482 s.
Kirkland, J.I., Gaston, R. & Burge, D. 1993: A large dromaeosaur (Theropoda) from the Lower Cretaceous of Utah. Hunteria 2(10): 1–16.
Osborn, H.F. 1924: Three new Theropoda, Protoceratops Zone, Central Mongolia. American Museum Novitates 144: 1–12.
Ostrom, J.H. 1969: Osteology of Deinonychus antirrhopus, an Unusual Theropod from the Lower Cretaceous of Montana. Bulletin of the Peabody Museum of Natural History 30: 1–165.
Paul, G.S. 1988: Predatory Dinosaurs of the World. A Complete Illustrated Guide. Simon and Schuster, New York. 464 s.

Súvisiace odkazy



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára