Leto je v plnom prúde. Počas posledných niekoľkých
týždňov sú denné teploty na slovenské pomery pekne vysoké a držia sa na
rovnakej úrovni aj podvečer. Na juhu Slovenska je to ten správny čas pre veľké
otrokárske mravce zvané „červené amazonky“, aby doplnili stavy svojich
otrokov...
S mravcami
otrokármi sa môžeme stretnúť už v detstve pri čítaní Ferda Mravca. Málokto
sa však s nimi stretne takpovediac naživo, aj keď stačí iba dobre sa
pozerať počas letnej prechádzky pod nohy.
Otrokárskych
mravcov je na svete veľké množstvo druhov. V južných oblastiach Slovenska
môžeme stretnúť nápadné veľké lesklé červené mravce druhu Polyergus rufescens, ktoré si vyslúžili
prezývku červené amazonky. Mnoho druhov mravcov dosahuje nepatrné rozmery
a sotva ich zbadáme voľným okom. Tie najväčšie mravce však môžu byť dlhé aj 3 cm (tie u nás nežijú:)),
pričom do hlavy najväčšieho mravca na svete by sa poľahky zmestila celá kolónia
toho najmenšieho. Červené amazonky patria medzi relatívne veľké mravce s telom
dlhým asi 1 cm. Tento druh je majstrom otrokárskeho spôsobu života.
 |
| Portrét červenej amazonky (Polyergus rufescens) - Trnava 2012. |
Mravčí otrokári
Mravce medzi
sebou komunikujú jednak fyzickým dotykom a jednak chemicky. Chemická
komunikácia založená na feromónoch je pomerne jednoduchá a veľa mravcov
používa veľmi podobné kódy. Nečudo teda, že viaceré druhy túto situáciu
zneužili a parazitujú na iných druhoch mravcov. Oklamaný si podvod zvyčajne
ani nevšimne a vníma svojho vykorisťovateľa ako vlastného súrodenca. Poznáme
rôzne formy parazitizmu a jedným z jeho typov je aj tzv. dulotizmus alebo dulóza, ktorý
sa často nie celkom správne označuje ako otrokárstvo. Vtedy jeden druh mravcov
ulúpi kukly iného druhu, pričom vyliahnuté robotnice sa starajú o svojich
pánov, akoby boli ich príbuznými. Táto aktitiva sa viac podobá chytaniu
a domestikácii psov a dobytka ľuďmi, pretože vďaka rovnakému základu
komunikácie medzi mravcami sú „otroci“ presvedčení, že sa starajú
o vlastné sestry. Napriek tomu je správanie otrokárskych mravcov v očiach
ľudí také výrazné, že sa termíny „otroci“ a „otrokárstvo“ používa aj
v entomologických kruhoch.
 |
| Vpád červených amazoniek do hniezda druhu Formica fusca. Autor: John D. Dawson. |
Červené amazonky
Nájazdy červených
amazoniek smerujú k početným kolóniám podobne vyzerajúcich mravcov rodu Formica (napr. druhy F. fusca, F. rubescens, F. rufibarbis). Robotnice amazoniek sú zvlášť bojovné a majú
kosákovito zahnuté bezzubé jemne vrúbkované hryzadlá. Tie nie sú prispôsobené
na hĺbenie hniezda v zemi ani k jemnej manipulácii s
larvami. Výborne sa však hodia na prepichovanie tiel dospelých mravcov.
Amazonky nikdy nehĺbia vlastné hniezda, nestarajú sa o vlastný plod a nie
sú schopné zaobstarať si potravu. V základných potrebách ako je potrava,
hniezdenie a výchova potomstva sú teda úplne závislé na otrokyniach, ktoré sa
liahnu z kukiel ulúpených z cudzích hniezd. Bez týchto otrokov nie sú amazonky
schopné života a preto ich nájdeme vždy v zmiešaných kolóniách,
pričom obývajú hniezda s architektúrou ich otrokov.
