Stránky

utorok 24. novembra 2015

Neplánovaný experiment s lovcami pavúkov

Kutavka druhu Sceliphron curvatum Zdroj: pjt56

Kutavky rodu Sceliphron lovia pavúky. Nie však pre seba, ale pre svoj plod. Z blata vymurujú plodovú komôrku, do ktorej vložia jedného alebo viac paralyzovaných pavúkov. Z nakladeného vajíčka sa vyliahne larva, ktorá si na pavúkoch pochutí a napokon sa zakuklí. Z kukly vylezie dospelá osa, ktorá sa po spárení odvážne pustí do pavúkov. Tie poslúžia ako potrava pre ďalšiu generáciu.

Počas leta som s bratom vymieňal na dome pokrývku strechy. Na jednom mieste medzi krovom a starou hlinenou škridlou som naďabil na hlinené plodové komôrky s kuklami ôs druhu Sceliphron curvatum (česky kutilka asijská; slovensky kutavka ázijská). Samozrejme som nechcel kukly zničiť, ale pri výmene škridly sa nedalo ináč, osy museli preč. Vzal som si teda dve murované komôrky so zámerom zaradiť ich do mojej zbierky ôs. Neskôr som sa na ne bližšie pozrel. Prerazil som hlinené puzdro: pod ním sa nachádzal priesvitný obal. Cezeň bolo vidieť biele, nepigmentované telo osy. Zdalo sa, že jej vývin bol takmer dokončený, preto mi bolo ľúto, že som takýmto spôsobom narušil celý proces. Kukly som teda zabalil do krabičky a odložil na neskôr.

Strecha, ktorej krov skrýval plodové komôrky kutavky druhu Sceliphron curvatum.


O tri dni na to, keď som už zarezával v práci, otvoril som krabičky a vytiahol kukly von. Aké bolo moje prekvapenie, keď som hľadel na takmer úplne pigmentovaného tvora, ktorý na podráždenie reagoval pohybom končatín aj hryzadiel! Napriek tomu, že kukly počas tých troch dní cestovali naprieč republikou v batohu a boli tak vystavované otrasom  a zmenám teploty, dokončovali vývin tak, ako im kázal ich genetický program.


Po niekoľkých dňoch mimo plodových komôrok boli osy "takmer" hotové. Jedna z nich už dokázala liezť po stole.

Osy som nadobro vybral z kokónov a nechal som ich zavreté v zápalkovej škatuľke. O ďalšie dva dni som skontroloval situáciu. Dokázali sa pohybovať, krídla sa im pomaly narovnávali. Na podráždenie reagovali trhanými pohybmi. Jedna z dvojice dokonca dokázala prejsť po stole niekoľko centimetrov. Zaujímavé. Osy už neboli vo svojich ochranných puzdrách, dokončovali však svoj vývin, ako by sa nechumelilo.
Nechal som ich v krabičke, ktorú som položil z vonkajšej strany na parapet okna. Naaranžoval som ju do subvertikálnej polohy tak, aby mohli po dokončení vývinu vyletieť von a zároveň, aby boli chránené pred poveternostnými podmienkami okolia. Predpokladal som tri scenáre: 1) Osy to nezvládnu, vývin nedokončia a ja ich nájdem na dne krabičky mŕtve. 2) Do krabičky vlezie nejaký predátor a nedovyvinuté osy ľahko premôže a zožerie. 3) Osy dokončia svoj vývin a vyletia von z krabičky.

Vývin druhu S. curvatum od malej larvy po imágo niekoľko dní pred opustením plodovej komôrky. (Grepp & Bregant 1986)

Miesto experimentu som nútene opustil na ďalšie tri dni. Po návrate som skontroloval krabičku. Bola celkom prázdna. Ak by sa dovnútra dostal predátor, očakával by som nejaké stopy po plienení, nejaké odtrhnuté končatiny alebo kúsok tykadla. Na dne škatuľky však nebolo nič. Predpokladám teda, že osy úspešne dokončili svoj vývin a odleteli.

Druh Sceliphron curvatum k nám „priletel“ zo strednej Ázie a Indie, či skôr bol do Európy zavlečený. Stalo sa tak v druhej polovici 20. storočia; prvý krát bol zaznamenaný v roku 1979 v Rakúsku (van der Vecht 1984), na sklonku tisícročia sa objavil v susedných Čechách a dnes je veľmi hojný. Ide prevažne o synantropný druh, čo znamená, že uprednostňuje ľudské príbytky alebo iné stavby a hniezda si buduje vo vnútorných priestoroch, nezriedka dokonca v knižniciach.

