Osem ramien s prísavkami na poštových známkach

Hlavonožce (Cephalopoda) patria medzi evolučne mimoriadne úspešné organizmy. Vytvorili veľa rôznych foriem a odkedy sa pred stovkami miliónov rokov objavili, predstavujú významnú zložku morských ekosystémov. Niektoré z nich sú neľútostné predátory, ďalšie sú častou potravou iných živočíchov. Bez nich by moria a oceány neboli tým, čím sú. Pozrime sa na ich rozmanitosť trochu netradične – cez vyobrazenia na poštových známkach.

Týždeň s plesiosaurami 3: borenie mýtov

Plesiosaury žili na našej planéte desiatky miliónov rokov. Ale už sú nenávratne preč. ("Dôkazy" zástancov existencie „lochnesiek“ dosiaľ nepresvedčili...) Pri rekonštrukcii ich vzhľadu a spôsobu života sa ľahko môžeme dostať do rozporu s realitou. Tú koniec koncov nikdy nebudeme poznať celú, môžeme sa však k nej priblížiť. Tento krátky príspevok sa snaží zbúrať niekoľko rozšírených mýtov o týchto fascinujúcich morských tvoroch.

Ako prichádzame na svet

Zdroj: Wikipedia (link)

Som šťastný otec dvoch detí. A ak si mám spomenúť na emocionálne najsilnejšie okamihy môjho života, jeden z nich predstavuje narodenie mojej dcéry a druhý narodenie môjho syna. Nemôžem však povedať, že by som bol úplne spokojný s tým, za akých podmienok sa narodili. Nie som pôrodník, aby som vedel po odbornej stránke zhodnotiť priebeh pôrodov. Som však cítiaci tvor, ktorý má konkrétne zážitky. A s tými sa s vami v tomto príspevku podelím.

Fialové čudo s veľkými očami...

V auguste tohto roku internet doslova zaplavila senzačná správa o náleze zvláštnej fialovej chobotničky na oceánskom dne, pripomínajúcej skôr plyšovú hračku než ozajstné zviera. V skutočnosti ide o dobre známeho zástupcu sepiolidných hlavonožcov s odborným názvom Rossia pacifica. Na zábery tímu Nautilus sa však tak dobre pozerá, že som ani ja neodolal a pripájam svoju trošku.

Čo nám oči hovoria o stravovacích návykoch "vodných škorpiónov"?

Jaekelopterus rhenaniae (Zdroj: link)

Vyhynuté kyjonožce patrili medzi klepietkavce, ktoré obývali takmer všetky typy vodných prostredí. Niektoré z nich mali ohromné klepetá, za čo si vyslúžili označenie „vodné škorpióny“. V populárnych seriáloch sa stretnete najmä s rekordérmi. Napríklad Pterygotus s dĺžkou tri metre je najväčším známym článkonožcom všetkých čias. Veľkosť však nie vždy poukazuje na dravca. Oči "vodných škorpiónov" nám toho v tomto ohľade môžu veľa prezradiť...

Týždeň s plesiosaurami 2: s hlavou na špičke chvosta

Copeova rekonštrukcia elasmosaura (to hadovité čudo) Zdroj: link.

Plesiosaury sa na konci kriedy (asi pred 80 miliónmi rokov) vyvinuli do výnimočných foriem. Patrili medzi ne aj tvory s ohromne dlhými krkmi. Elasmosaurus ho mal rovnako dlhý ako zvyšok jeho tela a tvorilo ho až 72 stavcov. Fosílie tohto zvieraťa boli opísané v roku 1868 Edwardom Drinkerom Copeom a viaže sa k nim zaujímavý príbeh.

Týždeň s plesiosaurami 1: v ponorke za príšerami

Za prvú realistickú rekonštrukciu druhohorných morských plazov sa považuje akvarel od anglického geológa Henry de La Becheho z roku 1830. Volá sa Duria Antiquior, čo znamená „Dávnejší Dorset“ a znázorňuje predhistorické tvory obývajúce more na terajšom pobreží južného Anglicka dávno pred príchodom človeka. Na obraze sú potvory s ohromnými čeľusťami plnými zubov, ktoré pripomínajú prerastené krokodíly s veľkými okrúhlymi očami. To sú ichtyosaury, o ktorých som už písal (link). Sú tam aj tvory s dlhými krkmi a malými hlavami. To sú plesiosaury, ktorým sa venuje tento príspevok. 

