Záhada devónskych falusov

Asi pred 450 miliónmi rokov dominovali krajine zvláštne útvary dosahujúce výšku niekoľko metrov. V gigerovskom vesmíre by nemuseli byť vôbec nápadné, na našej planéte však išlo v danom čase o najväčší suchozemský organizmus. Zoznámte sa s tvorom, ktorého vedci poznajú pod názvom Prototaxites a ktorého identita dosiaľ nebola uspokojivo vysvetlená.

Čo bolo prv: rastlina alebo zviera?

Rastliny tu boli pred živočíchmi. Túto mantru je počuť z každej strany. Často sa hovorí o „neživej ríši“ minerálov a hornín, potom o rastlinnej ríši a napokon o ríši živočíchov (presne v tomto poradí). V starších učebniciach paleontológie a historickej geológie sa opakujú poučky o tom, ako súš najprv kolonizovali rastliny a až potom živočíchy. Napokon paleofytikum, mezofytikum a kenofytikum, akési pomyselné časové intervaly, počas ktorých sa darilo iným skupinám rastlín, z časového hľadiska nezodpovedajú paleozoiku, mezozoiku a kenozoiku, ale ich o niečo predchádzajú. Akoby sa chcelo povedať, že aby svet poskočil na rebríku vývoja o priečku vyššie, musí sa najprv prerobiť rastlinná ríša a až potom prichádzajú na rad živočíchy. Ide však o konštrukty (aj keď užitočné).

Všadeprítomné parazity

Slovo parazit má silný negatívny náboj, najmä v spoločenskom styku. Ale ani v biologickom zmysle nevyvoláva eufóriu, samozrejme ak náhodou nie ste zanieteným parazitológom. A predsa si dnes môžeme byť istí, že bez parazitov by život na Zemi mal úplne odlišnú podobu a vlastne by sme im mali byť vďační. Okrem iného za našu mnohobunkovosť alebo pohlavný spôsob rozmnožovania.

Gabonionty - najstaršie makroskopické koloniálne mnohobunkovce

V roku 2010 publikoval francúzsko-marocký geológ Abderrazak El Albani z Univerzity v Poitiers a Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum (CNRS) v prestížnom vedeckom časopise Nature úplnú senzáciu. Opísanie najstarších makrofosílií komplexných, koloniálnych organizmov nájdených v 2,1 miliardy rokov starých bridliciach v Gabone, niekoľko km SZ od mesta Franceville. Tento objav výrazne pozmenil naše chápanie evolúcie života.

Dobytie súše: 4. časť – Majú organizmy dôvod liezť na súš?

Ťažká otázka... Pri skúmaní evolúcie nás môže premýšľanie nad "dôvodmi" akéhokoľvek procesu zaviesť na scestie. Na všetko totiž máme tendenciu pozerať sa z našej perspektívy, t.j. z pohľadu človeka ako inteligentného suchozemského stavovca a zároveň z pohľadu súčasnosti, teda stovky miliónov rokov po tom, čo prví pionieri z radov húb, rastlín a článkonožcov "stúpili" na suchú zem. Bez prísľubu jednoznačného výsledku však skúsme na otázku odpovedať.

Dobytie súše: 3. časť – Stručná história terestrializácie

Maiocercus celticus - trigonotarbidný pavúkovec z karbónu.

V dávnej geologickej minulosti sa život presunul z vody na súš a nebolo to jednoduché. Právom môžeme kolonizáciu súše označiť ako jej dobytie. V mori sa naďalej rozvíjali nespočetné formy života, okrem nich však na Zemi pribudli suchozemské tvory, a medzi nimi aj my, ľudia. Kým sa ale na scéne objavil človek, kontinentálne ekosystémy počas miliónov rokov prechádzali veľkými zmenami. Mnohé z nich boli pritom vyvolané samotnými živými organizmami.

Dobytie súše: 2. časť – Prekonávanie fyziologických bariér

Zdroj: Wikimedia Commons.

Keď vybehneme niekam do prírody a trošku sa okolo seba poobzeráme, ľahko natrafíme na všetky hlavné skupiny organizmov, ktoré sa prispôsobili životu na suchej zemi, ale ktorých predkovia pred mnohými miliónmi rokov obývali more. Ciest na suchú zem je veľa a prekážok na nich je neúrekom. Napríklad práve sa liahnuca korytnačka na obrázku patrí medzi plazy, ktoré sa s novými podmienkami vyrovnali pomocou amniotického vajíčka. Ako to bolo u ostatných dnes už suchozemských tvorov?

Plesnivý vesmír

Plesne sú všade okolo nás. Ich spóry poletujúce vo vzduchu využijú každú príležitosť, čoho výsledkom je napríklad sivozelený povlak na pečive, keď naň v sáčku zabudneme. Pamätám si na jednu laboratórnu úlohu v rámci biológie na strednej škole. Každý mal doma vypestovať pleseň a doniesť ju do školy na cvičenie. Ja som vtedy vložil celý krajec chleba do mikroténového sáčku, kde sa za necelý týždeň diali veci... V škole som exceloval, môj plesnivý chlebík mal úspech, aj keď jedna spolužiačka s plesnivým lekvárom sa čo do farebnosti a hrúbky povlaku môjmu „chovancovi“ vyrovnala.