Kronika života 2: ordovik (pred 485 – 444 miliónmi rokov)

 

O kambrickej explózii ste už určite počuli. Na tomto blogu sa toto slovné spojenie skloňovalo už viac krát. Hovorí vám však niečo termín „ordovická radiácia“? Zatiaľ čo počas kambrickej explózie sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy so zložitými ekologickými vzťahmi, v nasledujúcom období ordoviku došlo k najvýraznejšiemu vzostupu morského života v histórii našej planéty. A to sa označuje vyššie spomenutým výrazom.

<-- Ordovickým moriam kraľovali hlavonožce. Niektoré z nich boli poriadne veľké. Na obrázku sa jeden z nich zmocňuje trilobita rodu Asaphus. Na morskom dne žili prisadnutým spôsobom života početné koraly, ľaliovky s tenkou stopkou a ramenonožce pripomínajúce lastúrniky.

Kronika života 1: kambrium (pred 541 - 485 miliónmi rokov)

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju dnešnú podobu však nadobúdal počas dlhých miliónov rokov. V tomto seriáli sa pokúsim stručne vyrozprávať príbeh života na našej planéte. Zameriam sa na mnohobunkové tvory a preto začíname až obdobím kambria. V tomto období sa odohrala „evolučná revolúcia“, keď sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy v pravom zmysle slova.

Naša Zem sa sformovala z mračna plynu a prachu asi pred 4,6 miliardy rokov. Predpokladá sa, že život na nej vznikol asi o miliardu rokov neskôr. Počas nasledujúcich nepredstaviteľne dlhých troch miliárd rokov mal život s výnimkou záhadných gaboniontov iba mikroskopickú podobu. Fosílie mnohobunkových tvorov viditeľných voľným okom poznáme až z obdoba pred asi 600 miliónmi rokov. O niekoľko desiatok miliónov rokov sa počas kambria objavili prakticky všetky hlavné skupiny organizmov.

 

Áno, aj hady majú vnútornú kostru pozostávajúcu z kostí...

Všetky stavovce majú vnútornú kostru. To dá predsa rozum, veď už v názve to tam je: chrbtica ako osová časť kostry sa skladá z jednotlivých kostí, stavcov. Laik (nie lajk!) ale nemusí práve pozorovaného tvora medzi stavovce zaradiť – raz darmo, nedisponujeme röntgenovým zrakom. A ono to vlastne ani nie je potrebné; (takmer) všetci máme svoje elektronické zariadenia, ktoré nás bezpečne spoja so studnicou všeobecnej múdrosti, teda internetom. O tom, či niečo alebo niekto má chrbtovú kosť, sa dá ľahko presvedčiť naklikaním tých správnych slov do internetového vyhľadávača...

 

Po dinosauroch prišli... RYBY!

David Černý je jeden zo spoluautorov novej prelomovej štúdie o evolúcii rýb.

Na konci kriedovej periódy, t.j. asi pred 65 miliónmi rokov, došlo k hromadnému vymieraniu, ktorého obeťou sa stali aj nevtáčie dinosaury. Táto udalosť sa väčšinou vníma ako niečo negatívne, i keď sa občas nezabudne dodať, že práve vymretie veľkých dinosaurov uvoľnilo priestor cicavcom a teda aj nám, ľuďom. Hromadné vymieranie však so sebou zmietlo aj množstvo morských tvorov vrátane vodných plazov a amonitov. Na súši po kataklyzme život nanovo rozkvitol v podobe rozmanitosti sveta cicavcov, v mori zase dostali svoju veľkú príležitosť kostnaté ryby. A patrične ju využili. Nádherným spôsobom to dokladuje vedecká práca venujúca sa diverzifikácii morských rýb na konci kriedy. Jedným zo spoluautorov je David Černý, mladý kolega hen od západných susedov, ktorý mi odpovedal na niektoré otázky týkajúce sa (aj) jeho výskumu. 

Zdeněk Burian má svojho dinosaura

Rekonštrukcia burianosaura. Autorka: Edyta Felcyn.

V roku 2003 bol objavený prvý český dinosaurus. Išlo o nekompletnú stehennú kosť a úlomok ďalšej kosti z lomu pri obci Mezholezy na Kutnohorsku. Nález bol publikovaný o dva roky neskôr ako zvyšky bližšie neurčeného iguanodontidného dinosaura. Príbeh však neskončil. Práve naopak. Český dinosaurus sa dočkal podrobnej analýzy, ktorej výsledky boli publikované iba pred tromi dňami. Na základe jedinej stehnovej kosti tak bol opísaný nový rod aj druh dinosaura: Burianosaurus augustai. Prvý autor odbornej štúdie je mladý paleontológ Daniel Madzia, ktorý si našiel čas a odpovedal mi na niekoľko otázok týkajúcich sa českého dinosaura.

