Kronika života 2: ordovik (pred 485 – 444 miliónmi rokov)

 

O kambrickej explózii ste už určite počuli. Na tomto blogu sa toto slovné spojenie skloňovalo už viac krát. Hovorí vám však niečo termín „ordovická radiácia“? Zatiaľ čo počas kambrickej explózie sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy so zložitými ekologickými vzťahmi, v nasledujúcom období ordoviku došlo k najvýraznejšiemu vzostupu morského života v histórii našej planéty. A to sa označuje vyššie spomenutým výrazom.

<-- Ordovickým moriam kraľovali hlavonožce. Niektoré z nich boli poriadne veľké. Na obrázku sa jeden z nich zmocňuje trilobita rodu Asaphus. Na morskom dne žili prisadnutým spôsobom života početné koraly, ľaliovky s tenkou stopkou a ramenonožce pripomínajúce lastúrniky.

Po dinosauroch prišli... RYBY!

David Černý je jeden zo spoluautorov novej prelomovej štúdie o evolúcii rýb.

Na konci kriedovej periódy, t.j. asi pred 65 miliónmi rokov, došlo k hromadnému vymieraniu, ktorého obeťou sa stali aj nevtáčie dinosaury. Táto udalosť sa väčšinou vníma ako niečo negatívne, i keď sa občas nezabudne dodať, že práve vymretie veľkých dinosaurov uvoľnilo priestor cicavcom a teda aj nám, ľuďom. Hromadné vymieranie však so sebou zmietlo aj množstvo morských tvorov vrátane vodných plazov a amonitov. Na súši po kataklyzme život nanovo rozkvitol v podobe rozmanitosti sveta cicavcov, v mori zase dostali svoju veľkú príležitosť kostnaté ryby. A patrične ju využili. Nádherným spôsobom to dokladuje vedecká práca venujúca sa diverzifikácii morských rýb na konci kriedy. Jedným zo spoluautorov je David Černý, mladý kolega hen od západných susedov, ktorý mi odpovedal na niektoré otázky týkajúce sa (aj) jeho výskumu. 

Ako sa dinosaury nedostali do hlavných správ

Nedávno ma oslovila RTVS. Dopočuli sa, že dinosaury „začali vymierať skôr, ako ich úplne vyhubil pád asteroidu na konci kriedy“. Táto správa doslova otriasla (pokrúteným) svetom médií. Odrazu ste sa všade dočítali, že aj keby ten asteroid neďaleko Yucatánu necapol, dinosaury by aj tak pekne-krásne vyhynuli. Mali to teda zrátané už oveľa skôr...

Obchod so smrťou

„Obchod so smrťou“ (orig. Das Geschäft mit dem Tod) je názov dočasnej výstavy vo viedenskom Prírodovednom múzeu, ktorá sa venuje vymieraniu živočíšnych druhov pričinením človeka. Názorne bilancuje gazdovanie nášho vlastného druhu na matičke Zemi voči jej ďalším obyvateľom. Vzhľadom na jej obsah, nie je návšteva výstavy práve najpríjemnejšie strávený čas, treba ju však vidieť. Máte na to ešte tri týždne.

Všetko zlé je aj na niečo dobré... Naozaj?

Fosílie v kombinácii s ich datovaním nám rozprávajú príbehy, ktoré môžu niekedy vyraziť dych. Fenomén hromadných vymieraní je jedným z nich a dokladuje nám, že história života je z dlhodobého hľadiska poznamenaná množstvom kríz, a v niekoľkých málo prípadoch rozmanitosť života na Zemi takmer zanikla. Okrem toho sa však zdá, že hromadné vymierania mali zásadný vplyv na to, akú podobu má život na Zemi v súčasnosti. 

Hromadné vymierania: čo ich spôsobuje?

Kamene na zem z neba padajú každú chvíľu. Raz za čas však môžu byť ozaj veľké.... (zdroj: Wikimedia Commons)

História života na našej planéte je z dlhodobého hľadiska poznamenaná množstvom kríz. Niektoré z nich spôsobili takmer úplný kolaps ekosystémov v globálnom meradle. Tie sa označujú ako hromadné vymierania. Čím sa líšia od tých „bežných“ a čo ich spôsobuje?

Čo sa stalo s dinosaurami?

Dinosaury zahubil meteorit. Plesol kdesi do vtedajšieho Mexického zálivu, aj keď v tom čase ho tak nikto nevolal. Človek vtedy totiž ešte nebol, hoci kreacionisti vám budú tvrdiť opak. Po dinosauroch sa tak zľahla zem – koniec koncov, čo iné si tie tupé plazy zaslúžili? A teraz vážne...