Duše trnavských stromov: časť tri

V lete listnaté stromy zahaľuje hustý zelený háv. Ten u javorov na jar narastie ohromujúco rýchlo. Súkvetia so svetlo zelenými lístkami vymenia poskladané dlaňovité listy, ktoré sa rýchlo rozložia a strom razom zahalia. Podľa týchto listov javor pozná hádam každý. A takisto podľa dvojnažiek, ktoré na jeseň občas skončia prilepené na nosoch ľudských ratolestí... Ale spoznáte javor aj podľa tvaru koruny a spôsobu vetvenia kmeňa?

Duše trmavských stromov: časť dva

Stromy sú krásne v každom ročnom období. A najmä tie listnaté ukazujú v priebehu roka veľa tvárí. Najradšej mám pohľad na strom v zime a skoro na jar, keď po najchladnejšej časti roka ešte na konároch nevyrašia nové listy. Vtedy nám stromy ukazujú svoje duše...

Bez lístia je strom nahý. Ukazuje nám to, čo je cez rok skryté: stavbu kmeňa a všetky konáre a konáriky, vetvy a vetvičky. Podľa jednej z postáv Nymfomanky Larsa von Triera nám vtedy strom ukazuje svoju dušu. V poslednom čase si viac všímam duše stromov v mojom bezprostrednom okolí. Niektorým z nich som sa venoval v minulom príspevku. V tomto sa chcem podeliť o krásu z pohľadu na nahé topole.

Duše trnavských stromov: časť jedna

Stromy sú ako ľudia. Každý je hneď na prvý pohľad iný. Každý má iný počet a tvar konárov. Stromy prežijú svoj život na jednom mieste a každé miesto je jedinečné. A tak aj všetky stromy sú jedinečné. Stromy toho istého druhu sa samozrejme na seba navzájom podobajú a zároveň sa líšia od stromov iného druhu. Nejde však iba o tvar listov či púčikov alebo farbu kôry. Stromy možno rozoznať aj podľa ich duše...

Ako prezimovať na kmeni stromu

Keď som sa na jeseň roku 2003 ocitol v Bratislave ako poslucháč prvého ročníka bakalárskeho štúdia geológie, všimol som si, že kmene líp pred mojim vysokoškolským internátom pokrýva zvláštny hmyz. Zjavne išlo o nejaké bzdochy a boli ich tisíce... Až neskôr som sa dozvedel, že rok 2003 bol zrejme prvým rokom výskytu tohto hmyzu v Bratislave, hoci z územia Slovenska je známy už z roku 1995. A počnúc rokom 2017 sa táto bzdocha dostala aj do Trnavy.

Záhada devónskych falusov

Asi pred 450 miliónmi rokov dominovali krajine zvláštne útvary dosahujúce výšku niekoľko metrov. V gigerovskom vesmíre by nemuseli byť vôbec nápadné, na našej planéte však išlo v danom čase o najväčší suchozemský organizmus. Zoznámte sa s tvorom, ktorého vedci poznajú pod názvom Prototaxites a ktorého identita dosiaľ nebola uspokojivo vysvetlená.

Čo bolo prv: rastlina alebo zviera?

Rastliny tu boli pred živočíchmi. Túto mantru je počuť z každej strany. Často sa hovorí o „neživej ríši“ minerálov a hornín, potom o rastlinnej ríši a napokon o ríši živočíchov (presne v tomto poradí). V starších učebniciach paleontológie a historickej geológie sa opakujú poučky o tom, ako súš najprv kolonizovali rastliny a až potom živočíchy. Napokon paleofytikum, mezofytikum a kenofytikum, akési pomyselné časové intervaly, počas ktorých sa darilo iným skupinám rastlín, z časového hľadiska nezodpovedajú paleozoiku, mezozoiku a kenozoiku, ale ich o niečo predchádzajú. Akoby sa chcelo povedať, že aby svet poskočil na rebríku vývoja o priečku vyššie, musí sa najprv prerobiť rastlinná ríša a až potom prichádzajú na rad živočíchy. Ide však o konštrukty (aj keď užitočné).

Prírodovedné múzeá Európy - 2. časť: Londýn (Spojené kráľovstvo)

Autor: David Illif

Máloktoré európske múzeum má takú povesť ako Prírodopisné múzeum v Londýne (Natural History Museum). Bez pochýb je to jedna z najvýznamnejších prírodovedných inštitúcií na svete a tomu zodpovedajú aj vystavené exponáty v stálych expozíciách. Nájdete tu kostry dinosaurov, repliku vráskavca obrovského, aj sochu Darwina.

Dobytie súše: 4. časť – Majú organizmy dôvod liezť na súš?

Ťažká otázka... Pri skúmaní evolúcie nás môže premýšľanie nad "dôvodmi" akéhokoľvek procesu zaviesť na scestie. Na všetko totiž máme tendenciu pozerať sa z našej perspektívy, t.j. z pohľadu človeka ako inteligentného suchozemského stavovca a zároveň z pohľadu súčasnosti, teda stovky miliónov rokov po tom, čo prví pionieri z radov húb, rastlín a článkonožcov "stúpili" na suchú zem. Bez prísľubu jednoznačného výsledku však skúsme na otázku odpovedať.

Stretnutie s pánom Stromom

Stromy sú zvláštne bytosti. Aspoň také zvláštne ako sme my, ľudia. S našou civilizáciou ich spája pevné puto. A nemyslím tým iba na ich praktické využitie v podobe stavebného dreva, násadcov kopijí či zápaliek. Zo všetkých rastlín majú ľudia najviac v úcte práve stromy. Sú to navyše jediné živé tvory, ktorých konkrétnych jedincov chránime.

Dobytie súše: 3. časť – Stručná história terestrializácie

Maiocercus celticus - trigonotarbidný pavúkovec z karbónu.

V dávnej geologickej minulosti sa život presunul z vody na súš a nebolo to jednoduché. Právom môžeme kolonizáciu súše označiť ako jej dobytie. V mori sa naďalej rozvíjali nespočetné formy života, okrem nich však na Zemi pribudli suchozemské tvory, a medzi nimi aj my, ľudia. Kým sa ale na scéne objavil človek, kontinentálne ekosystémy počas miliónov rokov prechádzali veľkými zmenami. Mnohé z nich boli pritom vyvolané samotnými živými organizmami.

Dobytie súše: 2. časť – Prekonávanie fyziologických bariér

Zdroj: Wikimedia Commons.

Keď vybehneme niekam do prírody a trošku sa okolo seba poobzeráme, ľahko natrafíme na všetky hlavné skupiny organizmov, ktoré sa prispôsobili životu na suchej zemi, ale ktorých predkovia pred mnohými miliónmi rokov obývali more. Ciest na suchú zem je veľa a prekážok na nich je neúrekom. Napríklad práve sa liahnuca korytnačka na obrázku patrí medzi plazy, ktoré sa s novými podmienkami vyrovnali pomocou amniotického vajíčka. Ako to bolo u ostatných dnes už suchozemských tvorov?