Týždeň s plesiosaurami 3: borenie mýtov

Plesiosaury žili na našej planéte desiatky miliónov rokov. Ale už sú nenávratne preč. ("Dôkazy" zástancov existencie „lochnesiek“ dosiaľ nepresvedčili...) Pri rekonštrukcii ich vzhľadu a spôsobu života sa ľahko môžeme dostať do rozporu s realitou. Tú koniec koncov nikdy nebudeme poznať celú, môžeme sa však k nej priblížiť. Tento krátky príspevok sa snaží zbúrať niekoľko rozšírených mýtov o týchto fascinujúcich morských tvoroch.

Týždeň s plesiosaurami 2: s hlavou na špičke chvosta

Copeova rekonštrukcia elasmosaura (to hadovité čudo) Zdroj: link.

Plesiosaury sa na konci kriedy (asi pred 80 miliónmi rokov) vyvinuli do výnimočných foriem. Patrili medzi ne aj tvory s ohromne dlhými krkmi. Elasmosaurus ho mal rovnako dlhý ako zvyšok jeho tela a tvorilo ho až 72 stavcov. Fosílie tohto zvieraťa boli opísané v roku 1868 Edwardom Drinkerom Copeom a viaže sa k nim zaujímavý príbeh.

Týždeň s plesiosaurami 1: v ponorke za príšerami

Za prvú realistickú rekonštrukciu druhohorných morských plazov sa považuje akvarel od anglického geológa Henry de La Becheho z roku 1830. Volá sa Duria Antiquior, čo znamená „Dávnejší Dorset“ a znázorňuje predhistorické tvory obývajúce more na terajšom pobreží južného Anglicka dávno pred príchodom človeka. Na obraze sú potvory s ohromnými čeľusťami plnými zubov, ktoré pripomínajú prerastené krokodíly s veľkými okrúhlymi očami. To sú ichtyosaury, o ktorých som už písal (link). Sú tam aj tvory s dlhými krkmi a malými hlavami. To sú plesiosaury, ktorým sa venuje tento príspevok. 

Týždeň s ichtyosaurami 3: hŕstka krásavcov

Ichtyosaury mi učarovali už v skorom detstve. Najprv som ich považoval za akési vodné dinosaury, hoci s dinosaurami nemali nič spoločné... Po dvoch príspevkoch na rybojašteriu tému prichádza tretí.

Týždeň s ichtyosaurami 2: ako žili?

Ichtyosaury sú asi najznámejšími druhohornými morskými plazmi. Na život v mori boli perfektne prispôsobené a svojím elegantným vzhľadom môžu súperiť s krásou žralokov. Na rozdiel od nich však vyhynuli ešte počas kriedy a pádu meteoritu do oblasti Yucatánskeho zálivu sa nedožili. Počas jury v čase svojej najväčšej slávy však moriam kraľovali...

Týždeň s ichtyosaurami 1: plazy v znamení rýb

V čase, keď sa na súši preháňali dinosaury, v moriach by sme našli ich vodné náprotivky. To, čo by laik označil súhrnne ako druhohorné morské plazy, bolo viacero samostatných evolučných línií. V tomto príspevku začneme ichtyosaurami, plazmi v znamení rýb.

Zmätky okolo raptorov z Jurského parku

Vďaka filmu Jurský park (1993) sa pred takmer dvomi desaťročiami zmenil pohľad verejnosti na dinosaury. Film vo veľkom čerpal z odkazu kníh Roberta T. Bakkera The Dinosaur Heresies (1986) a Gregoryho Paula Predatory Dinosaurs of the World (1988). Odvtedy však pretieklo veľa vody a nové objavy nás prinútili revidovať zastarané predstavy. To, ako presne vyzerali dinosaury, nebudeme zrejme vedieť nikdy, dá sa však tvrdiť, že dnes sme pravde bližšie ako kedykoľvek predtým. Veda má totiž tú úžasnú vlastnosť, že poznatky kumuluje. A čo nám dnešná veda hovorí o raptoroch z Jurského parku?

Kniha: Pterosaury od Wittona

Videli ste najnovší (štvrtý) diel série o parku dinosaurov Jurský svet? Ak áno, určite si pamätáte na pterosaury, tie uškriekané lietajúce beštie so zvláštnou potrebou útočiť na návštevníkov parku. Ten väčší z nich, Pteranodon, dokonca dokázal zdvihnúť človeka zo zeme... Nielen v tomto ohľade popustili tvorcovia uzdu fantázii. „Vtákojaštery“ v Jurskom svete totiž ani zďaleka nezodpovedajú tomu, čo o týchto úžasných tvoroch vieme.