Plodové komôrky druhu S. curvatum. (Gepp & Bregant 1986)
Vráťme sa k výsledku môjho neplánovaného experimentu. Veľa som nad ním premýšľal. Za normálnych okolností sa osa po dokončení vývinu z kukly vyslobodí sama. Vyhryzie si odtiaľ cestu hryzadlami. Zaujímalo by ma, či pri tom organizmus získa nejakú dôležitú skúsenosť. Nepochybne koná v inštinkte, ale čo sa v tele stane, ak neprejde tým, na čo bolo naprogramované: t.j. vyhryznutie z kukly? Tým, že som osám pomohol von z kukly dlho pred ukončením vývinu, som možno spôsobil nejakú ďalekosiahlu zmenu v ich vnímaní. Navyše môj malý experiment mi ukázal, že ešte nedovyvinutá osa je schopná určitého pohybu a reaguje na podráždenie. Do akej miery boli tieto reakcie na podráždenie otázkou automatiky reflexov a do akej miery reagoval vedome organizmus na špecifický podnet? Samozrejme, o vedomí osy je ťažké diskutovať, minimálne Edward WilsonRichardom Dawkinsom by im nič také neprisúdili. Isté ale je, že osa nejakým spôsobom vníma svet okolo seba (Umwelt v zmysle Jakoba von Uexkülla), pričom jednotlivé skúsenosti pravdepodobne vplývajú na jej ďalšie správanie a reakcie v budúcich situáciách.

Pavúky z jedinej plodovej komôrky. (Gepp & Bregant 1986)
Predstavte si, že ste osa, vyrastáte v kukle (v ktorej je prirodzene riadne tesno) a keď už to nemôžete vydržať (t.j. práve ste dorástli), vyhryziete si do kukly otvor a vyletíte von. A teraz si predstavte, že vás niekto zbaví kukly oveľa skôr a vy dokončujete vývin v otvorenom priestore (t.j. v zápalkovej škatuľke). Uvedomujem si, že sa dopúšťam silných antropomorfizmov, ale nepochybne sa osa, ktorá dovršuje vývin mimo kukly, stretáva s vonkajšími podnetmi (napr. dráždením experimentátora) skôr, ako osa, ktorá sa vyvíja normálne. Navyše jej prvý let bude vyzerať úplne ináč. Takže moja (nezodpovedaná) otázka je: ovplyvnil som nejakým významným spôsobom životy tých dvoch ôs? Budú sa správať rovnako ako ich rovesníčky, ktoré riadne dokončili svoj vývin uzavreté vo svojich ochranných puzdrách? Tieto otázky sa mi zdajú zvlášť príhodné pre osy rodu Sceliphron, t.j. samotárov s s komplexným správaním.

Jednotlivé vývinové štádiá kutavky druhu Sceliphron curvatum. Zdroj: link.

Moje dve "väzenkyne". Nakoniec si samé našli cestu von.
Snažil som sa dopátrať k nejakým informáciám na túto tému. Niekomu predsa mohlo napadnúť urobiť experiment v podobnom duchu a skúmať vývin ôs. Preštudoval som viacero kníh o osách a prebrowsoval som na internete niekoľko hodín. Márne. A kolegyňa z viedenského prírodovedného múzea špecializujúca sa na blanokrídlovce (kam patria aj osy) ostala po prezentovaní môjho pokusu v prekvapenom úžase. Vývin ôs rodu Sceliphron je pomerne dobre preštudovaný, pri samotnom druhu S. curvatum tých prác tak veľa publikovaných nebolo (napr. Basil-Edwardes 1921; Gepp & Bregant 1986). Je zrejmé, že ak by som vybral osy z ich kukiel ešte pred dokončením výstavby ich tiel (posledným zvliekaním), nadobro by som ich odpravil. Narušil som teda ich prirodzený vývin vo fáze, keď sa už nedalo veľa pokaziť. Aj napriek tomu je ale zaujímavé, že ešte „neprebudeným“ osám nevadili nadmerné otrasy, zmeny teploty a vlhkosti a napokon ani ich vyňatie z ochranného puzdra. Ďalej nerušene prebiehalo rozkladanie krídel a pigmentácia ich tiel. Či však došlo k zmene ich vrodených reflexov alebo k získaniu nejakej novej skúsenosti vplývajúcej na ich budúce správanie nevedno.

Použitá a odporúčaná literatúra
Basil-Edwardes, S. 1921: On the habits of a Sceliphron wasp (S. deforme). Journal of the Bombay Natural History Society 28: 293–297.
Gepp, J. & Bregant, E. 1986: Zur Biologie der synanthropen, in Europa eigenschleppten Orientalischen Mauerwespe Sceliphron (Prosceliphron) curvatum (Smith, 1870) (Hymenoptera, Sphecidae). Mitteilungen des Naturwissenschaftlichen Vereines für Steiermark 116: 221–240.
Macek, J., Straka, J., Bogusch, P., Dvořák, L., Bezděčka, P. & Tyrner, P. 2012: Blanokřídlí České republiky I. Academia, Praha. 524 s.
Vecht, J. van der 1984: Die orientalische Mauerwespe, Sceliphron curvatum (Smith, 1870) in der Steiermark, Österreich (Hymenoptera, Sphecidae). Entomofauna 6(17): 2013–219.



1 komentár: