O najstaršom slovenskom pavúkovcovi

Pavúkovce sú dominantné nelietavé terestrické článkonožce. Táto navýsosť odborne znejúca veta znamená približne toto: „Odhliadnuc od lietavého hmyzu patrí takmer všetka chlpatá lezúca háveď medzi pavúky a ich príbuzných.“ Posledné slovo treba zdôrazniť, lebo nie všetko, čo ako pavúk vyzerá, ním aj je. V dávnej minulosti po zemi pobehovali osemnohé potvory takmer nachlp podobné pavúkom. Boli to trigonotarbidy.

Ako sa zvlieka žižiavka?

O zvliekaní ste už určite počuli: ak chce rak narásť, musí zhodiť starý pancier. Nový pancier je o niečo väčší a po vytvrdnutí svojho majiteľa opäť na nejaký čas „uväzní“ v pevnom zovretí. Zvliekajú sa nielen raky a iné kôrovce, ale všetky článkonožce. Jedna skupina kôrovcov sa však zvlieka netradične: na dva razy. 

Duše trnavských stromov: časť tri

V lete listnaté stromy zahaľuje hustý zelený háv. Ten u javorov na jar narastie ohromujúco rýchlo. Súkvetia so svetlo zelenými lístkami vymenia poskladané dlaňovité listy, ktoré sa rýchlo rozložia a strom razom zahalia. Podľa týchto listov javor pozná hádam každý. A takisto podľa dvojnažiek, ktoré na jeseň občas skončia prilepené na nosoch ľudských ratolestí... Ale spoznáte javor aj podľa tvaru koruny a spôsobu vetvenia kmeňa?

O polmetrovej zvínavke z oceánskeho dna

Bathynomus kensleyi (Foto: Peter K. L. Ng)

Zoznámte sa s ozrutou menom Bathynomus. Tieto až polmetrové rovnakonôžky sú najväčšie spomedzi svojich súkmeňovcov. Obývajú hĺbky, kde je málo svetla, vysoký tlak a chladná voda. Ide o nenásytných jedákov, i keď sami občas skončia na tanieri: v reštaurácii si na nich pochutnávajú ľudskí labužníci...

Plastové patvory: 9. časť - Mať hrošie zuby...

Obal o knihe nie vždy vypovie to najdôležitejšie. A ani obsah knihovničky nie vždy povie o jej majiteľovi to podstatné (aj keď často áno). Zuby o svojom nositeľovi však vypovedajú (ne)čistú pravdu. Poskytujú kľúč nielen k hygienickým ale najmä stravovacím (a iným) návykom toho, ktorého ústnu dutinu zdobia. Nie inak je tomu u hrocha...

Po dinosauroch prišli... RYBY!

David Černý je jeden zo spoluautorov novej prelomovej štúdie o evolúcii rýb.

Na konci kriedovej periódy, t.j. asi pred 65 miliónmi rokov, došlo k hromadnému vymieraniu, ktorého obeťou sa stali aj nevtáčie dinosaury. Táto udalosť sa väčšinou vníma ako niečo negatívne, i keď sa občas nezabudne dodať, že práve vymretie veľkých dinosaurov uvoľnilo priestor cicavcom a teda aj nám, ľuďom. Hromadné vymieranie však so sebou zmietlo aj množstvo morských tvorov vrátane vodných plazov a amonitov. Na súši po kataklyzme život nanovo rozkvitol v podobe rozmanitosti sveta cicavcov, v mori zase dostali svoju veľkú príležitosť kostnaté ryby. A patrične ju využili. Nádherným spôsobom to dokladuje vedecká práca venujúca sa diverzifikácii morských rýb na konci kriedy. Jedným zo spoluautorov je David Černý, mladý kolega hen od západných susedov, ktorý mi odpovedal na niektoré otázky týkajúce sa (aj) jeho výskumu. 

Duše trmavských stromov: časť dva

Stromy sú krásne v každom ročnom období. A najmä tie listnaté ukazujú v priebehu roka veľa tvárí. Najradšej mám pohľad na strom v zime a skoro na jar, keď po najchladnejšej časti roka ešte na konároch nevyrašia nové listy. Vtedy nám stromy ukazujú svoje duše...

Bez lístia je strom nahý. Ukazuje nám to, čo je cez rok skryté: stavbu kmeňa a všetky konáre a konáriky, vetvy a vetvičky. Podľa jednej z postáv Nymfomanky Larsa von Triera nám vtedy strom ukazuje svoju dušu. V poslednom čase si viac všímam duše stromov v mojom bezprostrednom okolí. Niektorým z nich som sa venoval v minulom príspevku. V tomto sa chcem podeliť o krásu z pohľadu na nahé topole.

Duše trnavských stromov: časť jedna

Stromy sú ako ľudia. Každý je hneď na prvý pohľad iný. Každý má iný počet a tvar konárov. Stromy prežijú svoj život na jednom mieste a každé miesto je jedinečné. A tak aj všetky stromy sú jedinečné. Stromy toho istého druhu sa samozrejme na seba navzájom podobajú a zároveň sa líšia od stromov iného druhu. Nejde však iba o tvar listov či púčikov alebo farbu kôry. Stromy možno rozoznať aj podľa ich duše...

Krab z pekla...

Nové druhy organizmov sú objavované a popisované prakticky každý deň. Vo väčšine prípadov ide o tvory, ktoré na prvý pohľad veľa pozornosti nevzbudia, nakoľko ide o príbuzných už známych druhov, od ktorých sa líšia iba minimálne. Občas sa však nájde niečo, čo vyrazí dych aj vedcom. Takým prípadom je nález neobvyklého kraba, ktorého nedávno vylovili z hĺbok Tichého Oceána...

Prečo paleontológia?

Viackrát sa ma pýtali: Prečo práve táto veda? Čo ma k nej priviedlo? Kedy som sa rozhodol? V istom zmysle ide o pseudootázky. Život skrátka plynie a často iba zo spätného pohľadu vieme vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Tento krátky osobný príspevok je pokus o takého vysvetlenie. Je samozrejme ovplyvnený mojim dnešným uvažovaním. Pamätám si, ako som na otázku „prečo paleontológia?“ odpovedal, keď som mal desať, pätnásť, dvadsať rokov. Odpoveď sa zakaždým o niečo pozmenila. Tá dnešná je odpoveďou 33-ročného týpka. A takisto sa od „predchádzajúcich verzií“ líši.