Plastové patvory: 7. časť - vtákopysk a jeho nohy

Po dlhšej prestávke v správach zo sveta plastových skvostov sa chcem podeliť o radosť z nálezu tutovky. Vtákopyska pozná asi každý. Už menej ľudí vie, že toto zvláštne zviera je jedovaté. A len málokto sa mu v zoologickej záhrade alebo múzeu pozrie bližšie na pacičky. Plastový hrdina tohto príspevku ich má ozaj zaujímavé...

Záhadné vetulikólie sú naše blízke príbuzné

Počas kambrickej explózie (asi pred 540 miliónmi rokov) došlo k rozvoju veľkého množstva telových plánov (tzv. Baupläne) mnohobunkových živočíchov. Viaceré čudá („oddballs“ sensu Gould 1989) sa za niekoľko posledných dekád podarilo úspešne zaradiť do príbuzenstva dnes prekvitajúcich skupín. O skutočnej identite niektorých sa však stále vedú búrlivé diskusie. Jedným z takých orieškov bola donedávna aj skupina Vetulicolia.

Démonopitek – najväčší ľudský parazit

Nie je to tak dávno, keď bol v rovníkovej Afrike objavený nový druh veľkého ľudoopa. Na prvý pohľad pripomína človeka (Homo sapiens), spôsobom života sa však od nás výrazne odlišuje. Ide o jediného známeho cicavca praktikujúceho tzv. hniezdny parazitizmus. Navyše je bezkonkurenčne najväčším ľudským parazitom a je iróniou, že sme ho objavili iba koncom minulého storočia. Toto je príspevok venovaný tomuto pozoruhodnému tvoru. Zoznámte sa: Daemonopithecus negrisugus.

Madunický obor s klami nadol

Deinotériá predstavujú vyhynutú špecializovanú líniu chobotnatcov. Boli teda vzdialenými príbuznými dnešných slonov. Tie si v ľudskej kultúre obvykle spájame s niečím pozitívnym, deinotériá však naopak dostali meno s viac-menej negatívnym významom. Doslovný preklad slova Deinotherium je „hrôzostrašné zviera“. Hrôzostrašné zvery sa od slonov líšili predovšetkým odlišným tvarom lebky a klami, ktoré im vyrastali zo spodnej čeľuste. Z dnešného pohľadu deinotériá pôsobili vcelku netradičným dojmom. To, že žili aj na Slovensku, je aspoň pre poučených laikov známa vec. Už menej známe je, že pozostatky toho najväčšieho deinotéria všetkých čias pochádzajú takisto z našej krajiny.

S cirkulárkou v hube

Chrup o živočíchovi prezradí veľmi veľa. „Povedz mi, čo ješ a ja ti poviem, kto si.“ Na túto pravdu sa (okrem iného) spolieha paleontológia, ktorej objektom sú takmer výlučne nekompletné zvyšky dávno vymretých organizmov. A keďže zuby sú zložené z mimoriadne odolného materiálu, chrup je často to jediné, čo o niekdajšej existencii študovaného tvora svedčí. Takže ešte raz. Paleontológ: „Ukáž zuby a ja ti poviem, kto si.“ Veľký neznámy: „OK. Mám v hube cirkulárku. Môžeš hádať...“

Plastové patvory: 6. časť - raje a iné mutanty

Z Číny pochádza veľa zázrakov. Hodváb, kompas, papier, strelný prach... a plastové patvory. Tým posledne menovaným sa na blogu venovalo už dosť miesta. Plastových nepodarkov je však okolo nás viac, ako by bolo milé. To zaručuje, že seriál o nich na tomto blogu má v budúcnosti potenciál súperiť v počte častí s priemernou latinskoamerickou telenovelou alebo aspoň s Martinovou fantasy ságou Piesne ľadu a ohňa.

Kniha: Objav v sebe rybu!

Tiktaalik je niečo ako Archaeopteryx vo svete rýb. Tak ako sa starý dobrý Archie znázorňuje na polceste medzi plazom a vtákom, tak sa Tiktaalik čoskoro v učebniciach objaví znázornený na polceste medzi rybou a obojživelníkom. Ide skrátka o zvieratko, ktoré sa podľa kreacionistov nikdy nemalo nájsť, ale našlo sa. Tiktaalik je ikona. Tento príspevok však je o niečom inom...