Ulity s príbehom

Slimáky sú pozoruhodné tvory. V harmónii protikladov v sebe snúbia pevnosť a trvácnosť ulity s mäkkosťou a poddajnosťou slizkého tela. Ulita je pritom akýsi záznam celého života svojho nositeľa; rastie s ním a v jej drobných i väčších nepravidelnostiach sú vpísané príhody, o ktorých by slimák mohol (ak by vedel) rozprávať...

 

 

Plastelínové hlavonožce

Keď bola moja dcéra ešte malá, rozbehli sme s ňou malý projekt. Z plastelíny sme modelovali rôzne druhy hlavonožcov. Potom sme ich fotografovali so zámerom urobiť katalóg plastelínových modelov vybraných druhov týchto úžasných zvierat. Napokon sme to nikdy nedokončili... Po dlhej dobe som z počítačového archívu vyhrabal to, čo sme stihli namodelovať. Nerád nechávam veci nedokončené a keďže sa pôvodný zámer nepodaril, aspoň týmto spôsobom robím za naším projektom bodku.

O husľových kraboch ešte raz... a naposledy

Husľovým krabom som sa venoval v niekoľkých popularizačných článkoch a reč o nich bola aj na tomto blogu. Na tohtoročnej akcii Minerály Bratislava (prebiehajúcej spolu s Bibliotékou v bratislavskej Inchebe) som vystúpil so sumarizačnou prednáškou na túto tému. V príspevku nižšie nájdete jednotlivé slajdy mojej prezentácie. Ide tak o pomyselnú bodku za husľovými krabmi. Nabudúce už radšej o niečom inom...

Duše trnavských stromov: časť tri

V lete listnaté stromy zahaľuje hustý zelený háv. Ten u javorov na jar narastie ohromujúco rýchlo. Súkvetia so svetlo zelenými lístkami vymenia poskladané dlaňovité listy, ktoré sa rýchlo rozložia a strom razom zahalia. Podľa týchto listov javor pozná hádam každý. A takisto podľa dvojnažiek, ktoré na jeseň občas skončia prilepené na nosoch ľudských ratolestí... Ale spoznáte javor aj podľa tvaru koruny a spôsobu vetvenia kmeňa?

Duše trmavských stromov: časť dva

Stromy sú krásne v každom ročnom období. A najmä tie listnaté ukazujú v priebehu roka veľa tvárí. Najradšej mám pohľad na strom v zime a skoro na jar, keď po najchladnejšej časti roka ešte na konároch nevyrašia nové listy. Vtedy nám stromy ukazujú svoje duše...

Bez lístia je strom nahý. Ukazuje nám to, čo je cez rok skryté: stavbu kmeňa a všetky konáre a konáriky, vetvy a vetvičky. Podľa jednej z postáv Nymfomanky Larsa von Triera nám vtedy strom ukazuje svoju dušu. V poslednom čase si viac všímam duše stromov v mojom bezprostrednom okolí. Niektorým z nich som sa venoval v minulom príspevku. V tomto sa chcem podeliť o krásu z pohľadu na nahé topole.

Duše trnavských stromov: časť jedna

Stromy sú ako ľudia. Každý je hneď na prvý pohľad iný. Každý má iný počet a tvar konárov. Stromy prežijú svoj život na jednom mieste a každé miesto je jedinečné. A tak aj všetky stromy sú jedinečné. Stromy toho istého druhu sa samozrejme na seba navzájom podobajú a zároveň sa líšia od stromov iného druhu. Nejde však iba o tvar listov či púčikov alebo farbu kôry. Stromy možno rozoznať aj podľa ich duše...

Ako sme ukuchtili nový druh homára...

Objav nového druhu organizmu je zvyčajne otázkou dlhodobého výskumu. Niekedy ide o mesiace, inokedy o roky. Vidieť opis nového druhu publikovaný vo vedeckom časopise je potom už len akási čerešnička na torte. Samotná torta pozostávajúca z cesta dôslednej argumentácie, plnky podrobnej dokumentácie a polevy neutíchajúceho entuziazmu ostáva zvyčajne laikovi skrytá...

Ako prezimovať na kmeni stromu

Keď som sa na jeseň roku 2003 ocitol v Bratislave ako poslucháč prvého ročníka bakalárskeho štúdia geológie, všimol som si, že kmene líp pred mojim vysokoškolským internátom pokrýva zvláštny hmyz. Zjavne išlo o nejaké bzdochy a boli ich tisíce... Až neskôr som sa dozvedel, že rok 2003 bol zrejme prvým rokom výskytu tohto hmyzu v Bratislave, hoci z územia Slovenska je známy už z roku 1995. A počnúc rokom 2017 sa táto bzdocha dostala aj do Trnavy.

Nenásytné čajky

Čajky majú povesť pirátov. S fregatami a pomorníkmi sa síce nemôžu porovnávať, stredoeurópsky suchozemec sa však s týmito skutočnými korzármi obvykle nestretne a tak si čajky svojou drzosťou status piráta poľahky udržia. Naposledy ma o tom presvedčilo kŕmenie vodného vtáctva v jednom parku v Normandii.

Prírodovedné múzeá Európy - 4. časť: Viedeň (Rakúsko)

Zdroj: link.