 |
| Hryzadlá amazoniek a iných mravcov. A - Polyergus rufescens; B - Formica rubescens; pri každej hlave je nákres hryzadla a čeľustných nožičiek: všimnite si zakrpatené čeľustné nožičky u amazonky (A), pozostávajúce iba z malého počtu článkov (podľa Sadila 1955); C - Polyergus rufescens; B - Formica subintegra (podľa Hölldoblera & Wilsona 1997). |
Po rojení sa
mladá kráľovná druhu Polyergus rufescens vkradne
do hostiteľského hniezda, kde zabije pôvodnú kráľovnú. Robotnicami je následne
prijatá a začne klásť vlastné vajíčka. O tie sa starajú hostiteľské
robotnice ako o vlastné sestry. Na udržanie vlastnej kolónie musia
amazonky podnikať pravidelné nájazdy za cudzími kuklami, predovšetkým zhruba rovnako veľkých mravcov rodu Formica. Ako nájdu hniezdo, ktoré neskôr vylúpia? Zdá sa, že to robia viacerými spôsobmi. Kedysi sa myslelo, že hliadky amazoniek
najprv preskúmajú terén. Keď nájdu vhodné hniezdo s veľkou kolóniou hostiteľského druhu, vracajú sa do
vlastného hniezda a zanechávajú za sebou pachovú značku. Tá potom navedie
vojenské oddiely amazoniek k cieľu. Nie vždy to však prebieha takto organizovane. Naopak, novšie štúdie poukazujú na pomerne spontánny začiatok celej akcie, aj keď nejaký vplyv predsunutých hliadok môže aj tu hrať svoju úlohu. Pri vlastnom hniezde je spočiatku ruch, von vybiehajú jednotlivé amazonky a neorganizovane pobiehajú hore-dole. Po istom čase niektoré amazonky vyrazia určitým smerom, ostatné sa pridajú a o chvíľu už armáda pochoduje ako jednoliate teleso. Na hostiteľské hniezdo pritom narazia prakticky náhodou. Z vlastných pozorovaní môžem povedať, že koncentrácia vhodných hniezd rodu Formica môže byť v bezprostrednom okolí hniezda amazoniek veľmi vysoká, takže nájsť vhodné hniezdo na vylúpenie nie je pre amazonky veľký problém.
 |
| Bojový šík amazoniek... |
Amazonky v akcii
Sledovať nájazd
mravčích amazoniek je výnimočný zážitok. Šík robotníc druhu Polyergus rufescens je rozpoznateľný na
prvý pohľad. Vytvára súvislý pruh stoviek mravcov, neomylne sa pohybujúcich
jedným smerom rýchlosťou asi 3 cm za sekundu – u ľudí to zodpovedá oddielu
vojakov bežiacich rýchlosťou 26 km za hodinu. Keď si mravce kliesnia cestu pomedzi
steblá trávy, vzniká pri tom zlovestný monotónny šuchot. Keď nájdu hostiteľské hniezdo, bez otáľania vniknú dnu. Ani nie po
minúte začínajú amazonky vybiehať von s ulúpenými kuklami v pevne zovretých
hryzadlách. Celá akcia sa ľudskému zraku zdá neuveriteľne rýchla, sotva stačí sledovať jednotlivé mravce.
 |
| Zatiaľ čo amazonky odnášajú kukly (šípky), niektorí obyvatelia napadnutého hniezda sa držia bokom (v krúžku)... |
Proti odhodlaným amazonkám nemajú robotnice napadnutého hniezda brániace vlastné kukly žiadnu šancu. Aj keď amazonky iba zriedka útočia priamo na obrancov, pri vzájomnom strete sú amazonky takmer vždy víťazmi. Ich inštinkt je však nasmerovaný primárne na vyhľadávanie a odnášanie kukiel a práve o tie sa s obrancami ruvú. Častejšie sa však stáva, že sa obrancovia vzdávajú prakticky bez boja. Mal som dokonca možnosť pozorovať robotnice napadnutého hniezda, ako vyliezajú na vysoké steblá trávy, kde prečkali najhorúcejšie minúty útoku amazoniek. Josef Sadil vo svojej knihe Naši mravenci píše, že sa niekedy obrancovia ukryjú v blízkosti hniezda, kde sa snažia zhromaždiť kukly na jednom mieste a ochrániť ich tak pred ulúpením. Nie vždy sa im to však podarí.
