Lietajúca veľryba....?

Nad pustinou visel obrovský stín. Byla to létající velryba, která vyzývala lapené na souboj. Občas se k zemi sneslo sotva slyšitelné hluboké zahučení. Nikdy dřív jsem žádnou neslyšel. Vydávají zvuky, jen když jsou rozzuřené.

Glen Cook - Bílá růže

 

Fantasy a sci-fi literatúra je plná príšer a čudných tvorov. Mnohé z nich nemajú so skutočnou biodiverzitou na Zemi nič spoločné, nájdu sa však aj také, ktoré pôsobia uveriteľne a za špecifických podmienok by im prírodný výber jestvovanie možno ani neodoprel. Niektoré, s ktorými som sa mal možnosť na stránkach diel fantasy stretnúť, ma doslova uchvátili. Jedným takýmto tvorom je lietajúca veľryba (windwhale) vyskytujúca sa v sérii knižiek o Čiernej légii (orig. Black Company) z pera Glena Cooka. Daný tvor je opísaný iba veľmi sporo – prakticky žiadne anatomické detajly, iba náznaky.

Niektoré lietajúce veľryby môžu dorastať do ohromných (tým myslím, naozaj ohromných) rozmerov. Všetky pritom statne smrdia.

Velryba se snesla na zem napříč přes potok.
Můj bože, ta byla veliká. Veliká! Vůbec jsem netušil... Byla natažená od korálů přes potok a dál ještě asi dvě stě metrů. Dohromady mohla být dlouhá takových pět set metrů. A široká mezi sedmdesáti a stem metrů.

Páchla. Podobný zápach jsem v životě necítil. Byl silný. Těžký, dalo by se říct. Nebyl zvlášť nepříjemný, ale bylo ho příliš. Tělo měla taky zvláštní. Ani chlupaté, ani šupinaté, ani rohovité. Ne přímo slizké, ale takové pórovité a kluzké jako obnažené naplněné střevo. Nacházely se na něm spousty úchytů. Naše ruce a boty jím nevadily.

Cook spomína, že lietajúce veľryby majú chápadlá. A dokážu vysielať niečo ako elektrické výboje (doslova píše o bleskoch). Pri správnom zasiahnutí môžu horieť a dokonca aj explodovať – možno teda predpokladať, že sa vznášajú pomocou nejakej horľavej plynnej zmesi, možno dokonca vďaka čistému vodíku?

Nad námi jsem spatřil jasné tečky příznačné pro chapadla létajících velryb. Byly velmi nízko. Vzpomněl jsem si na hrůzné příběhy o vyhladovělých velrybách, které se snášejí dolů a natahují chapadla na zem, aby uchvátily každou rostlinu a zvíře, jež jim přijde do cesty.

Murény ve dvojicích střemhlav slétaly k zemi a hbitě uhýbaly bleskům, které vystřelovaly velryby. Ve vzduchu to praskalo a divně páchlo.

Létající velryba se snesla nad vodu a vnořila do ní chapadla. Něco chytila. Vypustila zátěžovou vodu, aby mohla znovu vystoupat vzhůru.

V poslednom citáte sa dokonca spomína "záťažová voda". Lietajúce veľryby teda naberajú výšku a klesajú podobným spôsobom ako ponorky. V tomto ohľade je zaujímavé predstaviť si, ako vlastne lietajúce veľryby záťažovú vodu dopĺňajú... Asi pomocou mágie.

Lietajúce veľryby nie sú originálnym vynálezom Glena Cooka; vyskytujú sa vo viacerých dielach fantastiky, i keď zakaždým ide o niečo iné (windwhale, wind whale, sky whale, flying whale...). Niekoľkokrát som sa pokúšal nakresliť Cookove lietajúce veľryby. Napokon som usúdil, že vzhľadom na ich ohromnú veľkosť, musia mať problémy s manévrovaním a keďže na Planine strachu (kde žijú) občas fungujú ako akési strážne hliadky, mali by mať oči na tykadlách, aby mali dobrý prehľad o tom, čo sa okolo nich deje. Netreba samozrejme zabúdať, že vo svete Čiernej légie funguje mágia a lietajúce veľryby samotné sú zvlášť magické v tom ohľade, že sa vyskytujú iba na Planine strachu (i keď ju môžu opustiť), kde je všetko akosi ešte viac "fantasy"... Takže je takmer isté, že veľryby na Planine disponujú zmyslami, o ktorých sa nám, ľuďom, ani nesníva. Tie sa ale ťažko kreslia a nápad s očami na stopkách sa mi páčil.

