Kronika života 3: silúr (pred 444 – 419 miliónmi rokov)

Po kambrickej explózii nastala ordovická radiácia. Na konci ordoviku pred 445 miliónmi rokov došlo k veľkému hromadnému vymieraniu. V nasledujúcom období, silúre, sa ekosystémy nielenže spamätali, ale rozvinuli sa do dovtedy nevídanej podoby. Teplé tropické moria obývala bohatá fauna bezstavovcov a pobrežné oblasti začali kolonizovať prvé malé cievnaté rastliny nasledované pioniermi z radov živočíchov.

Kronika života 2: ordovik (pred 485 – 444 miliónmi rokov)

 

O kambrickej explózii ste už určite počuli. Na tomto blogu sa toto slovné spojenie skloňovalo už viac krát. Hovorí vám však niečo termín „ordovická radiácia“? Zatiaľ čo počas kambrickej explózie sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy so zložitými ekologickými vzťahmi, v nasledujúcom období ordoviku došlo k najvýraznejšiemu vzostupu morského života v histórii našej planéty. A to sa označuje vyššie spomenutým výrazom.

<-- Ordovickým moriam kraľovali hlavonožce. Niektoré z nich boli poriadne veľké. Na obrázku sa jeden z nich zmocňuje trilobita rodu Asaphus. Na morskom dne žili prisadnutým spôsobom života početné koraly, ľaliovky s tenkou stopkou a ramenonožce pripomínajúce lastúrniky.

Kronika života 1: kambrium (pred 541 - 485 miliónmi rokov)

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju dnešnú podobu však nadobúdal počas dlhých miliónov rokov. V tomto seriáli sa pokúsim stručne vyrozprávať príbeh života na našej planéte. Zameriam sa na mnohobunkové tvory a preto začíname až obdobím kambria. V tomto období sa odohrala „evolučná revolúcia“, keď sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy v pravom zmysle slova.

Naša Zem sa sformovala z mračna plynu a prachu asi pred 4,6 miliardy rokov. Predpokladá sa, že život na nej vznikol asi o miliardu rokov neskôr. Počas nasledujúcich nepredstaviteľne dlhých troch miliárd rokov mal život s výnimkou záhadných gaboniontov iba mikroskopickú podobu. Fosílie mnohobunkových tvorov viditeľných voľným okom poznáme až z obdoba pred asi 600 miliónmi rokov. O niekoľko desiatok miliónov rokov sa počas kambria objavili prakticky všetky hlavné skupiny organizmov.

 

Kambrické čudá a ich vplyv na klasifikáciu živočíchov

Začiatky takmer všetkých hlavných skupín živočíchov je možné vysledovať až do obdobia kambria pred asi 540 miliónmi rokov, keď počas takzvanej kambrickej explózie v priebehu pomerne krátkeho času došlo k úžasnému rozrôzneniu života. Z primitívnych foriem sa rýchlo vyvinuli prakticky všetky dnes známe živočíšne kmene. K tejto interpretácii však neviedla priama cesta. Práve naopak...

Výbuch života v kambriu

Autor: Ray Troll

Kambrická explózia sa odohrala zhruba pred pol miliardou rokov. Niekedy sa považuje za najvýznamnejšiu evolučnú udalosť hneď po vzniku života. Nešlo však o udalosť v pravom zmysle slova, nakoľko trvala desiatky miliónov rokov. Z dlhodobého hľadiska však vskutku išlo o výbuch. V priebehu pomerne krátkeho času došlo k úžasnému rozrôzneniu života a z primitívnych foriem sa rýchlo vyvinuli prakticky všetky známe živočíšne kmene. Čo to znamená?

Ako prichádzame na svet

Zdroj: Wikipedia (link)

Som šťastný otec dvoch detí. A ak si mám spomenúť na emocionálne najsilnejšie okamihy môjho života, jeden z nich predstavuje narodenie mojej dcéry a druhý narodenie môjho syna. Nemôžem však povedať, že by som bol úplne spokojný s tým, za akých podmienok sa narodili. Nie som pôrodník, aby som vedel po odbornej stránke zhodnotiť priebeh pôrodov. Som však cítiaci tvor, ktorý má konkrétne zážitky. A s tými sa s vami v tomto príspevku podelím.

Čo bolo prv: rastlina alebo zviera?

Rastliny tu boli pred živočíchmi. Túto mantru je počuť z každej strany. Často sa hovorí o „neživej ríši“ minerálov a hornín, potom o rastlinnej ríši a napokon o ríši živočíchov (presne v tomto poradí). V starších učebniciach paleontológie a historickej geológie sa opakujú poučky o tom, ako súš najprv kolonizovali rastliny a až potom živočíchy. Napokon paleofytikum, mezofytikum a kenofytikum, akési pomyselné časové intervaly, počas ktorých sa darilo iným skupinám rastlín, z časového hľadiska nezodpovedajú paleozoiku, mezozoiku a kenozoiku, ale ich o niečo predchádzajú. Akoby sa chcelo povedať, že aby svet poskočil na rebríku vývoja o priečku vyššie, musí sa najprv prerobiť rastlinná ríša a až potom prichádzajú na rad živočíchy. Ide však o konštrukty (aj keď užitočné).

O smrti

So životom úzko súvisí smrť. Nanešťastie samotný pojem „smrť“ nie je protikladom pojmu „život“. A ani z fenomenologického hľadiska nejde v prípade života a smrti o protiklady. Zatiaľ čo stavy „byť nažive“ a „byť mŕtvy“ v istom zmysle analogické sú, život ako fenomén nemá protiklad v smrti, ktorá je logickým ukončením života nejakej bytosti. So smrťou konkrétnych tvorov to však nemusí byť také jednoduché.

Čo je život?

Čo je život? Ako sa dá rozoznať živé od neživého? Otázky možno znejú banálne, ale je na ne veľmi ťažké odpovedať a dodnes v tom nemáme celkom jasno. Vo väčšine prípadov akosi intuitívne vycítime, čo živé je a čo nie. Stačí ukázať na chrobáka, slimáka, kvietok, kamienok a auto a spýtať sa na názor päťročného dieťaťa. Dokážeme vôbec fenomén života obsiahnuť v jednej vete?