 |
| Bojová vrava... V prípade odporu nemajú obrancovia proti šabľovitým hryzadlám amazoniek žiadnu šancu... |
 |
| Jeden z obrancov sa doslova "prisal" na útočníka (vľavo dole) v snahe zabrániť mu v odnáške kukly. Najskôr mu to nebude nič platné... |
Amazonky majú svoje hniezda hlavne na suchých a slnečných miestach, pričom sú navonok prakticky nerozlíšiteľné od hniezd druhov, ktorým lúpia kukly. Samotné útoky prebiehajú vždy v popoludňajších až večerných hodinách horúcich letných dní. Na jednej trnavskej lokalite som mal možnosť opakovane pozorovať nájazdy amazoniek takmer v tú istú dennú hodinu. Keď som sa tam medzi piatou a šiestou hodinou prechádzal, takmer vždy som narazil na bojový šík útočníkov. V jeden večer som bol svedkom troch samostatných nájazdov vedených troma nezávislými hniezdami amazoniek, pričom medzi jednotlivými bojovými šíkmi bola vzdialenosť asi iba 10 metrov. Aj to svedčí o veľkej koncentrácii hostiteľských hniezd v danej lokalite, ktoré museli "byť schopné zásobovať" toľké masy uzurpátorov. Hniezdo amazoniek sa pritom vždy nachádzalo na mieste, kde v danú dennú hodinu ešte stále svietilo slnko, pričom napadnuté hniezda sa nachádzali v tôni neďalekých stromov.
 |
| Hryzadlá amazoniek sú výnimočne ostré. V tomto prípade sa neškodne zabárajú do hrubej kože na prste. Uhryznutie na mieste s tenšou pokožkou však býva bolestivé. |
Na jednom sídlisku v Trnave som viackrát pozoroval nájazd amazoniek priamo medzi panelákmi. Raz na
príkrom briežku medzi hniezdami amazoniek a budúcich otrokov sa nachádzalo veľké betónové
schodisko. Asi desať metrov od hniezda otrokov bolo parkovisko
a často navštevovaná krčma. Nájazd amazoniek prebiehal prakticky v úplnej
tichosti (na rozdiel od nájazdov ľudských uzurpátorov) a veľa chodcov
prešlo po schodoch bez toho, aby sklopili zrak a vôbec si všimli bojové
šíky veľkých červených mravcov.
 |
| Hryzadlá amazoniek sú ideálne nielen na kruté zaobchádzanie s nepriateľom ale aj jemné manipulovanie s ulúpenými kuklami. |
Návrat domov
Bojový šík amazoniek sa po úspešnom nájazde v rýchlosti a bez jediného zaváhania vracia k vlastnému hniezdu. Ako nájde cestu späť? Viaceré experimenty ukázali, že amazonky majú veľmi dobrý zrak, pomocou ktorého sa v teréne dobre orientujú. Poloha slnka a výrazných predmetov v bezprostrednom okolí, je pritom zvlášť dôležitá. Pri vchode hniezda čakajú hliadky z radov „otrokýň“ na svoje "vojnové hrdinky". Amazonky miznú aj s kuklami v útrobách hniezda. Otrokyne sa o kukly postarajú, vychovajú z nich ďalšie sestry, ktoré sa budú starať o otrokárov.
Ak je vylúpené hniezdo vzdialené od hniezda amazoniek zhruba 10 metrov, celý nájazd obvykle netrvá dlhšie ako dvadsať minút...
 |
| Amazonky-bojovníčky prinášajú do svojho hniezda cenný úlovok - novú pracovnú silu (doslova v "darčekovom balení"). Otrokyne svoje hrdinky "vítajú"... |
"Deľba" práce
V porovnaní
s vládnucou kastou je v hniezde amazoniek tri alebo viackrát otrokov. Aby bol tento pomer pri súčasnom raste spoločenstva amazoniek udržaný, podnikajú amazonky počas jedného roka aj niekoľko desiatok lúpežných výprav. V okolí tak
vydrancujú veľa hniezd a niektoré aj viackrát za sebou. Po čase trpia
amazonky nedostatkom otrokov a podnikajú výpravy do stále širšieho okolia.
Ako už bolo vyššie spomenuté, amazonky majú hryzadlá, ktoré sa nehodia na nič iné, ako lúpenie a vysporiadanie sa s nepriateľom. Sú úplné závislé na svojich otrokyniach, ktoré musia svoje "sestry" a "svoju" kráľovnú kŕmiť, čistiť, ako aj robiť všetku "špinavú" prácu okolo hniezda. Analógia s Popoluškou však v tomto prípade nie je na mieste. Otrokyne si svoj status vykorisťovaných nielenže neuvedomujú, ale ho ani nedokážu nijako zmeniť... |
| Kresba: Tvar hryzadiel amozoniek im znemožňuje vlastné kŕmenie. Otrokyne (vľavo) preto musia amazonky aj kŕmiť. Foto: Portrét otrokyne. |
O amazonkách by sa dalo hovoriť ešte dlho . Nateraz však končíme a nabudúce dáme priestor inému mravcovi našich lesov, lúk a polí. Ak vás amazonky zaujali, mrknite nižšie na niekoľko odporúčaných odkazov.
