Kniha: Bádenské desaťnožce Maďarska

Po asi troch rokoch usilovnej práce nedávno uzrela svetlo sveta kniha o bádenských desaťnožcoch Maďarska. Pripravil som ju spolu s Alfrédom Dulaiom z Maďarského prírodovedného múzea v Budapešti. Treba poznamenať, že sa v názve síce spomína iba náš južný sused, zberatelia fosílií na Slovensku ju však môžu aj tak využiť, nakoľko sa v bádenských usadeninách Slovenska vyskytuje iba málo druhov desaťnožcov, ktoré by sa zároveň nevyskytovali v tých maďarských.

 

 

O husľových kraboch ešte raz... a naposledy

Husľovým krabom som sa venoval v niekoľkých popularizačných článkoch a reč o nich bola aj na tomto blogu. Na tohtoročnej akcii Minerály Bratislava (prebiehajúcej spolu s Bibliotékou v bratislavskej Inchebe) som vystúpil so sumarizačnou prednáškou na túto tému. V príspevku nižšie nájdete jednotlivé slajdy mojej prezentácie. Ide tak o pomyselnú bodku za husľovými krabmi. Nabudúce už radšej o niečom inom...

Parazitické rovnakonôžky: život pod pancierom

Parazit je organizmus, ktorý v niektorej fáze svojho životného cyklu využíva iné organizmy ako zdroje potravy, ale aj ako stále alebo dočasné životné prostredie, a tým im priamo alebo nepriamo škodí. Parazitov sú státisíce, pravdepodobne však milióny druhov. Prakticky každý živý tvor totiž na sebe alebo v sebe hostí najmenej jedného parazita. Či sa nám to páči alebo nie, parazitické druhy na našej planéte prevládajú. A nájdeme ich aj medzi rovnakonôžkami.

Krab z pekla...

Nové druhy organizmov sú objavované a popisované prakticky každý deň. Vo väčšine prípadov ide o tvory, ktoré na prvý pohľad veľa pozornosti nevzbudia, nakoľko ide o príbuzných už známych druhov, od ktorých sa líšia iba minimálne. Občas sa však nájde niečo, čo vyrazí dych aj vedcom. Takým prípadom je nález neobvyklého kraba, ktorého nedávno vylovili z hĺbok Tichého Oceána...

Ako sme ukuchtili nový druh homára...

Objav nového druhu organizmu je zvyčajne otázkou dlhodobého výskumu. Niekedy ide o mesiace, inokedy o roky. Vidieť opis nového druhu publikovaný vo vedeckom časopise je potom už len akási čerešnička na torte. Samotná torta pozostávajúca z cesta dôslednej argumentácie, plnky podrobnej dokumentácie a polevy neutíchajúceho entuziazmu ostáva zvyčajne laikovi skrytá...

S pištoľovou krevetou na Petriho miske

Pištoľovým krevetám sa odborne venujem síce iba dva roky, ale už teraz viem, že je to začiatok dlhodobého záujmu. Keď vám tieto drobné ráčiky počarujú, nie je také ľahké prestať na ne myslieť. Za posledný mesiac som ich viac krát navštívil vo viedenskom Prírodovednom múzeu...

Kedy začali pištoľové krevety strieľať?

Pištoľové krevety sú už dlho predmetom detajlného výskumu (pozri tu). Napriek tomu sme dlho nevedeli, kedy sa funkčné pištoľové klepeto vyvinulo. Ide o dôležitú otázku, keďže ním krevety nielen lovia korisť ale aj vzájomne komunikujú. Na datovanie takýchto evolučných udalostí sú potrebné fosílie a tie, ktoré by spoľahlivo patrili pištoľovým krevetám, nám donedávna chýbali.

Ako sme skúmali pištoľové krevety

Pištoľové krevety sú ohromné tvory. Jedno z ich klepiet je vybavené mechanizmom na tvorbu kavitačných bublín (bližšie o nich tu), pomocou ktorých dokážu uloviť svoju korisť. Ale nielen to. Ich špecializované klepeto plní množstvo iných úloh vrátane vnútrodruhovej komunikácie alebo hĺbenia zložitých výhrabov. Ako a kedy sa takýto šikovný orgán vyvinul? Odpoveď na túto otázku si vyžaduje pomoc fosílií. Ale ako sa dá vo fosílnom zázname pištoľová kreveta rozoznať?