Prírodovedné múzeum vo Viedni (Naturhistorisches Museum Wien) patrí medzi európsku špičku tak vo výskume ako aj v prezentácii vystavených exponátov. Ak ste milovníkom histórie a/alebo prírody, a zablúdite do Viedne, určite si rezervujte trochu času na jeho obhliadku.

Ako som (ne)určoval motýle

Attacus atlas - najväčšia mora sveta

Toto leto som sa opäť dostal do Londýna. A opäť som navštívil výstavu Sensational butterflies, ktorá už po siedmy krát ponúkla návštevníkom nevšedný zážitok v poletujúcej záplave tropických motýľov. Vnútro klimatizovaného stanu s vysokou vlhkosťou vzduchu ma prinútilo okamžite zo seba zhodiť jesenné oblečenie – bol trinásty september, posledný deň výstavy.

Príroda a umenie pod jednou strechou

Nie je pravidlom stretnúť sa s umením v prírodovednej inštitúcii. Prírodné objekty síce majú síce vysokú estetickú hodnotu, za umenie sa ale nepovažujú, keďže ich nevytvoril človek. Navyše prechádzka chodbou výskumného inštitútu je väčšinou vcelku nudná záležitosť. V tomto ohľade je interiér Štátnej zoologickej zbierky v Mníchove (Zoologische Staatssamlung) výnimkou. 

Prírodovedné múzeá Európy - 3. časť: Kodaň (Dánsko)

Zoologické múzeum v Kodani (Zoologisk Museum) sa svojimi výstavnými priestormi nedá porovnávať s národnými múzeami európskych metropol, vystavené exponáty sú však naaranžované spôsobom, ktorý zaujme. Nedávno som mal možnosť istý čas pobudnúť v hlavnom meste Dánska. Návšteva Zoologického múzea sa samozrejme nedala vynechať.

Prírodovedné múzeá Európy - 2. časť: Londýn (Spojené kráľovstvo)

Autor: David Illif

Máloktoré európske múzeum má takú povesť ako Prírodopisné múzeum v Londýne (Natural History Museum). Bez pochýb je to jedna z najvýznamnejších prírodovedných inštitúcií na svete a tomu zodpovedajú aj vystavené exponáty v stálych expozíciách. Nájdete tu kostry dinosaurov, repliku vráskavca obrovského, aj sochu Darwina.

Senzačné motýle naživo

Počas nedávnej návštevy Londýna som sa nemohol nezastaviť v Prírodovednom múzeu. Táto chýrna inštitúcia vo svojich verejných priestoroch ponúka nevšedný zážitok vidieť špičkové exponáty tej najvyššej kvality... v kombinácii s davmi návštevníkov, ktorí vám zaručia, že sa s vašim obľúbeným dinosaurom nikdy nebudete fotiť sami. O niečo útulnejšie býva na platených výstavách. Na jednu z nich viedli moje kroky.

Reportáž o neúspešnej lúpežnej výprave

Koncom júna počas prechádzky upútal moju pozornosť osamelý mravček na chodníku. Pod nohy sa dívam neustále a podľa veľkosti a spôsobu, akým sa mravec pohybuje, viem bezpečne rozoznať najbežnejšie rody mravcov žijúce u nás. Tento ma zaujal z prozaického dôvodu: bola to moja obľúbená amazonka.

Stretnutie s pánom Stromom

Stromy sú zvláštne bytosti. Aspoň také zvláštne ako sme my, ľudia. S našou civilizáciou ich spája pevné puto. A nemyslím tým iba na ich praktické využitie v podobe stavebného dreva, násadcov kopijí či zápaliek. Zo všetkých rastlín majú ľudia najviac v úcte práve stromy. Sú to navyše jediné živé tvory, ktorých konkrétnych jedincov chránime.

Bahnožrútske kraby s obrovskými klepetami

V plážovom piesku zanechávam stopy sandálov. Je poludnie. Slnko mi visí nad hlavou, bez klobúka by bolo zle. Do hodiny by mal nastať najnižší stav odlivu. Na brehu jasne vidieť obnažený tmavší pás ešte vlhkého bahna, ktorý sa počas odlivu pomaly rozširuje. Pri bližšom pohľade si možno v bahne všimnúť stovky okrúhlych otvorov vzdialených jeden od druhého sotva 15 cm. Ide o vchody do nôr husľových krabov.

Mravčie otrokárske amazonky

Leto je v plnom prúde. Počas posledných niekoľkých týždňov sú denné teploty na slovenské pomery pekne vysoké a držia sa na rovnakej úrovni aj podvečer. Na juhu Slovenska je to ten správny čas pre veľké otrokárske mravce zvané „červené amazonky“, aby doplnili stavy svojich otrokov...

Prírodovedné múzeá Európy - 1. časť: Miláno (Taliansko)

Milujem múzeá, najmä tie prírodovedné. Nech už navštívim akékoľvek mesto, vždy sa snažím navštíviť miestne múzeum (pokiaľ to dovoľuje môj čas). Z historického hľadiska sú múzeá pre širokú verejnosť (na rozdiel od napr. súkromných zbierok) pomerne mladou záležitosťou, ktorej tradícia v zásade nesiaha do minulosti hlbšie ako dvesto rokov. A pritom väčšina z nich dýcha ohromujúcou starobou, čiastočne kvôli veku vystavovaných exponátov. Zvlášť viditeľné je to v prírodovedných múzeách a najmä v paleontologických oddeleniach venovaných fosílnym zvyškom neraz starých stovky miliónov rokov.