Plastové patvory: 8. časť - Ulity z plastu

Plastové patvory sa neobmedzujú iba na stavovce. Mimoriadne obľúbený je napríklad plastový hmyz. Spomedzi mäkkýšov sa vhodné objekty na spotvorenie hľadajú ťažšie. Chobotnice a kalmáre sú ešte pomerne vďačné a pri troche šťastia natrafíte aj na plastového slimáka s „rožkami“. Ulity z plastu sú však úplne iné kafe...

Čo bolo prv: rastlina alebo zviera?

Rastliny tu boli pred živočíchmi. Túto mantru je počuť z každej strany. Často sa hovorí o „neživej ríši“ minerálov a hornín, potom o rastlinnej ríši a napokon o ríši živočíchov (presne v tomto poradí). V starších učebniciach paleontológie a historickej geológie sa opakujú poučky o tom, ako súš najprv kolonizovali rastliny a až potom živočíchy. Napokon paleofytikum, mezofytikum a kenofytikum, akési pomyselné časové intervaly, počas ktorých sa darilo iným skupinám rastlín, z časového hľadiska nezodpovedajú paleozoiku, mezozoiku a kenozoiku, ale ich o niečo predchádzajú. Akoby sa chcelo povedať, že aby svet poskočil na rebríku vývoja o priečku vyššie, musí sa najprv prerobiť rastlinná ríša a až potom prichádzajú na rad živočíchy. Ide však o konštrukty (aj keď užitočné).

Ako sa dinosaury nedostali do hlavných správ

Nedávno ma oslovila RTVS. Dopočuli sa, že dinosaury „začali vymierať skôr, ako ich úplne vyhubil pád asteroidu na konci kriedy“. Táto správa doslova otriasla (pokrúteným) svetom médií. Odrazu ste sa všade dočítali, že aj keby ten asteroid neďaleko Yucatánu necapol, dinosaury by aj tak pekne-krásne vyhynuli. Mali to teda zrátané už oveľa skôr...

O smrti

So životom úzko súvisí smrť. Nanešťastie samotný pojem „smrť“ nie je protikladom pojmu „život“. A ani z fenomenologického hľadiska nejde v prípade života a smrti o protiklady. Zatiaľ čo stavy „byť nažive“ a „byť mŕtvy“ v istom zmysle analogické sú, život ako fenomén nemá protiklad v smrti, ktorá je logickým ukončením života nejakej bytosti. So smrťou konkrétnych tvorov to však nemusí byť také jednoduché.

Týždeň s ichtyosaurami 3: hŕstka krásavcov

Ichtyosaury mi učarovali už v skorom detstve. Najprv som ich považoval za akési vodné dinosaury, hoci s dinosaurami nemali nič spoločné... Po dvoch príspevkoch na rybojašteriu tému prichádza tretí.

Týždeň s ichtyosaurami 2: ako žili?

Ichtyosaury sú asi najznámejšími druhohornými morskými plazmi. Na život v mori boli perfektne prispôsobené a svojím elegantným vzhľadom môžu súperiť s krásou žralokov. Na rozdiel od nich však vyhynuli ešte počas kriedy a pádu meteoritu do oblasti Yucatánskeho zálivu sa nedožili. Počas jury v čase svojej najväčšej slávy však moriam kraľovali...

Týždeň s ichtyosaurami 1: plazy v znamení rýb

V čase, keď sa na súši preháňali dinosaury, v moriach by sme našli ich vodné náprotivky. To, čo by laik označil súhrnne ako druhohorné morské plazy, bolo viacero samostatných evolučných línií. V tomto príspevku začneme ichtyosaurami, plazmi v znamení rýb.

Megarachne – najväčší pavúk, ktorý nikdy nebol

V roku 1980 bola z permo-karbónu Argentíny opísaná fosília interpretovaná ako obrovský mygalomorfný pavúk. S dĺžkou tela 34 cm a odhadovaným rozpätím končatín 50 cm tak malo ísť o najväčšieho pavúka všetkých čias. Tvor dostal príznačné meno Megarachne. Svetové múzeá si rýchlo zadovážili odliatky slávnej fosílie a zakomponovali ich do svojich expozícií. Dnes už ale vieme, že Megarachne nebol pavúk, ale neobvyklý eurypterid („vodný škorpión“)...