Kde sa dozviete viac?
Červené amazonky sú dobre preskúmané mravce a o ich správaní sa toho veľa popísalo. Okrem desiatok odborných štúdií (ktoré tu uvádzať nebudem) sa našinec má možnosť dostať ku niekoľkým kvalitným textom, ktoré sa venujú životu amazoniek:
Maeterlinck, M. 1937: Život mravenců. F. Topič, Praha. s. 148.
Značne romantizujúce rozprávanie o mravcoch s pôvabnými antropomorfizmami. Text nádherne dokumentuje trochu odlišný pohľad na život okolo nás, pohľad dosť vzdialený dnešnej často využívanej "suchopárnej technickosti". Maeterlinck sa zoširoka rozpisuje aj o amazonkách.
Značne romantizujúce rozprávanie o mravcoch s pôvabnými antropomorfizmami. Text nádherne dokumentuje trochu odlišný pohľad na život okolo nás, pohľad dosť vzdialený dnešnej často využívanej "suchopárnej technickosti". Maeterlinck sa zoširoka rozpisuje aj o amazonkách.
Sadil, J. 1955: Naši mravenci. Orbis, Praha. s. 228.
Populárno-náučná knižka Josefa Sadila je v mnohých ohľadoch stále aktuálna. Sadil sa venuje prakticky všetkým našim mravcom (t.j. mravcom z územia bývalého Československa), teda aj amazonkám. Pomerne podrobne rozoberá napr. problematiku priestorovej orientácie mravcov druhu P. rufescens. V tomto jedinom ohľade by sa dal text výraznejšie doplniť súčasnými poznatkami.
Žďárek, J. 1980: Neobvyklá setkání. Panorama, Praha. s. 304.
Populárno-náučná publikácia z pera skúseného entomológa. Nájdete v nej mnoho zo života hmyzu, nechýba samozrejme sociálny hmyz, teda ani mravce vrátane amazoniek.
Zahradník, J. 1987: Blanokřídlí. Artia, Praha. s. 182.
Vynikajúca knižka o našich blanokrídlovcoch so sekciou venovanou viacerým druhom mravco. Amazonkám sa autor spomedzi mravcov venuje hneď na prvom mieste:)
Vynikajúca populárno-náučná publikácia. Prístupnou formou približuje život mravcov a neopomína ani naše amazonky.
Holecová, M. 2012: Vybrané kapitoly z etológie hmyzu. AQ-BIOS, spol. s.r.o. Bratislava. s. 117.
V týchto vysokoškolských skriptách nájdete všeobecné informácie o správaní mravcov vrátane fenoménu otrokárstva. Publikácia čerpá z vyššie uvedených zdrojov a poskytuje iba zhrňujúce informácie, ktoré sú však podané veľmi prehľadnou formou.
Holecová, M. 2012: Vybrané kapitoly z etológie hmyzu. AQ-BIOS, spol. s.r.o. Bratislava. s. 117.
V týchto vysokoškolských skriptách nájdete všeobecné informácie o správaní mravcov vrátane fenoménu otrokárstva. Publikácia čerpá z vyššie uvedených zdrojov a poskytuje iba zhrňujúce informácie, ktoré sú však podané veľmi prehľadnou formou.
Web
Niečo o druhu Polyergus rufescens:
Video
Pekné
dokumentačné video v nemčine: http://www.youtube.com/watch?v=YDD5R8-GgU0
Kráľovná amazoniek: http://www.youtube.com/watch?v=ghdIrfOshn4
Nájazd amazoniek
v skratke: http://www.youtube.com/watch?v=D28KmboIEIw
Poznámka: príspevok je rozšírenou verziou pôvodného krátkeho článku v jednom z čísiel Quarku (http://www.quark.sk/):Hyžný, M. 2012: Bojovné amazonky z ríše mravcov. Quark 9/2012, s. 18-19.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára