Lietajúca veľryba....?

Nad pustinou visel obrovský stín. Byla to létající velryba, která vyzývala lapené na souboj. Občas se k zemi sneslo sotva slyšitelné hluboké zahučení. Nikdy dřív jsem žádnou neslyšel. Vydávají zvuky, jen když jsou rozzuřené.

Glen Cook - Bílá růže

 

Prírodovedné múzeá Európy - 1. časť: Miláno (Taliansko)

Milujem múzeá, najmä tie prírodovedné. Nech už navštívim akékoľvek mesto, vždy sa snažím navštíviť miestne múzeum (pokiaľ to dovoľuje môj čas). Z historického hľadiska sú múzeá pre širokú verejnosť (na rozdiel od napr. súkromných zbierok) pomerne mladou záležitosťou, ktorej tradícia v zásade nesiaha do minulosti hlbšie ako dvesto rokov. A pritom väčšina z nich dýcha ohromujúcou starobou, čiastočne kvôli veku vystavovaných exponátov. Zvlášť viditeľné je to v prírodovedných múzeách a najmä v paleontologických oddeleniach venovaných fosílnym zvyškom neraz starých stovky miliónov rokov.

Kunstformen der Natur

Živé tvory bývajú vedeckým jazykom ohodnotené nanajvýš ako "zaujímavé". Krása medzi živočíchmi sa obvykle vysvetľuje čisto redukcionisticky, teda buď ako produkt pohlavného výberu, vonkajšieho sa prispôsobenia prostrediu (napr. mimikry) alebo ako vedľajší efekt genetických mutácií. Nemyslím to sarkasticky, iba konštatujem, že vedecká metóda má svoje hranice a isté pojmy jednoducho nepoužíva. To ale neznamená, že ako jediná má právo vyjadrovať sa k fenoménom okolo nás. V tomto ohľade sa Ernst Haeckel (1834-1919) na adresu vonkajších tvarov organizmov vyjadril vskutku šalamúnsky: farebné tabule diela Kunstformen der Natur (1904), ktoré by nepochybne obstáli v umeleckej galérii sprevádzajú krátke a na svoju dobu technicky precízne texty.