Chápadlá pomáhajú dostať potravu do úst.... ale aké ústa vlastne majú lietajúce veľryby? Cook nič také nespomína. Prišlo mi úplne logické, že by ich mali mať umiestnené ventrálne, teda na brušnej strane tela. Kombinácia s chápadlami mi hneď asociovala dinokaridy (pozri napríklad tu a tu), prvohorné príbuzné dnešných článkonožcov (na čele s rodom Anomalocaris), ktorých čeľustný aparát tvorený akýmisi drviacimi platničkami usporiadanými do kruhu sprevádzajú dve mohutné ostnaté končatiny. Dinokaridy patria medzi moje obľúbené prvohorné potvorky, takže myšlienka použiť ich čeľustný aparát do dizajnu lietajúcej veľryby sa doslova vnucovala.

Vľavo: Anomalocaris saron z kambria (autor: Sam Gon III); vpravo: lietajúca veľryba (autor: M. Hyžný).

Pochybujem, že lietajúca veľryba by mohla byť v nejakom bližšom príbuzenstve so skutočnými veľrybami. Samotné označenie "lietajúca veľryba" chápem čisto analogicky - ide o veľké zviera a keďže lieta vzduchom, potrebuje niečo na manévrovanie - krídla pripomínajúce veľké plutvy by boli ideálnym evolučným riešením. Moja interpretácia teda má so skutočnou veľrybou spoločnú iba jednu vec - obidva zvieratá sa pohybujú vpred pomocou chvosta, pričom ním pohybujú zhora nadol (je otázne, ako by to fungovalo v povetrí....). Veľké krídla slúžia lietajúcej veľrybe skôr na udržanie rovnováhy ako na manévrovanie. Výsledok pôsobí riadne hybridne, čo bol koniec koncov zámer. Okrem toho som chcel byť originálny... Aké však bolo moje prekvapenie, keď som po krátkom prehliadaní internetu narazil na podobný obrázok znázorňujúci lietajúcu veľrybu (tentokrát sky whale), ktorá vo viacerých ohľadoch korešponduje s mojou predstavou! Ide síce o úplne iné zviera a s Čiernou légiou nemá nič spoločné, čeľustný aparát a "kožné balóny" nadnášajúce celé zviera však majú oba zvery takmer totožné.

Sky Whale (autor: Alexander Iglesias); odporúčam preštudovať opis tvora.

Moje zobrazenie lietajúcej veľryby z prostredia Čiernej légie ju chápe ako tvora, ktorý nemá s morskými veľrybami nič spoločné. Je však možné, že Cook to myslel celkom ináč; nanešťastie žiadne náznaky v tomto ohľade vo svojich textoch neponúka. Lietajúce veľryby sú "produktom" Planiny strachu, kde z času na čas zúria menivé búrky (pochopiteľne, nabité riadnou dávkou mágie:)). Tie mohli nejakým spôsobom premeniť pôvodne vodného tvora na obyvateľa vzduchu. Môže tak byť lietajúca veľryba akýmsi hybridom medzi krakenom (hlavonožec) a leviatanom (veľryba)?

Radikálne odlišnú interpretáciu lietajúcej veľryby z prostredia Čiernej légie nájdete tu. Recenzie Kroník Čiernej légie z môjho pera nájdete vo fanzine Athelas (tu a tu) a z pera Martina Fajkusa na FantasyPlanet.cz (tu a tu). Zaujímavý koncept lietajúcej veľryby (windwhale) odlišný od konceptu použitého v Čiernerj légii nájdete tu.

Poznámka
Vyššie uvedené citáty pochádzajú z českého vydania tretej časti Kroník Čiernej légie, vydanej vydavateľstvom Brokilon v roku 2000.