Podvodní pištoľníci

Art by John Pohlman

Desaťnožce sú rôznorodá skupina morských kôrovcov (viac o nich tu). Nájdeme medzi nimi garnáty, krevety, raky aj kraby. Líšia sa od seba nielen tvarom a veľkosťou ale aj spôsobom života. V tomto ohľade sa s pištoľovými krevetami nedá nič porovnávať. Ako jediné totiž vedia strieľať.

Super-ráčik z Panónskeho jazera

Pestarella tyrrhena z dnešného Mediteránu. Foto: M. Hyžný

Desaťnožce čeľade Callianassidae sa niekedy označujú ako „super-shrimps“, t.j. super-ráčiky. Vyhrabávajú si ohromné výhraby a keďže žijú vo veľkých množstvách najmä v prílivovej zóne, dokážu celú pieskovú pláž za krátky čas poriadne preorať. Svojou činnosťou ovplyvňujú geochemické vlastnosti sedimentu a sú považované za tzv. „ecosystem enginners“, t.j. inžinierov ekosystémov. Aj keď dokážu prežiť výkyvy salinity, v jazerách ich dnes nenájdeme. Zdá sa, že nie vždy to tak bolo...

Všadeprítomné parazity

Slovo parazit má silný negatívny náboj, najmä v spoločenskom styku. Ale ani v biologickom zmysle nevyvoláva eufóriu, samozrejme ak náhodou nie ste zanieteným parazitológom. A predsa si dnes môžeme byť istí, že bez parazitov by život na Zemi mal úplne odlišnú podobu a vlastne by sme im mali byť vďační. Okrem iného za našu mnohobunkovosť alebo pohlavný spôsob rozmnožovania.

Objavená najstaršia krabia larva

Zástupcovia takmer všetkých živočíšnych kmeňov prechádzajú štádiom larvy. Nie vždy ide o larvu v pravom zmysle slova, ale pointou je, že sa dospelý jedinec spôsobom života a potravnými návykmi od toho mladého často dramaticky líši. U krabov sa z vajíčok liahnu larvy zvané zoey, ktoré svojím vzhľadom rodičov ani zďaleka nepripomínajú. Po každom zvlečení však larve dorastajú ďalšie a ďalšie články a postupne menia svoj tvar a funkciu. Pri veľkosti nepresahujúcej jeden centimeter už ide o tvorčeka, v ktorom rodičovskú podobu ľahko spoznáte. Toto štádium sa označuje ako megalopa a nedávno bola objavená jej prvá fosília stará 150 miliónov rokov!

Dobytie súše: 2. časť – Prekonávanie fyziologických bariér

Zdroj: Wikimedia Commons.

Keď vybehneme niekam do prírody a trošku sa okolo seba poobzeráme, ľahko natrafíme na všetky hlavné skupiny organizmov, ktoré sa prispôsobili životu na suchej zemi, ale ktorých predkovia pred mnohými miliónmi rokov obývali more. Ciest na suchú zem je veľa a prekážok na nich je neúrekom. Napríklad práve sa liahnuca korytnačka na obrázku patrí medzi plazy, ktoré sa s novými podmienkami vyrovnali pomocou amniotického vajíčka. Ako to bolo u ostatných dnes už suchozemských tvorov?

Bahnožrútske kraby s obrovskými klepetami

V plážovom piesku zanechávam stopy sandálov. Je poludnie. Slnko mi visí nad hlavou, bez klobúka by bolo zle. Do hodiny by mal nastať najnižší stav odlivu. Na brehu jasne vidieť obnažený tmavší pás ešte vlhkého bahna, ktorý sa počas odlivu pomaly rozširuje. Pri bližšom pohľade si možno v bahne všimnúť stovky okrúhlych otvorov vzdialených jeden od druhého sotva 15 cm. Ide o vchody do nôr husľových krabov.

Desaťnožce: čo sú vlastne zač?

K profesionálnemu štúdiu desaťnožcov som sa dostal ako slepé kura k zrnu. Takto to koniec koncov býva takmer so všetkým, čo neskôr v živote považujeme za dôležité a metafora hry osudu sa tu ponúka sama. Bolo to presne 12. septembra 1999, keď som na lokalite Ďurkovec našiel svoju prvú fosíliu kraba. Tento nález ma dokonale uhranul nie svojím vonkajším pôvabom, ale prostým faktom, že som skameneného kraba predtým nikdy v živote v ruke nedržal. Neskôr sa kraby z Ďurkovca stali témou mojej bakalárskej práce a po krátkej zastávke u spodnokriedových amonitov som nastúpil na doktorandské štúdium zamerané práve na desaťnožce. Tieto tvory sa mi tak stali vskutku osudnými a to ani nespomínam, že sa moja manželka narodila v znamení raka...