Podvodní pištoľníci

Art by John Pohlman

Desaťnožce sú rôznorodá skupina morských kôrovcov (viac o nich tu). Nájdeme medzi nimi garnáty, krevety, raky aj kraby. Líšia sa od seba nielen tvarom a veľkosťou ale aj spôsobom života. V tomto ohľade sa s pištoľovými krevetami nedá nič porovnávať. Ako jediné totiž vedia strieľať.

O mravcoch a ľuďoch

Mravce zobrazené ako de facto ľudia v mravčích kostýmoch.

Pri vnímaní okolitej prírody nás zväzujú naše vlastné antropomorfizmy. Bez nich by sme si zrejme iba málo rozumeli, je však dôležité uvedomiť si, keď s nejakým antropomorfizmom pri opise vonkajšej reality pracujeme. Keď evolučný biológ alebo poučený laik povie „sebecký gén“, je mu jasné, že ide o metaforu a že gén nikdy nebude sebecký v bežnom zmysle slova. Podobne ak použijeme označenie „mravčia kráľovná“, mali by sme vedieť, v akom vzťahu voči ľudským monarchom je status daného tvorčeka.

Mravce na vojnovom chodníčku

Foto: Alex Wild

S mravcami toho zdieľame veľa a nie je to iba životné prostredie. Dá sa povedať, že mravce žijú v spoločenskom zriadení podobne ako ľudia, pričom deľba práce im je doslova vrodená. Zvyknú sa pokladať za mimoriadne vynaliezavé a usilovné, nie sú im však cudzie ani temnejšie stránky života v spoločnosti, akými sú vojny a otroctvo. O otrokárskych amazonkách už na blogu reč bola, pozrime sa teraz na mravčie vojny.

Mravčie superlatívy

Camponotus nigriceps z Austrálie. Mravce rodu Camponotus patria medzi najväčšie mravce na svete. Foto: Alexander Wild.

Je zaujímavé sledovať, ako ľudí priťahujú superlatívy – najväčšie, najlepšie, najnovšie, prípadne najmenšie, najhoršie, najstaršie. Najväčší štadión sveta, najlepšia reklama, najnovší model auta, najmenší bicykel, najhorší film roka, najstaršie písmo... Nenadarmo vznikla Guinessova kniha rekordov.

Mravce, mravce, mravce

Mravce sú po mnohých stránkach úžasné organizmy. Učarovali mi pred niekoľkými rokmi po prečítaní knihy Cesta k mravencům od Berta Hölldoblera a Edwarda O. Wilsona (ktorú vrelo odporúčam všetkým milovníkom prírody). Odvtedy si viac všímam, po čom stúpam a často sa zohnem až tesne k zemi v snahe dostať sa na úroveň týchto drobných tvorčekov. A hoci som ako malý chlapec po mravcoch s obľubou šliapal, teraz k nim prechovávam úctu a rešpekt.